29.5.2019
ID: 4494upozornenie pre užívateľov

K byrokracii, nielen v Compliance, prispievame bohužiaľ všetci

701bfb4eb2847419a33d7f6bf191e977/shutterstock_63962074_web.jpg
Zdroj: shutterstock.com

V apríli aktualizovala Trestná Divízia Ministerstva spravodlivosti USA („DOJ”), smernicu týkajúcu sa posudzovania kvality a efektivity Compliance programov s cieľom “pomôcť prokurátorom a vyšetrovateľom pri prijímaní rozhodnutí o tom, či a do akej miery je compliance program firmy účinný”[1].

 
RUŽIČKA AND PARTNERS s.r.o 
 
V samotnom dokumente sú obsiahnuté tri základné otázky, ktoré by si mal prokurátor či vyšetrovateľ položiť pri určovaní, či má vzniesť obvinenia, vyjednávať dohodu o vine a treste alebo iné dohody vo vzťahu k vyšetrovanej firme:

  • 1. Je firemný Compliance program dobre navrhnutý?
  • 2. Uplatňuje sa Compliance program v realite a v dobrej viere? Je program implementovaný efektívne?
  • 3. Skutočne v praxi Compliance program funguje ?

Osobne považujem DOJ za autoritu, ktorá uplatňuje najsofistikovanejší (až holistický) prístup ku Compliance. Obsah smernice môže byť, podľa môjho názoru, veľkou inšpiráciou v tom, ako rozmýšľať o Compliance a to nielen pri obhajobe (v trestných konaniach), ale najmä pri efektívnej implementácii Compliance.

Na Slovensku sa často stretávame s prístupom, ktorý je veľmi odlišný od prístupu DOJ v oblasti Compliance – byrokratický, formálny a, žiaľ častokrát aj neprofesionálny.

Keď som rozmýšľala o príčinách, takmer okamžite mi napadli rôzne bezúčelné gramatické výklady zákona. Dopúšťame sa ich jednak my, právnici, tiež zamestnanci v oblasti Compliance a najmä príslušné orgány pri vykonávaných kontrolách resp. vo zverejňovaných rozhodnutiach. Práve spomínané rozhodnutia tvoria často základ toho, ako o danej situácii či norme, resp. jej texte rozmýšľame, ako ju aplikujeme, čoho sa snažíme vyvarovať, na čom staviame argumentáciu atď. Rozhodovacia činnosť, či už kontrolných orgánov alebo súdov, určuje mantinely aplikácie právnych noriem v súkromnom sektore.

Takúto implementáciu práva v našom regióne, veľmi presne opísal Pavel Holländer, filozof a vynikajúci právnik: „Mechanická identifikácia práva s právnymi textami sa stala vítaným nástrojom pre totalitnú manipuláciu. Systém súdnictva urobila submisívnym a nemysliacim nástrojom na presadzovanie totalitarizmu. To je dôvod prečo mechanické uplatňovanie práva, abstrahujúce od účelu a zámeru právnej normy, vytvorí nástroj na právne odcudzenie a absurditu.”.

A presne to sa deje aj s Compliance a jeho implementáciou. Ak je interpretácia právnych noriem príslušnými orgánmi/súdmi absurdná, vytrhnutá z kontextu, bez sledovania samotného účelu, potom aj implementácia Compliance a legislatívnych povinností prenášaných na súkromný sektor bude absurdná a bezúčelná. Dokonca aj tie najsofistikovanejšie spoločnosti trpia neefektívnou implementáciou Compliance. Častokrát je to kvôli nezmyselným požiadavkám vyžadovaným orgánmi, nehovoriac o kvalite samotných právnych noriem.

