5.6.2018
ID: 4099upozornenie pre užívateľov

Kryptomeny a rodiaci sa právny rámec

7ff9d80d659e40ee6478f0124caadb5e/shutterstock_165419642_web.jpg
Zdroj: shutterstock.com

Hoci sa to niekomu môže zdať neuveriteľné, v týchto dňoch si pripomíname už ôsme výročie realizácie vôbec prvého nákupu zaplateného dnes už takmer legendárnou kryptomenou s názvom bitcoin. Mnohí veľmi dobre vedia, že tým prvým nákupom boli dve pizze v hodnote 25 amerických dolárov, za ktoré floridský programátor Laszlo Hanyecz zaplatil úctyhodných 10.000 bitcoinov. Tento nákup sa uskutočnil presne 22. mája 2010 a spomínaná pizza vstúpila do histórie ako najdrahšia pizza dejín. V decembri roku 2017 by totiž Laszlo Hanyecz za spomenutých 10.000 bitcoinov nedostal len dve pizze, ale pokojne až dvesto miliónov dolárov.

 
 Malata, Pružinský, Hegedüš & Partners
 
Píše sa však rok 2018 a správy o senzačných investíciách do najrôznejších kryptomien postupne nahrádzajú serióznejšie štúdie zaoberajúce sa analýzou technológie tzv. blockchainu, ktorá stojí za zrodom bitcoinu a ďalších kryptomien (ide o špeciálny druh distribuovanej databázy nezávislej od centrálnej autority, ktorá uchováva neustále sa rozširujúci počet záznamov, chránených proti neoprávnenému zásahu).[1]

Práve spomínaný blockchain sa dnes vo viacerých ohľadoch považuje za technológiu budúcnosti, od ktorej sa očakáva revolučná zmena nielen v oblasti bankovníctva a finančného sektora. Možno sa naviac stretnúť aj s názormi niektorých ekonómov, ktorí si od globálnej implementácie blockchainu a prechodu na systémové využívanie kryptomien sľubujú dokonca eliminovanie svetových hospodárskych kríz.[2]

Je evidentné, že od zaplatenia prvej reálnej transakcie v roku 2010 prešiel bitcoin už poriadny kus cesty. Prostredníctvom bitcoinových automatov, špecializovaných zmenární a búrz, či prostredníctvom jednoduchého nákupu na internetových fórach je dnes možné relatívne bez problémov s bitcoinom obchodovať či platiť za poskytnuté tovary a služby (a to samozrejme i v rámci Slovenskej republiky). Skrátka, na pozadí technológie tzv. blockchainu dennodenne dochádza k vzniku, zmene a zániku špecifických vzťahov, špecifickej spoločenskej reality, ktorá sa nevyhnutne musí odraziť v postupnej tvorbe nového právneho rámca upravujúceho tieto osobité spoločenské vzťahy, respektíve, musí sa minimálne odraziť v kreatívnej interpretácii už existujúcich právnych noriem.

Nebude určite na škodu, ak v nasledujúcom texte aspoň schematicky naznačíme akési míľniky, ktoré už pomaly vyznačujú cestu, po ktorej sa bude v našom prostredí regulácia kryptomien pravdepodobne uberať.

Hľadanie rámcov alebo prvé pokusy verejných inštitúcií o uchopenie kryptomien (európska perspektíva)


V prvom rade si je nutné uvedomiť, že jedinečný charakter kryptomien ako takých sa už odrazil aj v ich pojmovom uchopení zo strany viacerých verejných autorít a inštitúcií. Z hľadiska akéhosi protoprávneho rámca je významným najmä dokument s názvom Virtual Currancy Schemes vydaný Európskou centrálnou bankou (ďalej aj „ECB“) v októbri 2012, ktorý sa v európskom prostredí považuje za vôbec prvý komplexný dokument analyzujúci kryptomeny vydaný verejnou inštitúciou. Spomínaný dokument, v ktorom sa na označenie kryptomien používa pojmové označenie virtuálna mena („virtual currancy“) je zaujímavý najmä teoretickým uchopením podstaty kryptomien ako novej formy peňazí. Vychádzajúc z popisu základných čŕt kryptomien, ECB zadefinovala kryptomeny (virtuálne meny) ako samostatnú kategóriu peňazí (i keď samozrejme s určitými významnými špecifikami).

