GRECO kritizuje zmeny v trestnom zákone a legislatívny proces
Skupina štátov proti korupcii (GRECO) pri Rade Európy upozornila, že Slovensko často využíva skrátené legislatívne konanie a prijalo zmeny v Trestnom zákone, ktoré skracujú premlčacie lehoty a znižujú tresty za korupciu . GRECO vyzvalo slovenské orgány predložiť do konca roka 2026 správu o prijatých opatreniach na nápravu a varovalo, že časté obchádzanie riadnej diskusie pri prijímaní zákonov môže viesť k porušeniu štandardov Rady Európy .

Koalícia predložila novelu Rokovacieho poriadku NR SR
Poslanci vládnej koalície (T. Gašpar, R. Puci, A. Lučanský) predložili do parlamentu návrh novely Rokovacieho poriadku. Návrh skracuje maximálny čas príhovoru poslanca v rozprave z 20 na 15 minút a zavádza časové limity 90 minút pre navrhovateľov zákonov a spravodajcov . Taktiež ruší povinnosť čítať celé znenie pozmeňujúcich návrhov v pléne – stačí, ak budú zverejnené vopred na webe parlamentu . Novela tiež upravuje Hodinu otázok (striedavé čítanie otázok opozície a koalície) a umožňuje poslancovi počas rodičovskej dovolenky prerušiť výkon mandátu, aby nastúpil náhradník (čo však koalícia odmietla zapracovať) . Opozícia viaceré zmeny kritizuje a plánuje návrh v septembri nepodporiť.

Vláda schválila novelu zákona o Ústavnom súde
Kabinet na rokovaní schválil novelu zákona o Ústavnom súde SR, ktorú predložilo Ministerstvo spravodlivosti . Cieľom je zefektívniť organizáciu a konania ÚS – napríklad sa zruší povinná obmena sudcov v senátoch, zjednoduší sa prijímanie súdnych poradcov a spresnia sa pravidlá pri konaniach o súlade právnych predpisov a pri ústavných sťažnostiach . Novela taktiež umožní využívať Správny súdny poriadok ako subsidiárnu normu pre konania pred Ústavným súdom .

Pravidlá pre elektronické dôkazy: transpozícia smernice EÚ
Vláda odsúhlasila nový zákon o administratívnych opatreniach pri zhromažďovaní elektronických dôkazov, ktorým sa do slovenskej legislatívy preberá smernica EÚ 2023/1544 . Zákon zavedie povinnosť pre poskytovateľov digitálnych služieb určiť na území SR zástupcu na doručovanie príkazov na zaistenie elektronických dôkazov, stanovuje im oznamovacie povinnosti a zavádza sankcie za nesplnenie príkazov . Súčasne novela mení aj súvisiace zákony – napríklad zákon o mediálnych službách a zákon o Registri trestov – s cieľom vytvoriť ucelený rámec pre vydávanie a plnenie európskych príkazov na elektronické dôkazy .

Nový zákon o spotrebiteľských úveroch
Ministerstvo financií presadilo úplne nový zákon o spotrebiteľských úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, ktorý nahradí doterajšiu právnu úpravu . Zákon preberá smernicu EÚ 2023/2225 o spotrebiteľských úveroch a kladie dôraz na vyššiu ochranu spotrebiteľov v digitálnej ére . Zavádzajú sa prísnejšie pravidlá posudzovania úverovej bonity klientov, transparentnejšie informácie v reklamách na úvery a tiež nové povinnosti pre online poskytovateľov pôžičiek. Cieľom je aj podporiť jednotný trh EÚ – po novom budú môcť zahraničné subjekty jednoduchšie ponúkať úvery cezhranične za rovnakých podmienok .

Register užívacích vzťahov k pôde
Vláda schválila návrh zákona o registri užívacích vzťahov k poľnohospodárskej pôde, ktorý pripravilo Ministerstvo pôdohospodárstva . Nový centrálny register má zabezpečiť prehľadnosť v evidencii, kto reálne užíva poľnohospodárske pozemky, a zjednodušiť vyplácanie priamych agrárnych dotácií . Zákon zároveň novelizuje súvisiace predpisy – napríklad zákon o nájme poľnohospodárskej pôdy či zákon o podpore v pôdohospodárstve – aby sa predišlo sporom o nájomné vzťahy na pôde a zneužívaniu tzv. “dvojitých deklarácií” pri čerpaní podpôr .