Výsledok tohto stavu v súkromnom sektore potom nie je vôbec prekvapujúci. Mnohé firmy vydávajú stovky interných predpisov (a ich aktualizácií), tisíce stránok povinností pre zamestnancov, preto, aby boli v súlade (samozrejme) so súčasnou legislatívou a jej aplikáciou. A legislatívci následne ďalej reagujú na vývoj, a teda idú do ďalších, niekedy až nezmyselne konkrétnych úprav, ktoré viac a viac utužujú byrokraciu a s tým súvisiacu nezmyselnú aplikáciu noriem. A na to opäť reaguje súkromný sektor implementovaním nových interných predpisov a ich aktualizáciou. To je však iba jedna strana mince.

Druhá strana je o dôsledkoch. Z vnútorného prostredia firmy je dôsledkom najmä neochota poznať pravidlá alebo ich dodržiavať, prípadne tendencia porušenia marginalizovať. Dôsledky to však má aj pre kontrolné orgány. Ak majú pri výkone kontroly prechádzať stovky interných predpisov, riešiť samotné porušenie a ešte aj vykladať normy podľa ktorých majú postupovať a rozhodovať o sankciách, účel normy v takto v preexponovanom prostredí sa stratí. Výsledok kontroly sa potom opäť implementuje rovnakým spôsobom a tak stále dokola, bez relevantného výsledku. Nastáva právne odcudzenie aj absurdita, abstrahujúca od pôvodného účelu aj zámeru.

Je absolútnou povinnosťou všetkých compliance officerov, aby začali zavádzať postupy compliance do života spoločnosti efektívne, a tak sa vrátili k základným princípom. A je absolútnou povinnosťou kontrolných orgánov aj súdov, vždy hľadať účel, zámer a iba v súlade s účelom a zámerom akúkoľvek normu resp. jej plnenie posudzovať a následne aj porušenie sankcionovať.

Firmy môžu začať s tými istými otázkami, ako navrhla DOJ pre svojich prokurátorov a vyšetrovateľov. Smernica DOJ poskytuje v podstate rady ako hodnotiť, čo sa pýtať, na čo sa treba zamerať a na čo myslieť, všetko v okruhu spomínaných troch základných otázok. A, áno, je tiež úlohou každého compliance officera, aby si následne obhájil výsledky svojej práce a predložil argumentáciu príslušným kontrolným orgánom alebo súdom a presviedčal ich o nutnosti aplikovať normy v súlade s účelom a zámerom legislatívnej normy. Iba tak môžeme vystúpiť z temnoty totalitného uplatňovania práva v oblasti Compliance.

Compliance, teda dodržiavanie pravidiel, nie je zložité. Je komplexné.  Príliš často sa však bojíme ísť ďalej, prekopať sa k zmyslu alebo účelu, zámeru. Nie sme ochotní venovať dostatok času príprave argumentácie (lebo s tým treba začať pred samotnou kontrolou, preventívne), rozmýšľať mimo zabehnutých koľají. Je nepomerne jednoduchšie skoncipovať ďalší  dokument presne tak, ako to určuje gramatický výklad zákona. Vtedy považujeme prácu za  vykonanú. Poďme sa pokúsiť rozmýšľať komplexne, myslime v kontexte a čo je najdôležitejšie, majme dôvod „prečo” to robíme. Implementácia akejkoľvek normy Compliance pri abstrahovaní od účelu a zámeru legislatívneho rámca, je totiž len ďalšou tehličkou pri stavbe neefektívneho Compliance. A čo je horšie, podporujeme tým práve tú byrokraciu, na ktorú sa mnohí sťažujeme.


JUDr. Lucie Schweizer

JUDr. Lucie Schweizer,
partner
e-mail:    lucie.schweizer@r-p.sk


RUŽIČKA AND PARTNERS s.r.o.

Vysoká 2/B
811 06 Bratislava

Tel.:    +421 2 3233 3444
Fax:    +421 2 3233 3443
e-mail:    office-ba@r-c.sk

_______________________________________________
[1] Dostupné na www, k dispózicii >>> tu.


© EPRAVO.SK – Zbierka zákonov, judikatúra, právo | www.epravo.sk