Na základe tohto dokumentu možno teda vo všeobecnosti rozlišovať dve základné kategórie peňazí:

  • Fyzické peniaze
  • Digitálne peniaze

Fyzické peniaze možno deliť na regulované fyzické peniaze ako sú mince a bankovky a na neregulované fyzické peniaze typu lokálnych platidiel, akým je napríklad aj Košický dukát.

Digitálne peniaze možno rovnako rozčleniť na dve subkategórie. Kým to prvou kategóriou sú nám všetkým dobre známe regulované digitálne peniaze (vklady v bankách a elektronické peniaze), spomínaný bitcoin a ostatné kryptomeny (altcoiny) ECB označila za tzv. neregulované digitálne peniaze, čiže virtuálne meny („virtual currancies“), ktoré sú na rozdiel od regulovaných digitálnych peňazí (elektronických peňazí) determinované vo vlastných jednotkách (teda napr. v bitcoinoch a nie dolároch či eurách), nevydáva a nekontroluje ich nejaká centrálna autorita typu centrálnej banky a na rozdiel od regulovaných peňazí nie sú virtuálne meny ani všeobecne akceptované (používané sú zväčša v rámci relatívne neveľkej komunity užívateľov).[3]

Dokument ECB s názvom Virtual Currancy Schemes je celkom určite zaujímavým príspevkom do diskusie o pomerne zásadnej otázke, či kryptomeny možno naozaj považovať za peniaze (z ekonomického hľadiska sa zvykne totiž často poukázať na fakt, že z troch všeobecne prijímaných definičných funkcií peňazí – (i) funkcia prostriedku výmeny, (ii) funkcia uchovávateľ hodnoty a (iii) zúčtovacia funkcia, kryptomeny zatiaľ nedokážu naplniť najmä funkciu zúčtovacej jednotky, keďže tieto meny ešte stále nie sú užívateľmi všeobecne prijímané a drvivá väčšina ľudí stále vykonáva svoje ekonomické kalkulácie v niektorej zo „štandardných“ mien ako sú napríklad doláre, eurá alebo české koruny a nie v bitcoinoch či litecoinoch). Uvedené skutočnosti si samozrejme dobre uvedomuje aj ECB.

Z pohľadu skúmania postupne sa rodiacej právnej regulácie blockchainu a kryptomien je však ešte o niečo zaujímavejší v poradí už druhý dokument publikovaný ECB zaoberajúci sa kryptomenami. Ide o dokument z februára roku 2015 s názvom Virtual Currancy Schemes – A Further Analysis, snažiaci sa okrem iného o načrtnutie aktuálneho vývoja regulácie blockchainu a kryptomien. Tento materiál naznačuje, že dovtedajšie postoje verejných inštitúcii (vrátane European Banking Authority[4], EUROPOL-u či vlád jednotlivých krajín) vo vzťahu k regulácií kryptomien nachádzajú svoje vyjadrenie jednak (i) vo forme určitých oficiálnych vyjadrení či varovaní pred bezpečnostnými a investičnými rizikami, ktoré kryptomeny so sebou prinášajú (vysoká volatilta kryptomien, anonymita druhej zmluvnej strany a z toho vyplývajúce riziká, nebezpečenstvo podvodu či hrozba prania špinavých peňazí a financovania terorizmu) alebo tiež (ii) vo forme snahy legislatívne vyjasniť právnu povahu kryptomien. Správa v tejto súvislosti príkladmo odkazuje na rôzne postoje národných centrálnych bánk či iných oficiálnych autorít v Európe (napr. kým podľa švédskych a fínskych centrálnych bánk nie je možné kryptomeny považovať za menu alebo peniaze, pričom nemá ísť ani o formu finančného nástroja, s opačným postojom sa možno stretnúť v Nemecku, kde kryptomenám pripisujú status zúčtovacej jednotky a finančného nástroja). Hoci správa na jednej strane upozorňuje, že predaj a nákup kryptomien, ich používanie alebo ťaženie („mining“) ostáva stále prakticky neregulované, už v roku 2015 sa  možno sa stretnúť s akýmisi prvými reguláciami, ktoré napríklad ukladajú obchodníkom s kryptomenami povinnosť registrácie (Švédsko).