Voľba sudcu ESĽP sa odkladá pre nezáujem kandidátov
Súdna rada SR musela zrušiť plánovanú septembrovú voľbu kandidáta na sudcu Európskeho súdu pre ľudské práva, keďže do termínu 22. augusta neprišla ani jedna nominácia . Predsedníčka Súdnej rady Marcela Kosová vyhlásila novú voľbu na 16. septembra 2025 . Slovensko má predložiť vláde troch kandidátov na sudcu ESĽP, no zatiaľ sú zvolení len dvaja (Branislav Jablonka a Ondrej Laciak) a tretie miesto zostáva neobsadené . Nedostatok záujemcov súvisí s prísnymi požiadavkami na túto pozíciu – musí ísť o významnú osobnosť v oblasti práva s vysokou morálnou integritou a splnením kritérií Európskeho dohovoru o ľudských právach .

Zrušená architektonická súťaž na budovu Najvyššieho súdu
Kancelária Najvyššieho súdu SR zrušila prebiehajúcu architektonickú súťaž na obnovu historickej budovy Najvyššieho súdu na Župnom námestí v Bratislave . Dôvodom je zámer umiestniť Najvyšší súd aj Najvyšší správny súd do spoločnej budovy – historického sídla NS SR . Nový predseda NS SR František Mozner sa dohodol s predsedom NSS Pavlom Naďom, že obnova pôvodnej budovy umožní dôstojné priestory pre oba vrcholné súdy pod jednou strechou . Slovenská komora architektov pripraví nové súťažné zadanie; pôvodní súťažiaci sa budú môcť zapojiť nanovo. Očakáva sa, že spojenie súdov v jednom objekte prinesie aj dlhodobé úspory vo výdavkoch na prevádzku 

Veľká reforma školstva – povinná škôlka od troch rokov
Vláda schválila rozsiahlu novelu školského zákona, ktorá zavádza od roku 2027 povinné predprimárne vzdelávanie pre deti od štyroch rokov a od roku 2028 dokonca už od troch rokov . Reforma zároveň mení fungovanie výchovných zariadení – zavádza nový inštitút „verejného poskytovateľa“ a sprísňuje dohľad nad zariadeniami pre problematickú mládež . Cieľom je individuálnejší prístup k deťom s poruchami správania a posilnenie prevencie sociálnopatologických javov . Nový systém má zabezpečiť lepšiu integráciu takýchto detí späť do spoločnosti a zvýšiť transparentnosť – napríklad sa zavedie povinnosť zverejňovať aktuálne kapacity výchovných ústavov .

Spor o tender záchraniek – minister obvinený z porušenia zákona
Minister zdravotníctva Kamil Šaško čelí kritike odborníkov a opozície za postup v súťaži na poskytovateľov záchrannej zdravotnej služby. Podľa zákona o záchrannej službe firma, ktorá bola pristihnutá pri nelegálnom zamestnávaní, nesmie získať licenciu na prevádzku záchraniek . Napriek tomu minister dočasne predĺžil povolenie jednej zo spoločností, ktorá v minulosti dostala pokutu za nelegálne zamestnávanie – podľa kritikov tým rezort porušil zákon . Minister Šaško obvinenia odmieta s tým, že musel zabezpečiť plynulú dostupnosť ambulancií pre pacientov. Tender na nové licencie bol totiž pre pochybnosti zrušený a starým poskytovateľom sa končia povolenia, takže ministerstvo vydalo dočasné poverenia na ich ďalšie fungovanie . Opoziční poslanci žiadajú vyvodenie zodpovednosti, minister argumentuje, že bez tohto kroku by niektoré regióny ostali bez pokrytia záchrankami.

Parlament a Prezidentský palác otvoria brány verejnosti
V sobotu 30. augusta sa historicky po prvý raz uskutoční Deň otvorených dverí v Prezidentskom paláci súbežne s Dňom otvorených dverí v Národnej rade SR . Verejnosť bude môcť v ten istý deň navštíviť priestory Grassalkovichovho paláca – sídla hlavy štátu – aj budovu parlamentu. V Prezidentskom paláci bude program pre návštevníkov prebiehať od 10:00 do 17:00 hod, vrátane prehliadky reprezentačných priestorov a ukážok techniky Úradu ochrany ústavných činiteľov . Zároveň parlament pripraví sprievodné podujatia a voľný vstup pre verejnosť. Cieľom je priblížiť fungovanie najvyšších ústavných inštitúcií občanom a posilniť ich otvorenosť.

