16.6.2026
ID: 6715upozornenie pre užívateľov

PLz. ÚS 1/2026: Ústavný súd otvoril priestor na prehodnotenie náhrad za pozemky pod stavbami obcí a VÚC

d64750a03d4d995252e48720104a528d/shutterstock_15035122_web.jpg
Zdroj: shutterstock.com

Ústavný súd SR po rokoch otvoril otázku primeranej kompenzácie za pozemky pod verejnými stavbami obcí a vyšších územných celkov. Uznesenie PLz. ÚS 1/2026 naznačuje odklon od doterajšieho výkladu o jednorazovej náhrade premlčanej v roku 2012 a môže zásadne ovplyvniť budúce spory vlastníkov pozemkov pod cestami, parkoviskami, školami či inou verejnou infraštruktúrou.

Dlhoročný problém medzi vlastníkmi pozemkov a samosprávami

Plénum Ústavného súdu SR prijalo dňa 15. apríla 2026 uznesenie sp. zn. PLz. ÚS 1/2026-8, ktoré predstavuje významný judikatúrny posun v dlhoročných sporoch medzi vlastníkmi pozemkov a samosprávami. Rozhodnutie sa týka nárokov podľa zákona č. 66/2009 Z. z., teda situácií, keď obec alebo vyšší územný celok užíva súkromný pozemok pod verejnou stavbou bez riadneho majetkovoprávneho vysporiadania.

V aplikačnej praxi ide o mimoriadne rozšírený problém. Typicky sa týka pozemkov pod miestnymi komunikáciami, chodníkmi, sídliskovými parkoviskami, cestami II. a III. triedy, školami, kultúrnymi domami, parkami alebo inými verejnými stavbami, ktoré boli vybudované ešte pred rokom 1989 alebo v období pred účinnosťou zákona č. 66/2009 Z. z.

Vo veľkom množstve prípadov po prechode majetku zo štátu na obce a VÚC nikdy nedošlo k odkúpeniu pozemkov, vyvlastneniu ani k uzatvoreniu nájomných vzťahov s vlastníkmi. Samosprávy tak dlhodobo užívali cudzie pozemky bez definitívneho majetkovoprávneho usporiadania.

Zákon č. 66/2009 Z. z. a doterajšia judikatúra

Zákon č. 66/2009 Z. z. mal pôvodne predstavovať dočasné riešenie majetkovoprávneho usporiadania pozemkov pod verejnými stavbami. Súčasne však priamo zo zákona zriadil v prospech samospráv zákonné vecné bremeno k dotknutým pozemkom.

Otázka primeranej kompenzácie za takéto obmedzenie vlastníckeho práva však zostala dlhé roky predmetom sporov a bola dotváraná najmä súdnou praxou. Doterajšia rozhodovacia prax všeobecných súdov vrátane Najvyššieho súdu SR vychádzala z právneho názoru, podľa ktorého náhrada za zákonné vecné bremeno podľa § 4 zákona č. 66/2009 Z. z. mala jednorazový charakter a právo na jej uplatnenie sa premlčalo v trojročnej lehote od účinnosti zákona, teda najneskôr v roku 2012.

Takýto výklad mal v praxi zásadné dôsledky. Vlastníci síce formálne zostali vlastníkmi pozemkov, avšak ich vlastnícke právo bolo dlhodobo obmedzené bez reálnej možnosti pozemok užívať alebo ekonomicky zhodnotiť. Ústavný súd SR v analyzovanom uznesení sám poukazuje na to, že účel zákona nebol ani po šestnástich rokoch naplnený a namiesto definitívneho usporiadania vlastníckych vzťahov došlo k „zakonzervovaniu“ stavu núteného obmedzenia vlastníckeho práva bez primeranej kompenzácie.

Faktor času ako dôvod na zmenu rozhodovacej praxe

Významný posun vo vývoji judikatúry prinieslo už skoršie uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 12/2025 z 28. mája 2025, na ktoré plénum v rozhodnutí PLz. ÚS 1/2026 bezprostredne nadviazalo.

Ústavný súd SR v ňom zdôraznil, že ani ustálená súdna prax nie je nemenná a môže podliehať vývoju, ak si to vyžadujú spoločenské alebo právne okolnosti. Za takúto okolnosť označil práve faktor času a skutočnosť, že ani po viac ako šestnástich rokoch nedošlo k reálnemu usporiadaniu vlastníckych vzťahov medzi vlastníkmi pozemkov a samosprávami.

