27.8.2021
ID: 5175upozornenie pre užívateľov

Právna regulácia kryptoaktív

528f789021c48ac57b4268c8d5ef640f/shutterstock_151901642_web.jpg
Zdroj: shutterstock.com

Kryptoaktíva sa stali v posledných rokoch v oblasti finančného sveta zásadnou témou. Názory odborníkov zo sveta financií na kryptoaktíva sa rôznia ale s určitosťou môžeme povedať, že dopyt a obchodovanie s kryptoaktívami stúpa. Aká je však právna regulácia kryptoaktív v podmienkach Slovenskej republiky? Existuje regulácia, ktorá by chránila spotrebiteľov alebo investorov, ktorí sa snažia vstúpiť do start-upových projektov?

Právna regulácia kryptoaktív v slovenskom právnom poriadku

V súčasnosti neexistuje ucelená právna úprava kryptoaktív v Slovenskej republike. Nie je to však iba nedostatok slovenskej právnej úpravy, podobný nedostatok je vidieť aj v susedných krajinách Európskej únie. Dôvodom je najmä, že kryptoaktíva a technológia blockchain sú pomerne novou technológiou a ich vývoj je neustály. Žiaľ, právo nedokáže dostatočne efektívne reagovať na rýchly vývoj nových technológií.

Určitú snahu o právnu reguláciu kryptoaktív možno vyvodiť z verejnoprávnych predpisov. K prvej regulácií kryptoaktív v Slovenskej republike došlo novelou zákona č. 213/2018 Z. z. o dani z poistenia a o zmene a doplnení niektorých zákonov na úseku daňového práva. Uvedená novela zákona novelizovala zákon o dani z príjmov[1]. Vznikla definícia tzv. predaja virtuálnej meny a jej zaradenie pod povinnosť daňovníka zdaňovať príjmy plynúce z výmeny virtuálnej meny na majetok.[2]

Ministerstvo financií Slovenskej republiky v súvislosti s uvedenou novelou vydalo metodické usmernenie[3], ktorého hlavným cieľom bolo zabezpečiť jednotný výklad pri zdaňovaní príjmu v súvislosti s predajom virtuálnej meny. Súčasne sa zaviedol pojem virtuálna mena, kde môžeme zaradiť aj určité typy kryptoaktív. Podľa usmernenia Ministerstva Financií Slovenskej republiky je virtuálna mena definovaná ako digitálny nositeľ hodnoty, ktorý nie je vydaný ani garantovaný centrálnou bankou ani orgánom verejnej moci, ani nie je nevyhnutne naviazaný na zákonné platidlo, nemá právny status meny alebo peňazí, ale je akceptovaný niektorými fyzickými alebo právnickými osobami ako platobný prostriedok a ktorý možno prevádzať, uchovávať alebo s ním elektronicky obchodovať. V zmysle uvedeného usmernenia Ministerstva Financií Slovenskej republiky sa príjem, ktorý daňovník získa z predaja virtuálnej meny, stáva predmetom dane, ktorý nie je od dane oslobodený. Preto sa v zmysle zákona o daní z príjmov[4] považuje za zdaniteľný príjem. „Za predaj virtuálnej meny sa na účely zdanenia podľa tohto usmernenia považuje akákoľvek výmena napr. výmena virtuálnej meny za majetok alebo výmena virtuálnej meny za poskytnutie služby alebo jej odplatný prevod, a to aj výmena za inú virtuálnu menu.“