Deň Ústavy už nebude dňom pracovného pokoja
Na základe nedávnej legislatívnej zmeny už 1. september – Deň Ústavy SR nebude patriť medzi dni pracovného pokoja . Tento štátny sviatok zostáva v kalendári, ale od roku 2025 sa v tento deň bude normálne pracovať (tohto roku pripadol na pondelok) . Vládna koalícia avizuje podobnú zmenu aj pri sviatku 17. novembra (Deň boja za slobodu a demokraciu) – hoci zostane štátnym sviatkom, nemá už byť spojený s voľným dňom . Tieto opatrenia odôvodňuje vláda snahou zvýšiť ekonomický výkon a reagovať na podnety zamestnávateľov obmedziť počet voľných dní . Opozícia tieto kroky kritizuje ako nevhodné zásahy do pripomínania významných dní.

EÚ pripravuje zníženie ciel v obchode s USA
Európska komisia predložila dva legislatívne návrhy na implementáciu nedávnej obchodnej dohody medzi EÚ a USA o clách . Ide o potrebný krok k zníženiu ciel – EÚ má zrušiť clá na americký priemyselný tovar a poskytnúť preferenčný prístup pre širokú škálu amerických morských plodov a poľnohospodárskych výrobkov . Zároveň USA súhlasili s limitom 15 % na clá na automobily a súčiastky z EÚ (z doterajších 27,5 %), pričom zníženie platí retroaktívne od 1. augusta 2025 . Návrhy musí ešte schváliť Európsky parlament a Rada EÚ v riadnom legislatívnom postupe, aby mohli nové obchodné opatrenia nadobudnúť účinnosť . Očakáva sa, že zníženie amerických ciel ušetrí európskym výrobcom áut vyše 500 miliónov € mesačne a prispeje k zmierneniu obchodného napätia medzi EÚ a USA.

Európsky parlament zažaloval Radu pre obranný program SAFE
Európsky parlament sa rozhodol obrátiť na Súdny dvor EÚ proti Rade Európskej únie kvôli obrannému programu pôžičiek SAFE . Dôvodom je, že Parlament bol vylúčený z rozhodovacích diskusií o tomto programe na podporu európskeho obranného priemyslu – Rada EÚ prijala iniciatívu formou mimoriadneho postupu podľa čl. 122 ZFEÚ, čím obišla spolurozhodovanie . Europoslanci namietajú, že taký postup je neopodstatnený, keďže nejde o stav núdze, a obávajú sa precedensu obchádzania Parlamentu pri významných projektoch. Predsedníčka EK Ursula von der Leyenová obhajuje zvolený postup ako výnimočný a dočasný vzhľadom na naliehavú potrebu posilniť obranné kapacity Európy . Súdny dvor bude riešiť, či Rada neporušila inštitucionálnu rovnováhu EÚ.

Nemecko zavádza dobrovoľnú vojenskú službu
Nemecká vláda schválila návrh zákona o dobrovoľnej vojenskej službe, ktorého cieľom je riešiť nedostatok personálu v armáde Bundeswehr . Program zavádza systém registrácie 18–25-ročných – mladí muži budú povinne evidovaní (vyplnia dotazník o ochote slúžiť) a ženy sa môžu registrovať dobrovoľne . Samotná služba má byť zatiaľ na dobrovoľnej báze s atraktívnymi podmienkami: noví branci by slúžili 6 mesiacov a poberali plat ako dočasní vojaci, vyše 2000 € čistého mesačne . Bundeswehr potrebuje doplniť približne 80-tisíc vojakov, pričom vláda plánuje od roku 2027 eventuálne aktivovať aj povinnú vojenskú službu, ak by dobrovoľníci nestačili . Návrh teraz smeruje do Spolkového snemu, ktorý ho môže upraviť, a nepočíta s obnovením všeobecnej brannej povinnosti v čase mieru bez ďalšieho rozhodnutia parlamentu .

Poznámka: Text bol spracovaný z verejných zdrojov.