V legislatívnej fáze vyhodnotenie pripomienok je návrh, ktorým, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 452/2021 Z. z. o elektronických komunikáciách („Zákon o elektronických komunikáciách“). Novela má nadobudnúť účinnosť 12. novembra 2025 a v jednom kroku:

• Zabezpečuje vykonávanie nariadenia (EÚ) 2024/1309 – Akt o gigabitovej infraštruktúre (GIA): ruší duplicity po zrušenej smernici 2014/61/EÚ, zavádza digitálne jednotné informačné miesto (JIM), pevné lehoty 15/30 dní na sprístupnenie údajov a povinný zdieľaný prístup k stožiarom, chráničkám a budovám.
• Zosúlaďuje § 116 Zákona o elektronických komunikáciách s ePrivacy Directive a rozsudkom C‑654/23 (Inteligo Media): zjednocuje pravidlá priameho marketingu, rozširuje soft‑opt‑in na bezplatné kontá, stanovuje dvojročný limit na využitie kontaktov a zavádza povinnú predvoľbu 0888 pre marketingové hovory.
• Rozširuje právomoci Úradu pre reguláciu elektronických komunikácií: zveruje mu správu Jednotného informačného miesta (JIM), riešenie sporov do jedného mesiaca, analýzu nákladov a prínosov v oblasti infraštruktúry a zvýšené sankčné právomoci za neplnenie nových povinností.

Európske pozadie novely

Gigabit Infrastructure Act

Od 12. novembra 2025 bude v EÚ platiť jednotný rámec na zdieľanie stožiarov, chráničiek, káblovodov a koordináciu výkopov; ruší sa smernica 2014/61/EÚ. Slovenská novela preto vypúšťa pôvodné transpozičné pasáže a upravuje kompetencie Úradu (§ 4 ods. 5, nové §§ 25–27 a 29–30).

ePrivacy + rozsudok C‑654/23

Súdny dvor potvrdil, že soft‑opt‑in (využitie kontaktu existujúceho zákazníka na priamy marketing podobných tovarov/služieb bez nového súhlasu) sa vzťahuje aj na „bezplatné“ kontá, ak v skutočnosti ide o komerčný vzťah. Spracúvanie údajov na základe soft‑opt‑in môže stáť na oprávnenom záujme, pokiaľ sa neprekročí rámec čl. 13 ods. 2 ePrivacy, pričom mimo rámca soft-opt-in naďalej platí nevyhnutnosť súhlasu.

Marketingová komunikácia a soft‑opt‑in

Novela prepisuje § 116 Zákona o elektronických komunikáciách tak, aby bol eurokonformný a technicky jednoznačný. Kľúčové prvky sú:

Dvojročné časové okno

Kontaktné údaje získané „v súvislosti s predajom tovaru alebo služby“ možno využívať na priamy marketing najviac dva roky po skončení zmluvy (§ 116 ods. 16). Po uplynutí lehoty musí podnik získať nový súhlas alebo kontakt vyradiť.

Vyčistený text & register nevolaných čísel

Zo Zákona o elektronických komunikáciách sa vypúšťajú redundancie („alebo získania súhlasu“) – jasne sa rozlišuje:

• Volania / SMS / MMS / auto‑dialer → základom je opt‑in alebo výnimka soft‑opt‑in, pričom čísla v štátnom registri blokujú všetky nevyžiadané volania.
• E‑mail a in‑app správy → riadia sa čl. 13 ods. 2 ePrivacy; soft‑opt‑in platí pri ponuke „podobných tovarov alebo služieb“.

Technická identifikácia volania

Každý outbound hovor na marketing musí používať vyhradený národný cieľový kód – umožní to účinné filtrovanie a dôkazné logovanie (§ 116 ods. 12).

Neskorší súhlas prelomí všeobecný zákaz kontaktovania z registra

Ak sa zákazník najprv zapíše do registra nevolaných čísel a neskôr podnikateľovi prejaví záujem (výslovný alebo soft‑opt‑in), môže ho podnik kontaktovať – novela to výslovne pripúšťa (§ 116 ods. 8).

Prepojenie s GDPR

• Právny základ: oprávnený záujem (čl. 6 ods. 1 f) GDPR) – len pre priamy marketing „podobných“ produktov v rámci soft‑opt‑in, inak je nutný súhlas.
• Povinnosť opt‑out: každá správa musí obsahovať jednoduchú odhlasovaciu voľbu.
• Spracovateľské záznamy: dátum posledného nákupu, exspirácia 24 mesiacov, technické logy dokladujúce použitie národného kódu či odhlasovacej hlavičky (headeru).

Čo presne znamená soft‑opt‑in

• Podnik získal e‑mail alebo telefón pri predaji tovaru/služby (vrátane freemium účtu).
• Osobné údaje využije na marketing vlastných, podobných produktov či služieb.
• Zákazník bol jasne informovaný a mal možnosť bezplatne odmietnuť už pri zbere kontaktu a v každej ďalšej správe.
• Nie je potrebný ďalší explicitný súhlas – spracúvanie môže stáť na oprávnenom záujme, ak sa drží účelu.
• Novela Zákona o elektronických komunikáciách pridáva 24‑mesačný strop a technické povinnosti (národný kód, opt‑out link).
   

Prístup k informáciám a koordinácia výkopov (nové §§ 25–27)

Od 12. novembra 2025 sa zriaďuje Jednotné informačné miesto (JIM), digitálny portál, na ktorom:

• prevádzkovatelia sietí a subjekty verejného sektora zverejnia mapu fyzickej infraštruktúry (stožiare, chráničky, kapacita),
• stavebníci budú oznamovať plánované výkopy; ostatní operátori sa môžu s nimi koordinovať,
• lehota na poskytnutie údajov = 15 dní; prieskum na mieste = 30 dní,
• výnimky (kritická infraštruktúra) určujú rezorty obrany/vnútra.

Prístup k fyzickej infraštruktúre v budovách (§§ 29–30)

• Kategorizáciu budov pripraví MD SR formou vyhlášky (napr. administratíva, rezidencie > 8 bytov).
• Žiadosť o prístup (identifikácia budovy, opis siete, prvky infraštruktúry) – lehota na vyrozumenie 1 mesiac.
• Zmluva o prístupe povinná pred montážou; náklady na sprístupnenie znáša žiadateľ.
• Spory rieši Úrad skráteným konaním (rozšírené § 4 ods. 5 písm. c)).

Dopady a ďalšie kroky

• Operátori – GIS audit trás, export dát do JIM do 05/2026, implementácia referenčných lehôt.
• Marketingové tímy – dvojročné „expiry“ workflow, národný predvoľbový kód, revízia textov súhlasov.
• GDPR / Compliance – aktualizácia záznamov spracúvania, nastavenie logovania, prepojenie soft‑opt‑in a oprávneného záujmu.

Času nie je nazvyš – odporúčame spustiť implementačné projekty už v Q3 2025.
 

Simon Šufliarsky,
advokát