Začiatkom roka 2020 vstúpila do účinnosti piata AML smernica[5]. Piata smernica AML reagovala na rôzne riziká vyplývajúce z praxe v spojitosti s obchodovaním s kryptoaktívami. Práve pomocou kryptoaktív dochádza v posledných rokoch k praniu špinavých peňazí a kryptoaktíva boli použité aj na financovanie teroristických útokov v Európe. V nadväznosti na piatu AML smernicu, Národná rada Slovenskej republiky schválila návrh novely[6] zákona o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a ochrane pred financovaním terorizmu (ďalej len „zákon o AML“). Zákon o AML definuje tzv. virtuálne meny[7] a ukladá povinnosti poskytovateľom služieb peňaženky kryptomien (custodian wallet providers)[8] a poskytovateľom zmenárenských služieb kryptoaktív (exchange services providers)[9]. Uvedení poskytovatelia sú zaradení ku povinným osobám podľa zákona o AML. V praxi to znamená, že sa na nich budú vzťahovať povinnosti ako identifikácia klienta (Know Your Client), identifikácia konečného užívateľa výhod, identifikácia politicky exponovanej osoby (PEP), získavanie informácie o účele a plánovanej povahe obchodného vzťahu, povinnosť vypracovať internú smernicu, tzv. program vlastnej činnosti, vykonať predbežné monitorovanie obchodného vzťahu a preskúmať, či sú konkrétne obchody v súlade s poznatkami podnikateľa o klientovi a nahlasovať neobvyklé obchodné transakcie.

V súvislosti s poskytovaním služieb tzv. krypto burzy (t. j. obchodná platforma, ktorá umožňuje zámenu kryptoaktíva za fiat menu), treba podotknúť, že na prevádzkovateľa takýchto služieb sa vzťahuje zákon č. 492/2009 Z. z. o platobných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Avšak to iba za predpokladu, že takéto služby budú poskytované klientom v rámci Slovenskej republiky.[10] Podľa stanoviska Národnej Banky Slovenska[11] služby súvisiace s kryptoaktívami nie sú v súčasnosti regulovanou činnosťou, nad ktorou by vykonávala Národná Banka Slovenska dohľad a preto poskytovatelia služieb súvisiacich s kryptoaktívami nepotrebujú žiadne povolenie od Národnej banky Slovenska na vykonávanie takýchto činností v Slovenskej republike.[12]

Posledná regulácia v oblasti kryptoaktív bola prijatá koncom minulého roka. Zákonodarca prijal zákon č. 312/2020 Z. z. výkone rozhodnutia o zaistení majetku a správe zaisteného majetku a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Zákon okrem iného vytvára legislatívny rámec upravujúci problematiku virtuálnych mien v trestnom práve, čo sa zabezpečuje transpozíciou smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/713 zo 17. apríla 2019 o boji proti podvodom s bezhotovostnými platobnými prostriedkami a proti ich falšovaniu a pozmeňovaniu, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2001/413/SVV.

Za účelom transpozície čl. 2 písm. a) a d) smernice 2019/713/EÚ do právneho poriadku Slovenskej republiky sa v § 131 Trestného zákona zavádza a definuje pojem „platobný prostriedok“ (odsek 6) a pojem „virtuálna mena“ (odsek 7). Na účely Trestného zákona z hľadiska významu a obsahu týchto pojmov a súčasne aj ako systematiky sa definujú v ustanoveniach pod pojem „vec“.[13]Platobným prostriedkom“ sa rozumie nehmotné alebo hmotné chránené zariadenie, predmet alebo záznam, alebo ich kombinácia vrátane platobnej karty, ktorá držiteľovi ako aj používateľovi sama osebe alebo spolu s určitým postupom ako aj súborom postupov umožní prevod peňazí, elektronických peňazí alebo virtuálnej meny. Platobným prostriedkom môže byť aj platobná karta, internet banking alebo iné služby elektronického bankovníctva a pod.