Ústavný súd SR pritom výslovne uviedol, že doterajší výklad, ktorý mohol byť bezprostredne po prijatí zákona ešte udržateľný, nemusí zostať ústavne akceptovateľný po tak dlhom období nečinnosti. V rozhodnutí preto zaznel významný argument, podľa ktorého nemožno bez ďalšieho považovať za spravodlivé, ak vlastník dlhodobo znáša obmedzenie svojho vlastníckeho práva bez primeranej a reálnej kompenzácie.

Hoci plénum formálne nerozhodovalo priamo o tom, či má byť náhrada jednorazová alebo opakujúca sa, rozhodnutie jednoznačne otvorilo priestor na prehodnotenie doterajšej judikatúry. Ústavný súd SR zároveň uviedol, že skoršie závery treba vnímať ako „impulz“ pre všeobecné súdy na úvahu o charaktere náhrady za vecné bremená, teda o tom, či má ísť o jednorazovú alebo opakujúcu sa kompenzáciu.

V praktickej rovine tak rozhodnutie signalizuje odklon od prísneho výkladu, podľa ktorého sa nárok definitívne premlčal už v roku 2012, a otvára priestor pre argumentáciu opakujúcou sa náhradou alebo nárokmi z bezdôvodného obohatenia.

Čo presne vyriešilo uznesenie PLz. ÚS 1/2026

Uznesenie PLz. ÚS 1/2026 nevyriešilo otázku, či má byť náhrada za obmedzenie vlastníckeho práva jednorazová alebo opakujúca sa. Táto otázka zostáva otvorená pre budúce súdne konania. Ústavný súd SR rozhodol o niečom inom, no rovnako dôležitom: kto a kedy môže novú argumentáciu využiť.

Základné pravidlo: rozhodujúci je dátum 27. júna 2025

  • Ak bol súdny spor právoplatne rozhodnutý pred týmto dátumom, zmena výsledku prostredníctvom ústavnej sťažnosti nebude spravidla možná. Súdy vtedy postupovali podľa platnej a ustálenej praxe – a tú nemožno spätne vyvrátiť,
  • Ak súdny spor stále prebieha alebo ak sa vlastník obráti na súd po 27. júni 2025, situácia je iná. Súdy sú v týchto prípadoch povinné zohľadniť, že zákon č. 66/2009 Z. z. nebol po viac ako 16 rokoch naplnený, a posúdiť, či je dlhodobé obmedzenie vlastníckeho práva bez primeranej kompenzácie ústavne prijateľné.

Praktické dôsledky pre vlastníkov pozemkov

Rozhodnutie môže mať významný dopad na tisíce vlastníkov pozemkov na Slovensku, najmä v prípadoch, keď samosprávy dlhodobo užívajú cudzie pozemky bez majetkovoprávneho vysporiadania.

Typicky ide najmä o:

  • pozemky pod sídliskovými parkoviskami, miestnymi komunikáciami a chodníkmi,
  • parcely registra „E“ prekryté parcelami registra „C“ pod cestami II. a III. triedy,
  • pozemky pod školami, škôlkami, kultúrnymi domami alebo športoviskami,
  • prípady bez vyvlastnenia, odkúpenia alebo nájomnej zmluvy.

Práve pri týchto nehnuteľnostiach vlastníci často celé desaťročia znášajú obmedzenie vlastníckeho práva bez primeranej kompenzácie a bez reálnej perspektívy definitívneho usporiadania vlastníckych vzťahov.

Záver

Ak vlastníte pozemok, na ktorom je zriadená stavba vo vlastníctve obce alebo vyššieho územného celku, a táto stavba bola zriadená už pred 1. júlom 2009, rozhodnutie Ústavného súdu SR sa vás môže priamo týkať.

Otázka výšky a formy náhrady – teda či má byť jednorazová alebo opakujúca sa – zostáva otvorená a bude predmetom následného dokazovania.

Ak chcete vedieť, ako je na tom váš konkrétny prípad, obráťte sa na nás. Radi posúdime vašu situáciu a navrhneme ďalší postup.


Mgr. Adam Nahalka
Senior Associate


 
LEGATE, s.r.o.

Dvořákovo nábrežie 8/A
811 02 Bratislava

Tel: +421 262 527 561
E-mail: info@legate.sk

 


© EPRAVO.SK – Zbierka zákonov, judikatúra, právo | www.epravo.sk