17.9.2021
ID: 5205upozornenie pre užívateľov

Zmeny v ochrane hospodárskej súťaže

1.6.2021 nadobudol účinnosť zákon č. 187/2021 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže a o zmene a doplnení niektorých zákonov („Nový ZoHS“), ktorý zrušil a nahradil zákon č. 136/2001 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov („Pôvodný ZoHS“).

Účinnejšia a jednotnejšia ochrana hospodárskej súťaže

Hlavným impulzom pre prijatie nového zákona bola transpozícia smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1 z 11. decembra 2018 o posilnení právomocí orgánov na ochranu hospodárskej súťaže v členských štátoch na účely účinnejšieho presadzovania práva a o zabezpečení riadneho fungovania vnútorného trhu („Smernica 2019/1“). S cieľom sprehľadniť právnu úpravu ochrany hospodárskej súťaže a odstrániť z nej ustanovenia, ktoré vyvolávali aplikačné problémy, však zákonodarca namiesto novelizácie Pôvodného ZoHS pristúpil k prijatiu úplne nového právneho predpisu. Problematické body pôvodnej právnej úpravy síce boli do veľkej miery vyriešené rozhodovacou praxou Protimonopolného úradu Slovenskej republiky („Úrad“) a súdov, pre právnu istotu účastníkov trhu je však nepochybne lepšie, keď sú nedokonalosti legislatívneho textu odstránené priamo zákonodarcom.

Nový ZoHS si dáva za cieľ prispieť najmä k naplneniu základného cieľa Smernice 2019/1, ktorým je zefektívnenie vymáhania pravidiel hospodárskej súťaže v členských štátoch Európskej únie.  To sa má dosiahnuť predovšetkým zosúladením právomocí jednotlivých vnútroštátnych úradov na ochranu hospodárskej súťaže a posilnením ich nezávislosti od politických vplyvov, ako aj zavedením jednotnej úpravy niektorých procesných aspektov konaní týkajúcich sa ochrany hospodárskej súťaže (napr. v súvislosti so získavaním dôkazov, ukladaním sankcií či efektívnym zabezpečovaním plnenia povinností uložených orgánmi ochrany hospodárskej súťaže). Právna úprava v jednotlivých členských štátoch totiž vykazovala vysokú mieru nejednotnosti. S prehlbujúcou sa integráciou vnútorného trhu, najmä v digitálnom prostredí, je preto kľúčové, aby účastníci trhu mohli naprieč jurisdikciami jednotlivých členských štátov očakávať v zásade rovnaké štandardy ochrany hospodárskej súťaže a ich vymáhania príslušnými vnútroštátnymi orgánmi.

Nové procesné inštitúty

Z pohľadu účastníkov súťaže je dôležité vedieť, že nová právna úprava umožňuje Úradu uplatňovať voči nim nové inštitúty smerujúce k efektívnejšiemu zabezpečovaniu povinností účastníkov.

Nový ZoHS zavádza inštitút dočasného opatrenia (§ 31), ktoré môže Úrad v nevyhnutne potrebnom rozsahu uložiť podnikateľovi pred skončením konania, ak je dôvodný predpoklad, že došlo k porušeniu zákazu dohody obmedzujúcej súťaž alebo k zneužitiu dominantného postavenia a existuje riziko vážneho alebo nenapraviteľného narušenia súťaže, alebo ak je to potrebné na zabezpečenie riadneho a nerušeného priebehu konania. Podľa Pôvodného ZoHS síce mal Úrad právomoc ukladať predbežné opatrenia podľa Správneho poriadku, tie však obsahovo nekorešpondujú dočasným opatreniam tak, ako ich upravuje Smernica 2019/1, čo by mohlo spôsobovať aplikačné problémy. Navyše, transpozícia uvedeného nástroja do vnútroštátneho práva zabezpečí, že naň bude bez ďalšieho možno aplikovať aj súvisiacu judikatúru európskych súdov.

Ďalším inštitútom implementovaným do slovenského právneho poriadku zo Smernice 2019/1 je opatrenie, ktoré môže Úrad uložiť podnikateľovi, ak rozhoduje vo veci porušenia zákazu dohody obmedzujúcej súťaž alebo vo veci zákazu zneužívania dominantného postavenia (§ 32 Nového ZoHS).

Hoci zákonodarca neprevzal terminológiu používanú v Smernici 2019/1 v celom rozsahu, ide tu o tzv. štrukturálne a behaviorálne opatrenia podľa čl. 10 smernice. Tie majú slúžiť na to, aby Úrad v prípade zistenia porušenia ustanovení zákona mohol efektívne vyžadovať od podnikateľa ukončenie zneužívania dominantného postavenia alebo dohody obmedzujúcej súťaž, a to uložením akýchkoľvek opatrení, ktoré spĺňajú požiadavku primeranosti a nevyhnutnosti. Pri výbere z rovnako účinných opatrení však bude Úrad povinný uložiť podnikateľovi to, ktoré je pre podnikateľa menej zaťažujúce. Behaviorálne opatrenia spočívajú v regulácii správania a činnosti podnikateľa, štrukturálne opatrenia môžu zahŕňať aj povinnosť predať obchodný podiel alebo podnik či ich časť. Opatrenie môže byť spojené aj s povinnosťou ustanoviť nezávislého správcu na náklady účastníka konania, ktorý bude Úradu napomáhať vykonávať dohľad nad plnením opatrenia.