Pod pojmom „virtuálna mena“ sa na účely Trestného zákona[14] považuje digitálny nositeľ hodnoty, ktorý nie je vydaný alebo garantovaný centrálnou bankou alebo orgánom verejnej moci, pričom nie je nevyhnutne viazaný na zákonom zavedenú menu, nemá ani právny status meny alebo peňazí, ale je však akceptovaný fyzickými alebo právnickými osobami ako „zákonné“ platidlo, resp. nástroj výmeny, ktorý je možné elektronicky prevádzať, uchovávať alebo elektronicky s ním obchodovať. Virtuálne meny (napr. Bitcoin, Litecoin, Ethereum, IOTA, Ripple, Stellar) nie sú v Slovenskej republike uznané ako oficiálna tuzemská či zahraničná mena, nepredstavujú elektronické peniaze v zmysle zákona o platobných službách a nemajú ani fyzickú protihodnotu vo forme zákonného platidla.[15] Uvedenou novelou zákona súčasne došlo aj k novelizácií Trestného poriadku[16] a vytvorení nového zaisťovacieho inštitútu tzv. zaistenie virtuálnej meny.[17] Zaisťovací inštitút je možné využiť v prípade, ak virtuálna mena je nástrojom alebo výnosom z trestnej činnosti[18]. V príkaze na zaistenie virtuálnej meny[19] sa zakazuje akákoľvek dispozícia s virtuálnou menom a prikazuje sa jej vydanie vrátane hesla, prístupového kódu alebo podobných údajov umožňujúcich nakladanie s virtuálnom menou. Vzhľadom na skutočnosť, že kryptoaktíva vrátane virtuálnych mien sú charakteristické znakom decentralizácie od centrálnych autorít, bude len ťažko možné tento príkaz bez dobrovoľného odovzdania prístupového kódu k virtuálnej peňaženke z príkazu vykonať.

Právna regulácia kryptoaktív podľa právnych predpisov EÚ

V právnych predpisoch EÚ o finančných cenných papieroch v súčasnosti neexistuje žiadna právna definícia kryptoaktív. Kľúčovým hľadiskom právnej kvalifikácie kryptoaktív je, či môžu byť kvalifikované ako finančné nástroje v zmysle smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/65/EÚ z 15. mája 2014 o trhoch s finančnými nástrojmi, ktorou sa mení smernica 2002/92/ES a smernica 2011/61/EÚ Text s významom pre EHP (ďalej ako „MiFID II“). MiFID II ustanovuje komplexný regulačný režim upravujúci vykonávanie transakcií s finančnými nástrojmi. Podľa Európskeho orgánu pre bankovníctvo[20] určité kryptoaktíva možno považovať za elektronické peniaze, ak naplnia definičné znaky uvedené v smernici MiFID II. Avšak v súčasnosti väčšina aktivít v súvislosti s kryptoaktívami nespadá pod reguláciu MiFID II a ani žiadnu inú.

Avšak vyzerá to tak, že tento stav sa časom zmení. Európska únia predstavila návrh Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o trhoch s kryptoaktívami a o zmene smernice (EÚ) 2019/1937 (ďalej ako „Nariadenie o trhoch s kryptoaktívami“). Má ísť o zatiaľ najzásadnejšiu ucelenú reguláciu kryptoaktív. Cieľom predmetného nariadenia je umožniť vznik trhov s kryptoaktívami, ako aj tokenizáciu finančných aktív a širšie využitie kryptoaktív vo finančných službách. Prijatím tohto nariadenia sa má dosiahnuť právna istota spočívajúca v regulácií jednotlivých vzťahov v súvislosti s kryptoaktívami, nastavenie pravidiel spravodlivej hospodárskej súťaže či ochrana spotrebiteľov.

Pôsobnosť nariadenia je nastavená pomerne široko aj vzhľadom na definíciu kryptoaktíva, ktoré nariadenie o trhoch s kryptoaktívami zavádza: „Kryptoaktívum je digitálne vyjadrenie hodnoty alebo práv, ktoré možno prenášať a elektronicky uchovávať s použitím technológie distribuovanej databázy transakcií alebo podobnej technológie“. Uvedená definícia predstavuje pomerne široký diapazón kryptoaktív, ktoré budú spadať pod regulačný rámec nariadenia o trhoch s kryptoaktívami (napr. bitcoin, etherum, dogecoin). Súčasne však Nariadenie o trhoch s kryptoaktívami zo svojej pôsobnosti vylučuje kryptoaktíva, ktoré spadajú pod MiFID II - finančné nástroje.[21]

