Rada s konečnou platnosťou schválila opatrenia na zefektívnenie a posilnenie azylového systému EÚ

Rada formálne prijala prvý celoúnijný zoznam bezpečných krajín pôvodu, ako aj revíziu konceptu bezpečnej tretej krajiny. Cieľom týchto dvoch právnych predpisov je ďalej harmonizovať a zefektívniť migračný a azylový rámec EÚ.
Celoúnijný zoznam bezpečných krajín pôvodu pomôže členským štátom efektívnejšie vybavovať žiadosti o medzinárodnú ochranu podané štátnymi príslušníkmi týchto krajín.
Revidovaný koncept bezpečnej tretej krajiny poskytne členským štátom väčšiu flexibilitu na to, aby mohli zamietnuť žiadosti o azyl ako neprípustné.Tieto opatrenia sú dôležité pre vykonávanie paktu EÚ o migrácii a azyle – programu EÚ na účinnejšie riadenie migrácie a vytvorenie spoločného azylového systému zameraného na zabezpečenie účinných a jednotnejších postupov, ako aj spravodlivého rozdelenia zaťaženia medzi členské štáty.
Únijný zoznam bezpečných krajín pôvodu
Na zozname sa za bezpečné krajiny pôvodu na úrovni EÚ označili tieto krajiny: Bangladéš, Kolumbia, Egypt, India, Kosovo*, Maroko a Tunisko.
Medzi bezpečné krajiny pôvodu sú na úrovni EÚ zaradené aj kandidátske krajiny, pokiaľ
- v kandidátskej krajine nenastala situácia medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu
- EÚ neprijala reštriktívne opatrenia voči kandidátskej krajine v otázkach týkajúcich sa základných práv a slobôd alebo
- podiel kladných rozhodnutí orgánov členských štátov týkajúcich sa žiadostí občanov z kandidátskej krajiny o medzinárodnú ochranu nie je vyšší ako 20 %
Spoločným zoznamom EÚ sa zabezpečí väčšia konzistentnosť vo všetkých členských štátoch pri posudzovaní žiadostí z krajín pôvodu, ktoré sa označili ako bezpečné, a umožní sa rýchlejšie spracúvanie žiadostí.
Členské štáty budú mať naďalej možnosť mať svoje vlastné vnútroštátne zoznamy s ďalšími tretími krajinami, ktoré považujú za bezpečné.
Koncept bezpečnej tretej krajiny
Koncept bezpečnej tretej krajiny umožňuje členským štátom EÚ zamietnuť žiadosť o azyl ako neprípustnú (bez preskúmania jej podstaty), ak žiadatelia o azyl mohli požiadať o medzinárodnú ochranu a získať ju, ak sú na ňu oprávnení, v krajine mimo EÚ, ktorá sa pre nich považuje za bezpečnú. Týmto právnym predpisom sa rozširujú a objasňujú dôvody na to, aby sa na základe tohto konceptu mohli žiadosti vyhlásiť za neprípustné.
Členské štáty sa môžu rozhodnúť uplatňovať tento koncept na základe troch možností:
- ak medzi žiadateľom o azyl a bezpečnou treťou krajinou existuje väzba. Väzba však už na používanie konceptu bezpečnej tretej krajiny nebude povinným kritériom.
- ak žiadateľ prechádzal pred príchodom do EÚ cez bezpečnú krajinu
- alebo ak existuje dohoda alebo dojednanie s bezpečnou krajinou
Zdroj: TS EU
© EPRAVO.SK – Zbierka zákonov, judikatúra, právo | www.epravo.sk