Z hľadiska európskej normotvorby je rok 2015 významný aj z dôvodu prijatia tzv. štvrtej smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 2015/849 o predchádzaní využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu, ktorá vytvorila právny základ pre ďalšiu, len nedávno (14. máj 2018) prijatú smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) označovanú ako tzv. piata smernica proti praniu špinavých peňazí. Práve táto smernica okrem iného reaguje na riziká spojené s potenciálnym zneužitím anonymity kryptomien na nelegálne aktivity. Zavádza nové povinnosti pre zmenárenské platformy virtuálnych mien a poskytovateľov služieb peňaženky, ktorí budú musieť ako povinné osoby v rámci povinnej starostlivosti vo vzťahu k zákazníkovi vykonávať kontroly a nahlasovať podozrivé nelegálne transakcie s kryptomenami, čím by sa mala ukončiť anonymita spojená s takýmito zmenárňami. Nová smernica však rieši len situácie výmeny tzv. fiat mien za kryptomeny a naopak, nie však výmenu jednotlivých kryptomien za iné kryptomeny.

Rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci C‑264/14 Skatteverket vs David Hedqvist


Rok 2015 priniesol aj prvé rozhodnutie Súdneho dvora EÚ, ktoré sa dotýkalo aplikovateľnosti súčasného platného právneho rámca na zdaňovanie kryptomien. Súdny dvor v rámci konania o prejudiciálnej otázke vo veci C‑264/14 určil, že transakcie spočívajúce vo výmene tradičnej meny za virtuálne menové jednotky „bitcoin“ a naopak, uskutočňované za platbu v sume zodpovedajúcej rozdielu medzi cenou, za ktorú dotknutý poskytovateľ kúpil menu, a cenou, za ktorú ju predáva svojím objednávateľom, možno v zmysle článku 2 ods. 1 a článku 135 ods. 1 smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty považovať za poskytovanie služieb za protihodnotu oslobodené od DPH.

V rámci odôvodnenia, v ktorom možno mimochodom pri definovaní pojmu virtuálna mena nájsť i priamy odkaz na správu ECB z roku 2012, súd vychádzal zo záveru, že virtuálnu menu „bitcoin“ je nutné považovať za zmluvné platidlo predstavujúce prostriedok priamej platby medzi subjektmi, ktoré ho akceptujú. Z tohto dôvodu súd konštatoval, že aj transakcie týkajúce sa netradičných mien (alternatívnych platidiel k zákonným platidlám) nemajú iný účel, ako je účel platidla, a preto predstavujú finančné služby. Berúc do úvahy načrtnuté skutočnosti následne Súdny dvor EÚ uzavrel, že takéto transakcie spočívajúce vo výmene tradičnej meny za virtuálne menové jednotky „bitcoin“ a naopak, uskutočňované za protihodnotu, spadajú pod režim ustanovenia článku 135 ods. 1 písm. e) smernice o DPH, podľa ktorého členské štáty oslobodia od dane transakcie týkajúce sa najmä devíz, bankoviek a mincí používaných ako zákonné platidlo a musia byť preto tiež od DPH oslobodené.

Česko-slovenská perspektíva


Vyššie naznačené trendy hľadania (s)právneho uchopenia kryptomien samozrejme neobchádzajú ani Českú republiku a Slovenskú republiku. Hoci v českom ani v slovenskom právnom poriadku nepodlieha obchodovanie s kryptomenami žiadnej zvláštnej regulácii, kryptomeny aj v tomto prostredí začínajú priťahovať pozornosť regulátorov a normotvorcov.

