Nová súdna mapa zmenila pomerne jednoduchý model súdnictva na komplexnejší a komplikovanejší formát. Kým podľa predošlej úpravy sa (až na pár výnimiek) uplatnilo všeobecné pravidlo, že žalobca podáva súkromnú žalobu na okresnom súde podľa miesta trvalého pobytu, respektíve sídla žalovaného, pričom o odvolaní rozhodoval krajský súd, v obvode ktorého sa okresný súd nachádzal, toto všeobecné pravidlo bolo výrazne zmenené.[2]

Od 1. júna 2023 si žalobca musí bližšie pozrieť, na aký súd podáva žalobu. Zvolený typ žaloby následne ovplyvní, ktorý odvolací súd bude rozhodovať o podanom odvolaní. Dôvodom je požiadavka na špecializáciu súdov, kedy sa vybrané súdy zaoberajú určitou problematikou pre širšie územie ako je okres, respektíve kraj. Hovoríme o takzvanej kauzálnej príslušnosti, ktorá má prednosť pred vecnou a miestnou[3]. Jej podstatou je, že vybrané súdy prejednávajú spory vzhľadom na špecifický predmet konania[4]. Súdna mapa nielen výrazne zvýšila okruh vecí, ktoré spadajú pod kauzálnu príslušnosť, ale zasiahla do existujúcej kauzálnej príslušnosti[5]. Ako však reforma súdnej mapy ovplyvnila konania, ktoré neboli právoplatne skončené do 31. mája 2023, nebolo zo znenia upraveného Civilného sporového poriadku úplne zrejmé. Nešlo pritom len o konania pred okresnými súdmi, ale aj nadväzujúce odvolacie konania.

Podľa prechodných ustanovení k novej súdnej mape sa uplatnilo všeobecné pravidlo, že právoplatne neskončené súdne konania sa dokončia „na súdoch vecne a miestne príslušných podľa predpisov účinných do 31. mája 2023; to neplatí, ak podľa osobitného predpisu výkon súdnictva prechádza z vecne a miestne príslušného súdu na iný súd.“[6]

Toto ustanovenie teda pomerne jednoducho uvádza, že ak súdny spor nebol právoplatne skončený do konca mája 2023, pokračoval ďalej na tom istom vecne a miestne príslušnom súde, pokiaľ jeho agenda neprešla na nástupnícky súd. To, či došlo k prechodu súdnictva na iný súd, vyplýva zo zákona č. 371/2004 Z. z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky.

Otázkou však bolo, čo so súdnymi spormi, kde od 1. júna 2023 máme novú kauzálnu príslušnosť. Typickým príkladom sú napríklad obchodnoprávne spory, kde došlo zrejme k najväčším zmenám. Obchodnoprávna agenda 54 okresných súdov a ôsmich krajských súdov prešla od 1. júna 2023 na šesť okresných súdov, dva mestské súdy a tri odvolacie krajské súdy. Keďže obchodnoprávne spory tvoria značnú skupinu súdnych sporov, ktoré do reformy nespadali pod kauzálnu príslušnosť, nebolo súdom jasné, či majú tieto obchodnoprávne spory „dobehnúť“ podľa „starých“ pravidiel, alebo už o nich majú rozhodovať súdy podľa súdnej mapy.

Odpoveď na túto otázku dal Najvyšší súd Slovenskej republiky. Ten pri výklade tejto otázky vychádzal z princípu okamžitej aplikácie procesných noriem[7]. Uvedený princíp v podstate znamená, že nové procesné predpisy platia automaticky odo dňa ich účinnosti. Ak by sa na nové pomery mali uplatniť predošlé procesné pravidlá, zákonodarca to musí výslovne upraviť v prechodných ustanoveniach. Cieľom tohto pravidla je, aby súdy vždy rozhodovali podľa nových procesných pravidiel, teda aby nemuseli skúmať, ktoré procesné predpisy majú uplatňovať a mohli sa tak venovať riešeniu hmotnoprávnych otázok. Pravidlo okamžitej aplikability je pritom natoľko súčasťou procesného práva, že sa nemusí výslovne upravovať v prechodných ustanoveniach a platí automaticky[8].  

Teda všetky obchodnoprávne spory, ktoré neboli do konca mája 2023 právoplatne rozhodnuté, sa automaticky v prípade potreby mali postúpiť na súdy podľa nových pravidiel o kauzálnej príslušnosti.

Otvorenou bola aj otázka, ako majú postupovať odvolacie súdy. Niektoré z nich mali za to, že ak už odvolanie bolo raz podané podľa predošlej úpravy, vzhľadom na zásadu jednotnosti konania (prvoinštančné a odvolacie konania tvoria jeden celok), by sa odvolacie konania mali dokončiť podľa predošlých predpisov. Navyše mali za to, že funkčná príslušnosť je naviazaná na vecnú príslušnosť, preto by sa malo uplatňovať vyššie uvedené prechodné ustanovenie.

Opätovne Najvyšší súd SR s týmto názorom nesúhlasil a vychádzal z princípu okamžitej aplikability procesných predpisov. Najvyšší súd na margo uvedeného uviedol, že prechodné ustanovenia neriešia otázku ani kauzálnej, ani funkčnej príslušnosti. Pretože zákonodarca túto otázku výslovne neriešil, je zrejmé, že aj funkčná príslušnosť sa určuje automaticky podľa nových pravidiel. Takýto výklad zodpovedá aj účelu právnej úpravy, ktorej cieľom je zabezpečiť špecializáciu súdnictva. Na podporu tohto argumentu uviedol, že prechodné ustanovenia pri prijímaní Civilného sporového poriadku výslovne uviedli, že konania začaté do 30. júna 2015 sa dokončia na „vecne, miestne, kauzálne a funkčne príslušnom súde“ určenom podľa predošlej úpravy[9].

Keďže prechodné ustanovenia Civilného sporového poriadku pri novej súdnej mape hovoria len o zachovaní miestnej a vecnej príslušnosti, z gramatického výkladu je zrejmé, že nehovoria ani o kauzálnej, ani o funkčnej príslušnosti. Teda napríklad obchodnoprávne spory, tak prvoinštančné ako odvolacie, sa po 1. júni 2023 majú dokončiť na súdoch určených podľa novej súdnej mapy.

Tieto pravidlá sú pritom plne aplikovateľné aj na mimo-sporové konania, kde aj Ústavný súd SR, s ohľadom na princíp okamžitej aplikability procesných noriem, po zrušení rozhodnutia krajského súdu postúpil vec na iný krajský súd, ktorého príslušnosť bola určená podľa novej súdnej mapy[10].

Pre úplnosť je potrebné uviesť, že súdy skúmajú vecnú, kauzálnu a funkčnú príslušnosť počas celého konania, a to aj bez námietky strany. Výnimkou sú obchodnoprávne spory, kde súdy skúmajú svoju kauzálnu príslušnosť len do otvorenia pojednávania alebo predbežného prejednania sporu.[11]

Teda v prípadoch, ak by po 1. júni 2023 vydal rozhodnutie súd, ktorý by podľa reformy súdnej mapy už nemal kauzálnu alebo funkčnú príslušnosť, strana by mohla z uvedeného podať odvolanie, resp. dovolanie.

Mgr. Ján Macej, PhD., advokát

Eversheds Sutherland, advokátska kancelária, s.r.o.

Hodžovo námestie 1/A
811 06 Bratislava

Tel:      +421 232 786 411
E-mail: bratislava@eversheds-sutherland.sk