Pracovníci, ktorých deti majú trvalý pobyt v niektorých členských štátoch, však dostávajú nižšiu sumu prídavku než pracovníci, ktorých deti žijú v Nemecku alebo v iných členských štátoch. Na deti žijúce v Estónsku, Grécku, Chorvátsku, Lotyšsku, Litve, na Malte, v Poľsku, Portugalsku, na Slovensku, v Českej republike, Maďarsku alebo na Cypre sa tak poberal prídavok len vo výške 187,50 eura (resp. 225 eur). Na deti žijúce v Bulharsku alebo Rumunsku sa poberal prídavok len vo výške 125 (resp. 150) eur.

Vzhľadom na to, že Európska komisia3 zastávala názor, že táto indexácia je v rozpore s právom Únie4, podala na Súdny dvor žalobu proti Nemecku pre nesplnenie povinnosti.
V dnešnom rozsudku Súdny dvor vyhovel žalobe Komisie.

Ako už Súdny dvor skôr rozhodol5, pravidlá Únie o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia neumožňujú6 podmieňovať priznanie alebo výšku paušálnych rodinných prídavkov, ktorých výška nezávisí od individuálneho posúdenia potrieb, miestom bydliska dieťaťa.

Migrujúci pracovníci musia mať možnosť využívať sociálnu politiku hostiteľského členského štátu za rovnakých podmienok ako domáci pracovníci. Prispievajú totiž k financovaniu tejto politiky prostredníctvom daní a sociálnych odvodov, ktoré v tomto štáte platia.

Okrem toho sporná indexácia predstavuje nepriamu diskrimináciu na základe štátnej príslušnosti, keďže sa týka najmä migrujúcich pracovníkov, u ktorých existuje väčšia pravdepodobnosť, že ich deti majú bydlisko v inom členskom štáte.7 Keďže vyplácanie bavorských rodinných prídavkov nesúvisí s hospodárskym a sociálnym prostredím detí, toto rozdielne zaobchádzanie nemožno odôvodniť cieľom zabezpečiť rovnosť zaobchádzania s príjemcami s prihliadnutím na rozdiely v životných nákladoch medzi členskými štátmi. UPOZORNENIE: Žalobu o nesplnenie povinnosti smerujúcu proti členskému štátu, ktorý si nesplnil svoje povinnosti vyplývajúce z práva Únie, môže podať Komisia alebo iný členský štát. Ak Súdny dvor konštatuje nesplnenie povinnosti, dotknutý členský štát musí čo najskôr dosiahnuť súlad s rozsudkom. Ak sa Komisia domnieva, že členský štát nevykonal rozsudok, môže podať novú žalobu s návrhom na uloženie peňažných sankcií. V prípade neoznámenia opatrení na prebratie smernice Komisii však Súdny dvor môže na návrh tejto inštitúcie uložiť sankcie v rámci prvého rozsudku.

[1] Dotknutý rodič alebo rodičia musia mať svoje trvalé bydlisko alebo obvyklý pobyt v Bavorsku.
[2] Podľa bavorských predpisov v znení platnom pre prejednávanú vec.
[3] Pred Súdnym dvorom podporovaná Poľskom a Českou republikou.
[4] Články 7 a 67 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 883/2004 z 29. apríla 2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia a článok 4 a článok 7 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 492/2011 z 5.apríla 2011 o slobode pohybu pracovníkov v rámci Únie.
[5] Pozri v tomto zmysle rozsudok zo 16. júna 2022, Komisia/Rakúsko (Indexácia rodinných dávok), C-328/20. Pozri aj tlačové komuniké č. 102/22.
[6] Tieto pravidlá však umožňujú zohľadniť dávky vyplácané iným členským štátom.
[7] Súdny dvor v tejto súvislosti konštatoval, že migrujúci pracovníci sa, pokiaľ ide o nárok na príslušný prídavok, nenachádzajú v odlišnej situácii ako ostatní pracovníci. Tento prídavok má totiž paušálny charakter a nie je vypočítaný tak, aby pokryl skutočné náklady, ktoré rodičom vznikajú v súvislosti so vzdelávaním a výchovou maloletých detí. Okrem toho migrujúci pracovníci podliehajú v tomto ohľade rovnakému režimu prídavkov ako ostatní pracovníci.
 

Zdroj: Riaditeľstvo pre komunikáciu
Sekcia pre tlač a informácie curia.europa.eu
TLAČOVÉ KOMUNIKÉ č. 56/26
Luxemburg 16. apríla 2026
Rozsudok Súdneho dvora vo veci C-642/24 | Komisia/Nemecko (Bavorský rodinný prídavok)