Nariadenie o trhoch s kryptoaktívami bude regulovať služby a činnosti v súvislosti kryptoaktívami ako:

  1. úschova a správa kryptoaktív v mene tretích strán;
  2. prevádzkovanie obchodnej platformy pre kryptoaktíva;
  3. výmena kryptoaktív za fiat menu, ktorá je zákonným platidlom;
  4. výmena kryptoaktív za iné kryptoaktíva;
  5. vykonávanie pokynov týkajúcich sa kryptoaktív v mene tretích strán;
  6. umiestňovanie kryptoaktív;
  7. prijímanie a postupovanie pokynov týkajúcich sa kryptoaktív v mene tretích strán;
  8. poskytovanie poradenstva o kryptoaktívach.[22]

Nakoľko kryptoaktíva predstavujú heterogénnu sústavu majetkových hodnôt alebo práv, Nariadenie o trhoch s kryptoaktívami berúc do úvahu jednotlivé špecifiká kryptoaktív, rozlišuje medzi rôznymi kryptoaktívami a definuje ich ako:

  1. token krytý aktívami“ je typ kryptoaktíva, ktorého účelom je zachovávať stabilnú hodnotu naviazaním na hodnotu viacerých fiat mien, ktoré sú zákonným platidlom, jednu alebo viaceré komodity alebo jedno či viacero kryptoaktív, alebo na hodnotu kombinácie takýchto aktív.
  2. „token elektronických peňazí“ je druhý typ kryptoaktíva, ktoré sa má používať hlavne ako prostriedok výmeny a ktorého účelom je zachovávať stabilnú hodnotu naviazaním na hodnotu fiat meny, ktorá je zákonným platidlom.
  3. úžitkový token“ je tretím typom kryptoaktíva, ktoré je určené na poskytovanie digitálneho prístupu k tovaru alebo službe a dostupné v rámci DLT, pričom ho akceptuje len emitent daného tokenu.

V závislosti od jednotlivého typu kryptoaktíva vznikajú emitentom kryptoaktív[23] a poskytovateľom služieb kryptoaktív[24] rôzne práva a povinnosti. Nariadenie o trhoch s kryptoaktívami bude regulovať požiadavky na transparentnosť, zverejňovanie informácií v súvislosti s emisiou kryptoaktív a ich prijímaním na obchodovanie; udeľovanie povolení poskytovateľom služieb kryptoaktív, emitentom tokenov krytých aktívami a emitentom tokenov elektronických peňazí a dohľad nad ich činnosťou, organizáciou a správou emitentov tokenov krytých aktívami, emitentov tokenov elektronických peňazí a poskytovateľov služieb kryptoaktív, pravidlá ochrany spotrebiteľov vzťahujúce sa na emisiu kryptoaktív, obchodovanie s nimi a ich výmenu a úschovu a opatrenia na zabránenie zneužívaniu trhu s cieľom zabezpečiť integritu trhov s kryptoaktívam.[25]

Nariadenie o trhu s kryptoaktívami zavádza tzv. biely doklad (white paper). Biely doklad má naplniť ciele plánovej regulácie a to transparentnosť zverejňovania informácií a zabezpečiť ochranu spotrebiteľov aby každý záujemca bol dostatočné informovaný o vlastnostiach, funkciách a rizikách kryptoaktív. Povinnosť oznámiť alebo zverejniť biely doklad sa vzťahuje na každú právnickú osobu, ktorá ponúka kryptoaktíva verejne.