V súvislosti s posilnením nezávislosti orgánov ochrany hospodárskej súťaže sa do slovenského právneho poriadku implementuje aj právomoc Úradu odmietnuť podnety fyzických a právnických osôb, ktoré sa týkajú oblastí nepredstavujúcich priority ochrany hospodárskej súťaže definované vo zverejňovanej priorizačnej politike Úradu (§ 16 ods. 2 Nového ZoHS).

Odstránenie nedostatkov doterajšej právnej úpravy

Ako sme načrtli už vyššie, niektoré ustanovenia Pôvodného ZoHS vyvolávali u adresátov neistotu a spôsobovali problémy v aplikačnej praxi.

Výrazným posunom k zharmonizovaniu slovenskej právnej úpravy s rozhodovacou praxou Úradu a európskou legislatívou i judikatúrou je predovšetkým nová definícia pojmu „podnikateľ“. Doterajšia právna úprava za podnikateľa považovala každý ekonomicky nezávislý subjekt zúčastňujúci sa na hospodárskej súťaži, ktorý má právnu subjektivitu. Takáto definícia však nebola v súlade s obsahovým vymedzením „podniku“ (anglicky „undertaking“) podľa európskych predpisov, resp. judikatúry, v ktorých sa kladie dôraz na funkčnú, nie na inštitucionálnu stránku (t.j. na povahu činnosti a nie na právnu subjektivitu súťažiteľa).

Inými slovami, podnikateľom je hospodárska entita vykonávajúca hospodársku činnosť bez ohľadu na to, či má právnu subjektivitu. Typickým príkladom bude napríklad podnikateľská skupina pozostávajúca z mnohých právnických osôb – jednotlivých spoločností, ktoré ju tvoria. Často totiž nie je možné pripísať konkrétne konanie určitej spoločnosti, najmä v prípadoch, keď sa zásadné obchodné rozhodnutia prijímajú na úrovni materskej spoločnosti, ale implementujú ich dcéry.

Koncept funkčného chápania podnikateľa sa potom premieta aj do možnosti pripísať zodpovednosť za protiprávne konanie spáchané jednou spoločnosťou inej spoločnosti. Nový ZoHS tak implementuje princíp zodpovednosti materskej spoločnosti za konanie dcérskej spoločnosti (§ 20 ods. 1), ako aj princíp zodpovednosti ekonomického nástupcu podnikateľa (§ 20 ods. 3). Naďalej platí, že účastníkom správneho konania pred Úradom môže byť len entita s právnou subjektivitou. Uplatnenie novo implementovaných konceptov však bude znamenať, že na strane jedného podnikateľa môže byť účastníkom konania viacero právnických či fyzických osôb (napr. materská a dcérska spoločnosť či sesterské spoločnosti, ktoré participovali na protiprávnom konaní).

Za porušenie právnych predpisov svojou dcérskou spoločnosťou tak môže byť na zodpovednosť braná aj materská spoločnosť, ak v čase porušenia mala na dcérsku spoločnosť rozhodujúci vplyv. Podobne môže za protiprávne konanie podnikateľa zodpovedať aj jeho ekonomický nástupca, t.j. osoba, ktorá sa síce formálne nedopustila protiprávneho konania, ale ktorá pokračuje v hospodárskej činnosti podnikateľa, ak tento prestal právne alebo fakticky vykonávať hospodársku činnosť, pri ktorej porušil súťažno-právne predpisy.

Úrad síce vyššie načrtnutý koncept pojmu „podnikateľ“ a z neho vyplývajúce zodpovednostné princípy aplikoval aj doposiaľ, pre odstránenie rozporu s aplikačnou praxou i s európskym štandardom zakotveným v Smernici 2019/1 však bolo najvhodnejšie upraviť priamo problematické časti zákona.

Za zmienku stojí aj vypustenie osobitného obratového kritéria pre koncentrácie spočívajúce vo vytvorení plnofunkčného spoločného podniku (§ 10 ods. 1 bod. 3 Pôvodného ZoHS). Podľa pôvodnej právnej úpravy bolo kritériom pri vytvorení spoločného podniku, aby obrat na Slovensku dosahovala len jedna zo spoločností zúčastnených na spoločnom podniku, nevyžadovalo sa, aby tento spoločný podnik dosahoval obrat na území Slovenskej republiky. Úrad tak musel posudzovať mnohé spoločné podniky vytvorené v zahraničí, pri ktorých vôbec nedochádzalo ku koncentrácii na Slovensku. Nová právna úprava tak znižuje administratívnu záťaž a právnu neistotu podnikateľov. Na vytvorenie spoločného podniku sa tak budú uplatňovať len všeobecné notifikačné kritériá.  


Mgr. Michal Marhefka
,
advokát

Relevans

Advokátska kancelária RELEVANS s.r.o.

Dvořákovo nábrežie 8/A
811 02 Bratislava

Tel.: +421 2 323 54 602
e-mail: office@relevans.sk


© EPRAVO.SK – Zbierka zákonov, judikatúra, právo | www.epravo.sk