Novelizácia legislatívy týkajúcej sa energetickej hospodárnosti budov je súčasťou celého balíčka legislatívnych opatrení, tiež známych ako „Clean Energy for all Europeans“. Tieto opatrenia predstavujú ďalší krok k vybudovaniu vnútorného (jednotného) európskeho trhu s elektrinou, ktorý by podľa spoločných cieľov stanovených pre energetický systém EU mal byť postupne dekarbonizovaný.

Zmeny budú mať vplyv nielen na energetické spoločnosti, ale aj investorov do výstavby a obnovy budov. Novými a sprísnenými požiadavkami na energetickú hospodárnosť budú dotknutí aj vlastníci existujúcich bytových a nebytových budov, a do veľkej miery aj ich užívatelia a obyvatelia. Preto sme pripravili zhrnutie najdôležitejších zmien, ktoré prináša nová právna úprava.

Prečo sa EÚ zamerala na budovy?

Podľa rôznych štúdií, ktoré si pre účely prípravy spomínaných právnych predpisov zaobstarala Európska Komisia (EK), budovy sú zodpovedné až za 36% všetkých emisií CO2 v únii. Dnes už vieme, že míľniky a konečné ciele pre vytvorenie dekarbonizovaného energetického systému boli v EÚ nastavené veľmi ambiciózne[2]. Je teda prirodzené, že európske autority sa snažia viesť členské štáty k tomu, aby svojou politikou usmerňovali a motivovali investorov k zohľadňovaniu týchto cieľov.

Zvýšiť energetickú hospodárnosť budovy je možné tak, že sa zníži spotreba energie pri vykurovaní, chladení, vetraní a osvetlení. Ďalším zo spôsobov je inštalácia obnoviteľného zdroja energie. Podľa úrovne energetickej hospodárnosti sa jednotlivé kategórie budov zatrieďujú do energetických tried, s tým, že čím efektívnejšími opatreniami (alebo výkonnejším obnoviteľným zdrojom energie) budova disponuje, tým je zaradená do vyššej energetickej triedy.

Čo je to energetická hospodárnosť?

Energetickou hospodárnosťou budovy sa rozumie celkové množstvo energie potrebnej na splnenie všetkých energetických potrieb súvisiacich s užívaním budovy. Patrí sem množstvo energie potrebnej na vykurovanie, prípravu teplej vody, chladenie, ale aj na vetranie alebo osvetlenie budovy. Inými slovami, ide o to, ako efektívne bytová alebo nebytová budova hospodári s energiou.

Budovy s takmer nulovou potrebou energie

Budova s takmer nulovou potrebou energie (TNB) je budova s veľmi vysokou energetickou hospodárnosťou. Koncept TNB bol zavedený už v pôvodnej smernici o energetickej hospodárnosti budov a bol implementovaný aj do našej legislatívy.

Energia potrebná na užívanie takejto budovy pochádza prevažne z obnoviteľných zdrojov nachádzajúcich sa v budove, alebo v jej blízkosti. Na to, aby budova napĺňala definíciu TNB, musí byť zabezpečená efektívnou tepelnou ochranou.

V zmysle požiadaviek smernice a zákona o energetickej hospodárnosti budov, Slovenská republika vypracovala tzv. národný plán,  ako zabezpečiť, aby čo najviac nových budov na území Slovenska bolo postavených ako TNB. Konkrétnou minimálnou požiadavkou je, aby, po 31. decembri 2018 boli ako TNB postavené všetky nové budovy, v ktorých sídlia a ktoré vlastnia orgány verejnej moci. Od 31. decembra 2020 platí požiadavka pre úplne všetky nové budovy.

Uľahčenie transformácie existujúcich bytových a nebytových budov na TNB je podľa súčasnej novely zákona súčasťou tzv. „stratégie obnovy“.

Dlhodobá stratégia obnovy budov

Pre dosiahnutie cieľa na počet TNB zavádza smernica o energetickej hospodárnosti budov požiadavku na vypracovanie dokumentu „Dlhodobá stratégia obnovy fondu budov“, ktorý určuje politiku členských štátov EÚ v oblasti energetickej hospodárnosti  na roky 2020 až 2050.

Zodpovednosť a úlohy pre vypracovanie a následne realizáciu dlhodobej stratégie zákon zveruje Ministerstvu dopravy a výstavby Slovenskej republiky.

Ďalší krok k podpore elektromobility

Najkonkrétnejšími požiadavkami, ktoré formuluje novela zákona o energetickej hospodárnosti budov, sú požiadavky týkajúce sa podpory elektromobility. Nový § 8a zákona priamo určuje počet nabíjacích staníc pre elektrické vozidlá v nových a obnovených bytových aj nebytových budovách.

Napríklad, každá nová alebo významne obnovená nebytová budova s viac ako desiatimi parkovacími miestami bude musieť mať najmenej jednu nabíjaciu stanicu. Zároveň, budovy budú musieť mať pripravenú aj elektrickú infraštruktúru, najmä rozvody pre elektrické káble, na najmenej jednom z piatich parkovacích miest. Tak sa zabezpečí možnosť neskoršej inštalácie nabíjačiek pre elektromobily.

Výnimku z týchto požiadaviek zákon udeľuje v prípade významnej obnovy budovy, ak by náklady na nabíjacie stanice a infraštruktúru presiahli 7% celkových nákladov obnovy.

Požiadavky na inštaláciu nabíjačiek a infraštruktúry sa netýkajú budov, pri ktorých žiadosť o stavebné povolenie je podaná do 10. marca 2021.

Ďalšie zmeny v doterajšej právnej úprave

Zmeny v zákone o energetickej hospodárnosti budov sa dotknú aj realitného trhu. V prípade predaja alebo prenájmu budovy alebo časti budovy,  na ktorú bol vypracovaný energetický certifikát, musí vlastník budovy ako súčasť zverejnenej ponuky uviesť aj ukazovateľ integrovanej energetickej hospodárnosti z energetického certifikátu. To platí aj na predaj alebo prenájom s využitím služieb realitnej kancelárie, ktorej zverejnená ponuka musí obsahovať takýto údaj.

Účinnosť

______________________

[1] Smernica Európskeho Parlamentu a Rady 2010/31/EU o energetickej hospodárnosti budov, v znení neskorších predpisov

[2] V rámci EÚ by do roku 2030 malo 32% celkovej spotreby elektriny pochádzať z obnoviteľných zdrojov. Slovenská republika sa zatiaľ zaviazala na 19,2% do roku 2030.


© EPRAVO.SK – Zbierka zákonov, judikatúra, právo | www.epravo.sk