Biely papier by mal obsahovať informácie napr. ako:

  • podrobný opis emitenta a prezentáciu hlavných účastníkov zapojených do návrhu a vývoja projektu;
  • podrobný opis projektu emitenta, typ kryptoaktív, ktoré budú verejne ponúkané alebo v prípade ktorých sa žiada o prijatie na obchodovanie;
  • dôvody, prečo budú kryptoaktíva verejne ponúkané alebo prečo sa žiada o prijatie na obchodovanie, a plánované použitie fiat meny alebo iných kryptoaktív zhromaždených prostredníctvom verejnej ponuky;
  • podrobný opis charakteristík verejnej ponuky, najmä uvedenie počtu kryptoaktív, ktoré budú emitované alebo v prípade ktorých sa žiada o prijatie na obchodovanie, emisnú cenu kryptoaktív a podmienky upisovania;
  • podrobný opis práv a povinností spojených s kryptoaktívami a postupy a podmienky uplatňovania týchto práv; informácie o súvisiacej technológii a normách, ktoré spĺňa emitent kryptoaktív a ktoré umožňujú držbu, uchovávanie a prevod týchto kryptoaktív.[26]

Každý biely doklad o kryptoaktívach musí súčasne obsahovať aj vyhlásenie riadiaceho orgánu emitenta kryptoaktív o tom, že podľa najlepšieho vedomia riadiaceho orgánu sú informácie uvedené v bielom doklade o kryptoaktívach správne a že nedošlo k žiadnym významným opomenutiam.

Účinnosť Nariadenia o trhoch s kryptoaktívami sa plánuje na rok 2024. Nakoľko sa však jedná o veľmi podrobnú a komplexnú právnu úpravu je vhodné aby povinné osoby začali proces implementácie predmetného nariadenia do svojho podniku čo najskôr.

Záver

Kryptoaktíva sú stále pomerne novým typom virtuálnych aktív, ktoré sa neustále vyvíjajú. Ich využiteľnosť závisí od jednotlivých typoch kryptoaktív. Viacero expertov je skeptických v oblasti využiteľností kryptoaktív ako výmenného prostriedku a následného nahradenia fiat mien. Iní vidia slušný potenciál kryptoaktív ako prostriedku udržiavania hodnoty ako nástroja boja proti inflácií či v oblasti tokenizácie finančných aktív. Práve tokenizácia môže predstavovať zaujímavý nástroj pre financovanie nových investičných či start-upových projektov. Vo svete začína byť čoraz viac využívaná. Nová regulácia kryptoaktív, ku ktorej dôjde Nariadením o trhoch s kryptomenami môže investorom poskytnúť dostatočné záruky a znížiť riziko investície, čo môže v konečnom dôsledku podporiť vznik nových investičných a start-upových projektov.


JUDr. Martin Jacko

Mgr. Jakub Hanesch

 



Lansky, Ganzger & Partner Rechtsanwälte, spol. s r.o.

Dvořákovo nábrežie 8A
811 02 Bratislava

Tel:   +421 911 543 129
e-mail:
martin.jacko@lansky.sk

 

[1] Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, ďalej ako „zákon o dani z príjmov“.

[2] Podľa § 2 zákona o dani z príjmov: „Na účely tohto zákona sa rozumie predajom virtuálnej meny výmena virtuálnej meny za majetok, výmena virtuálnej meny za inú virtuálnu menu, výmena virtuálnej meny za poskytnutie služby alebo odplatný prevod virtuálnej meny.“

[3] Metodické usmernenie Ministerstva financií Slovenskej republiky č. MF/10386/2018-721 k postupu zdaňovania virtuálnych mien.

[4] Podľa § 8 ods. 1 písm. t) zákona o dani z príjmov: „Ostatnými príjmami, ak nejde o príjmy podľa § 5 až 7, sú najmä príjmy z predaja virtuálnej meny.“

[5] Smernica európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/843 z 30. mája 2018, ktorou sa mení smernica (EÚ) 2015/849 o predchádzaní využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu a smernice 2009/138/ES a 2013/36/EÚ (ďalej len „piata AML smernica“).

[6] Novela č. 279/2020 Z. z.

