Slovensko vs. zahraničie: Prečo automatický odchod často nedáva zmysel

V praxi sa stretávame s tým, že podnikatelia uvažujú o presune štruktúr do zahraničia skôr intuitívne než analyticky. Najčastejšie ide o reakciu na konsolidáciu verejných financií, rast regulácie alebo obavy z daňových kontrol. Problémom však je, že samotný presun jurisdikcie ešte automaticky nerieši ochranu majetku ani podnikateľské riziká.

Pri detailnejšom porovnaní vychádza najavo, že slovenské prostredie vie byť v niektorých situáciách flexibilnejšie než susedné krajiny. Platí to najmä pri vnútroskupinových presunoch, miere asertivity kontrolných orgánov alebo komplexite administratívy, kde slovenské právo často umožňuje jednoduchšie a lacnejšie riešenia než jurisdikcie, ktoré sú na prvý pohľad „bezpečnejšie“.

Holdingy, presuny a transakčné náklady

Jedným z častých dôvodov presunu štruktúr do zahraničia je snaha o vyššiu právnu istotu. Paradoxne však práve tu narážame na realitu, že čím viac sa posúvame na západ, tým viac rastie formálnosť, administratívna záťaž a transakčné náklady.

Pri vnútroskupinových presunoch či reorganizáciách vie slovenské prostredie v určitých prípadoch pracovať s nominálnymi hodnotami a bez okamžitých daňových dopadov. V zahraničí sa tie isté kroky často posudzujú prísnejšie, s dôrazom na ekonomickú hodnotu transakcie, čo vedie k dodatočnému zdaneniu alebo potrebe náročných znaleckých posudkov.

Daňové režimy, ktoré Slovensko stále ponúka

Slovensko má viacero daňových režimov, ktoré bývajú v diskusiách podceňované, no v praxi vedia zásadne ovplyvniť efektívne zdanenie podnikania.

Ide najmä o:

• patent box a superodpočet na výskum a vývoj pri technologických a softvérových firmách,
• relatívne nízke zdanenie dividend,
• zvýhodnenú sadzbu dane z príjmov právnických osôb do určitého obratu.

Tieto nástroje samy o sebe nie sú univerzálnym riešením. V kombinácii so správne nastavenou holdingovou štruktúrou však môžu predstavovať legitímnu alternatívu k presunu podnikania do zahraničia.

Regulácia, kapitálový trh a praktická predvídateľnosť

Ďalším faktorom, ktorý podnikatelia často prehliadajú, je regulačná prax. Hoci je Slovensko vnímané ako krajina s vysokou mierou regulácie, v niektorých oblastiach, najmä pri jednoduchších fondových alebo dlhopisových štruktúrach, vie byť procesne rýchlejšie a lacnejšie než porovnateľné zahraničné jurisdikcie.

Pre podnikateľov je často dôležitejšia predvídateľnosť než samotná legislatíva. A práve tu vie slovenské prostredie pri správnom nastavení fungovať stabilnejšie, než sa bežne predpokladá.

Ochrana majetku je proces, nie jednorazové rozhodnutie

Otázka „Slovensko alebo zahraničie“ v skutočnosti zakrýva podstatnejší problém. Ochrana majetku nie je o krajine, ale o štruktúre. Rozhodujúce je oddelenie operatívy od majetku, správne nastavenie holdingových vrstiev, financovania a procesnej obranyschopnosti.

Aj diskusie s podnikateľmi ukazujú, že rýchly presun do zahraničia bez týchto základov často vedie len k presunu problémov, nie k ich vyriešeniu.

Záver

Slovensko nie je ideálna jurisdikcia. Zároveň však nie je ani automaticky nevhodná. V mnohých prípadoch je efektívnejšie optimalizovať existujúcu štruktúru než ju nahrádzať zahraničnou bez hlbšej analýzy.