V českom kontexte sa v tejto súvislosti pomerne často zvykne odkazovať najmä na stanovisko Českej národnej banky (ďalej aj „ČNB“) z 10. februára 2014, podľa ktorého kryptomeny nemožno považovať ani za menu či elektronické peniaze a ani investičný nástroj. Podľa ČNB nákup a predaj kryptomien vo vlastnom mene nepredstavuje bezhotovostný obchod s cudzou menou a ani žiadnu platobnú službu (tú nepredstavujú ani transakcie s kryptomenami či vedenie virtuálnej peňaženky). Dotknuté stanovisko ďalej uvádza, že zmena kryptomeny na české koruny nepredstavuje ani tzv. „směnárenský obchod“ (nákup a predaj zahraničných platobných prostriedkov). Na druhej strane však stanovisko ČNB zároveň uvádza, že platný právny poriadok ČR umožňuje ČNB na obchodovanie s derivátmi kryptomien, správu fondov investujúcich do kryptomien či realizáciu platobných transakcií súvisiacich s organizáciou obchodu s kryptomenami aplikovať príslušné právomoci, ktorými disponuje (povoľovanie, dohľad).[5]

V rámci právneho poriadku Českej republiky však stojí za pozornosť najmä ustanovenie § 2 ods. 1 písm. l) zákona č. 253/2008 Sb. o některých opatřeních proti legalizaci výnosů z trestné činnosti a financování terorismu, ktorý na účely tohto zákona zaviedol legálnu definíciu virtuálnej meny (kryptomeny). Podľa dotknutého ustanovenia zákona je virtuálna mena „elektronicky uchovávaná jednotka bez ohľadu na to, či má alebo nemá emitenta, a ktorá nie je peňažným prostriedkom podľa zákona o platobnom styku, ale je prijímaná ako platba za tovar alebo služby aj inou osobou odlišnou od jej emitenta“.[6]

V rámci Slovenskej republiky sa otázka právnej regulácie kryptomien nateraz skoncentrovala do otázky spôsobu zdaňovania príjmu z ich predaja. V tejto súvislosti je zaujímavé len pomerne nedávno vydané Metodické usmernenie Ministerstva financií SR č. MF/10386/2018-721 k postupu zdaňovania virtuálnych mien z 23. marca 2018.

Dotknuté metodické usmernenie charakterizovalo virtuálnu menu ako digitálneho nositeľa hodnoty, ktorý nie je vydaný ani garantovaný centrálnou bankou ani orgánom verejnej moci, a nie je ani nevyhnutne naviazaný na zákonné platidlo, nemá právny status meny alebo peňazí, ale je akceptovaný niektorými fyzickými alebo právnickými osobami ako platobný prostriedok, ktorý možno, prevádzať, uchovávať alebo s ním elektronicky obchodovať.  Za právny základ zdanenia príjmov (výnosov) plynúcich z predaja virtuálnej meny ako predmetu dane (ide teda o zdaniteľný príjem) sú pritom v zmysle metodického usmernenia považované nasledovné ustanovenia zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov - ide o ustanovenie § 2 písm. b) v spojení s ustanovením § 12 ods. 2 a ustanovenie § 2 písm. h). Ministerstvo financií v usmernení následne definovalo aj to, čo možno na účely zdanenia podľa zákona o daní z príjmu považovať za predaj virtuálnej meny. Za ten sa považuje „akákoľvek výmena napr. výmena virtuálnej meny za majetok alebo výmena virtuálnej meny za poskytnutie služby alebo jej odplatný prevod, a to aj výmena za inú virtuálnu menu“. Rozoberané usmernenie neobišlo ani otázku spôsobu zdaňovania kryptomien či otázku spôsobu ocenenia a účtovania virtuálnej meny.[7] Z naznačeného uhlu pohľadu (z pohľadu aplikácie platných noriem právneho poriadku regulujúceho zdaňovanie príjmov) tak Metodické usmernenie Ministerstva financií SR č. MF/10386/2018-721 z 23. marca 2018 pomerne presne vymedzilo limity právneho rámca, ktorý sa má u nás uplatniť na príjmy z predaja kryptomien (virtuálnych mien).