[7] Podľa § 9 písm. l zákona o AML: „virtuálnou menou digitálny nositeľ hodnoty, ktorý nie je vydaný ani garantovaný centrálnou bankou ani orgánom verejnej moci, nie je nevyhnutne naviazaný na zákonné platidlo, a ktorý nemá právny status meny ani peňazí, ale je akceptovaný niektorými fyzickými osobami alebo právnickými osobami ako nástroj výmeny, ktorý možno elektronicky prevádzať, uchovávať alebo s ním elektronicky obchodovať.“

[8] Podľa 9 písm. n) zákona o AML: „poskytovateľom služieb peňaženky virtuálnej meny osoba, ktorá poskytuje služby na ochranu súkromných kryptografických kľúčov v mene jej klientov, na držbu, uchovávanie a prevod virtuálnej meny.“

[9] Podľa § 9 písm. o) zákona o AML: „poskytovateľom služieb zmenárne virtuálnej meny osoba, ktorá v rámci svojej podnikateľskej činnosti ponúka alebo vykonáva obchody s virtuálnou menou, ktorých predmetom je nákup virtuálnej meny za eurá alebo cudziu menu alebo predaj virtuálnej meny za eurá alebo cudziu menu.“

[10] Dostupné >>> tu.

[11] Stanovisko Národnej banky Slovenska zo dňa 19.03.2018.

[12] ostupné >>> tu.

[13] Dôvodová správa k zákonu č. 312/2020 Z. z. o výkone rozhodnutia o zaistení majetku a správe zaisteného majetku a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

[14] Zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov, ďalej ako „Trestný zákon“.

[15] Dôvodová správa k zákonu č. 312/2020 Z. z. o výkone rozhodnutia o zaistení majetku a správe zaisteného majetku a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

[16] Zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov, ďalej ako „Trestný poriadok“.

[17] § 96d Trestného poriadku.

[18] Podľa § 96d ods. 1 Trestného poriadku: „Ak zistené skutočnosti nasvedčujú tomu, že virtuálna mena je nástrojom trestnej činnosti alebo výnosom z trestnej činnosti, môže predseda senátu a v prípravnom konaní prokurátor vydať príkaz na zaistenie virtuálnej meny.“

[19] Podľa § 96d ods. 3 Trestného poriadku: „V príkaze podľa odsekov 1 a 2 sa zakážu akékoľvek dispozície s virtuálnou menou a prikáže sa jej vydanie vrátane vydania hesla, prístupového kódu alebo podobných údajov umožňujúcich nakladanie s virtuálnou menou. Právne úkony urobené v rozpore so zákazom podľa predchádzajúcej vety sú neplatné.“

[20] European Banking Authority (EBA).

[21] Podľa čl. 2 písm. a) Nariadenia o trhoch s kryptoaktívami: „Toto nariadenie sa však nevzťahuje na kryptoaktíva, ktoré spĺňajú podmienky na: finančné nástroje v zmysle vymedzenia v článku 4 ods. 1 bode 15 smernice 2014/65/EÚ“

[22] Čl. 3 bod 1., 9. Nariadenia o trhoch s kryptoaktívami.

[23] Podľa čl. 3 bod 1., 6: Nariadenia o trhoch s kryptoaktívami: „Emitent kryptoaktív je právnická osoba, ktorá verejne ponúka akýkoľvek typ kryptoaktív alebo žiada o prijatie takýchto kryptoaktív na obchodnú platformu pre kryptoaktíva“

[24] Podľa čl. 3 bod 1., 8: Nariadenia o trhoch s kryptoaktívami: „Poskytovateľ služieb kryptoaktív“ je každá osoba, ktorej povolanie alebo podnikateľská činnosť spočíva v poskytovaní jednej alebo viacerých služieb kryptoaktív tretím stranám na profesionálnom základe.“

[25] Čl. 1 Nariadenie o trhoch s kryptoaktívami.

[26] Čl. 5 bod 1. Nariadenia o trhoch s kryptoaktívami.


© EPRAVO.SK – Zbierka zákonov, judikatúra, právo | www.epravo.sk