Zhrnutie

Kryptomeny (virtuálne meny) spolu s blockchainom postupne vytvárajú novú spoločenskú realitu a je tak len otázkou času, kedy sa tieto zmeny naplno odrazia aj v realite právnej. Aj z vyššie uvedených náznakov vybraných „pokusov“ o právnu úpravu kryptomien je zrejmé, že takáto regulácia má skôr akúsi atomizovanú povahu. Právna regulácia sa v tejto oblasti zatiaľ obmedzuje na hľadanie priliehavých právnych definícií a na snahy o čo najvhodnejšiu aplikáciu súčasného právneho rámca na obchodovanie s kryptomenami (ide najmä o oblasť daňového a finančného práva). Napriek zatiaľ pomerne opatrnému prístupu vlád, či Európskej komisie, v oblasti regulácie obchodu s kryptomenami, však možno očakávať, že zvyšujúca sa popularita používania virtuálnych mien v kombinácii jednak so snahami o ochranu investorov, ktorí do kryptomien investovali nemalé prostriedky a tiež v kombinácií s legitímnym spoločenským záujmom predchádzať trestnej činnosti prostredníctvom zneužívania technológie, na ktorej sú virtuálnej meny založené, povedie k postupnému zavádzaniu prísnejšej regulácie aj v tejto oblasti. Skrátka, zdá sa, že vývoj právnej regulácie kryptomien a blockchainu má zatiaľ podobu skôr evolúcie, než revolúcie. Nemožno však pochybovať o tom, že rozsiahlejšia implementácia tzv. smartkontraktov do každodenného života (nielen vo vzťahu k obchodom s virtuálnymi menami) so sebou postupne prinesie aj potrebu zásadnejšie (normotvorne) reagovať na zmenenú spoločenskú realitu.


JUDr. Milan Malata
,
partner

JUDr. Juraj Martaus
,
advokátsky koncipient


Malata, Pružinský, Hegedüš & Partners s. r. o.

Apollo Business Center II
Prievozská 4/B
821 09 Bratislava

Tel.:    +421 2 321 130 31
Fax:    +421 2 321 441 48
email:    office@mph-advocates.com

PFR 2017 - Telekomunikacie_IT

________________________________________
[1] Bližšie pozri: SÁRNECKÝ O.: Čo je to Blockchain alebo ako funguje technológia budúcnosti, dostupné na www, k dispozícii >>> tu.
[2] Bližšie pozri: STROUKAL D. – SKALICKÝ, J.: Bitcoin a jiné kryptopeníze budoucnosti – Historie, ekonomie a technologie kryptoměn, stručná příručka pre úplné začátečníky, Praha, 2018, Grada Publishing, s. 119.
[3] V správe s názvom Virtual Currancy Schemes – A Further Analysis, vydanej o tri roky neskôr, ECB modifikovala túto definíciu charakteristikou, podľa ktorej kryptomeny síce nie sú v zmysle ekonomickej literatúry plnohodnotnou formou peňazí a menou nie sú rovnakou ani z právnej perspektívy, no napriek tomu môžu v určitých platobných situáciách nahradiť nahradiť bankovky, mince a elektronické peniaze.
[4] Bližšie pozri: EBA Opinion on virtual currencies, dostupné na www, k dispozícii >>> tu.
[5]Bližšie pozri: Stanovisko ČNB z 10.02.2014, dostupné na www, k dispzíicii >>> tu.
[6] Z pohľadu českého Občianskeho zákonníku (Zákon č. 89/2012 Sb.) však bývajú kryptomeny s odkazom na ustanovenie § 489 a nasl. tiež charakterizované ako veci v právnom zmysle, a to konkrétne veci nehmotné (bližšie pozri: Bitcoin a jiné virtuální měny z pohledu práva, dostupné na www, k dispozícii >>> tu.
[7] Bližšie pozri: Metodické usmernenie Ministerstva financií Slovenskej republiky č. MF/10386/2018-721 k postupu zdaňovania virtuálnych mien, dostupné na www, k dispozícii >>> tu.


© EPRAVO.SK – Zbierka zákonov, judikatúra, právo | www.epravo.sk