Kľúčové slová: rozhodné právo, mimozmluvné záväzky, medzinárodná právomoc, lex loci damni, digitalizácia, umelá inteligencia, mozaikový princíp, forum shopping, Nariadenie Rím II, Nariadenie Brusel I rev.

I. Keď škoda vznikne „všade" a „nikde"

Predstavte si, že algoritmická odporúčacia platforma prevádzkovaná spoločnosťou so sídlom mimo Slovenskej republiky rozšíri o vás nepravdivé informácie medzi používateľov v celej Európe. Alebo že chatbot poháňaný umelou inteligenciou (AI) vám poskytne chybné právne alebo zdravotné rady, na základe ktorých Vám vznikne škoda. Ktorý súd bude mať medzinárodnú právomoc o takejto škode konať a rozhodnúť? Podľa práva ktorého štátu sa bude váš nárok posudzovať? Tieto otázky nie sú akademické – ide o každodenné právne dilemy, ktoré digitalizácia priniesla do oblasti medzinárodného práva súkromného. Kým fyzická škoda má zvyčajne jasné miesto vzniku, digitálna škoda sa môže prejaviť simultánne na území desiatok štátov. Tradičné pramene – najmä Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 864/2007 o rozhodnom práve pre mimozmluvné záväzky (ďalej len „Nariadenie Rím II") [1] a Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (ďalej len „Nariadenie Brusel I rev") [2] – boli prijaté ešte pred érou generatívnej AI a algoritmického zosilňovania obsahu. Otázka ich udržateľnosti sa preto stáva stále naliehavejšou.

II. Rozhodné právo pre digitálne škody: Nariadenie Rím II v online kontexte

1. Kde škoda vznikla?

Nariadenie Rím II vychádza z jednoduchého princípu: mimozmluvný záväzok vyplývajúci z civilného deliktu sa spravuje právnym poriadkom krajiny, na území ktorej vznikla škoda, bez ohľadu na to, na území ktorej krajiny došlo ku skutočnosti, ktorá spôsobila škodu, a bez ohľadu na to, na území ktorej krajiny alebo krajín nastali nepriame následky takejto skutočnosti.  Ide o tzv. princíp lex loci damni – „právo miesta vzniku škody". Väzba s krajinou, na území ktorej vznikla priama škoda (lex loci damni), vytvára spravodlivú rovnováhu medzi záujmami osoby, o ktorej sa tvrdí, že je zodpovedná, a poškodenej osoby, a tiež zohľadňuje moderný prístup k občianskoprávnej zodpovednosti a vývoj systémov objektívnej zodpovednosti. Pri digitálnej škode však naráža na zásadný problém: kde vlastne „vznikla“ škoda spôsobená napríklad deepfake videom, chybným výstupom AI alebo diskriminačným algoritmom?

Zákonodarca si bol vedomý toho, že rigidné pravidlá nemôžu pokryť všetky situácie. Nariadenie Rím II pri všeobecnom pravidle, ale aj pri osobitných pravidlách a v niektorých ustanoveniach obsahuje tzv. „únikovú klauzulu", ktorá umožňuje odchýliť sa od týchto pravidiel, ak je zo všetkých okolností prípadu zrejmé, že civilný delikt má zjavne užšiu väzbu s inou krajinou. Tento súbor pravidiel tak vytvára flexibilný rámec kolíznych noriem. Zjavne užšia väzba s inou krajinou sa môže zakladať najmä na už existujúcom vzťahu medzi stranami, ako napríklad zmluva, ktorá je úzko spojená s predmetným civilným deliktom.

Osobitné pravidlá sa vzťahujú aj na zodpovednosť za výrobky. Z hľadiska cieľov spravodlivého rozdelenia rizík je vyváženým riešením vytvorenie kaskádového systému kolíznych kritérií spolu s požiadavkou predvídateľnosti. V prvom rade by sa mal brať do úvahy právny poriadok krajiny, v ktorej mala poškodená osoba svoj obvyklý pobyt v čase vzniku škody, ak bol v tejto krajine výrobok uvedený na trh.  Práve toto pravidlo bude kľúčové pre určenie rozhodného práva pri škodách spôsobených AI systémami: ak je model AI „uvedený na trh" v konkrétnom členskom štáte (napr. prostredníctvom cielenej marketingovej kampane alebo lokalizovanej verzie produktu), môže sa uplatniť právo štátu obvyklého pobytu poškodeného.

2. Ako kvalifikovať škodu spôsobenú AI?

Pre spory súvisiace s AI je kľúčová otázka právnej kvalifikácie: o aký typ škody vlastne ide? Mimozmluvný záväzok vyplývajúci z porušenia práva duševného vlastníctva sa spravuje právnym poriadkom krajiny, na území ktorej je toto právo chránené. Ak teda AI systém neoprávnene reprodukuje autorsky chránený obsah (čo je v súčasnosti jeden z najaktuálnejších sporov v oblasti generatívnej AI), aplikuje sa právo každého štátu, kde je toto právo chránené – čo v praxi znamená prakticky každý štát EÚ.

Pre škody z nekalého konania AI na trhu (napr. automatizovaná diskriminácia pri cenách) platí, že mimozmluvný záväzok vyplývajúci z nekalej súťaže sa spravuje právnym poriadkom krajiny, kde došlo alebo by mohlo dôjsť k poškodeniu konkurenčných vzťahov alebo kolektívnych záujmov spotrebiteľov.

Rozhodná je aj otázka voľby práva: strany si môžu dohodnúť, že ich mimozmluvné záväzky sa budú spravovať právnym poriadkom, ktorý si zvolili, dohodou uzavretou po tom, ako došlo ku skutočnosti, ktorá spôsobila škodu, alebo, ak všetky strany vykonávajú obchodnú činnosť, tiež dohodou osobitne dojednanou pred tým, ako došlo ku skutočnosti, ktorá spôsobila škodu. Predmetné sa pritom nevzťahuje na porušenie práv duševného vlastníctva a nekalej súťaže a konania obmedzujúce slobodnú súťaž, pri ktorých je voľba rozhodného práva úplne vylúčená.

III. Medzinárodná právomoc súdu: kde sa môže poškodený domáhať ochrany svojich práv?

1. Všeobecné pravidlo a jeho výnimka pre delikty

Základným pravidlom Nariadenia Brusel I rev je, že ak nie je v tomto nariadení uvedené inak, osoby s bydliskom na území členského štátu sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo žalujú na súdoch tohto členského štátu.  Pre poškodeného by to znamenalo podať žalobu v sídle prevádzkovateľa prevádzkovateľom platformy. Z tohto dôvodu nariadenie zavádza alternatívnu právomoc, tzv. forum shopping a to aj vo veciach nárokov z mimozmluvnej zodpovednosti. V takomto prípade je možné podať žalobu aj na súdoch podľa miesta, kde došlo alebo by mohlo dôjsť ku skutočnosti, ktorá zakladá takýto nárok.  Teda možnosťou je založiť si medzinárodnú právomoc na základe článku 7 ods. 2 Nariadenia Brusel I rev. Článok 7 ods. 2 predstavuje alternatívnu právomoc k právomoci všeobecnej vyjadrenej v článku 4 ods. 1. To znamená, že žalobca si môže vybrať, či bude žalovať podľa všeobecnej právomoci, a teda kritéria bydliska žalovaného, alebo podľa článku 7 ods. 2.

2. Od Bier po Shevill: ako sa formoval mozaikový princíp

Základný doktrinálny rámec prezentovanej problematiky vychádza z rozhodnutia SD EÚ vo veci Bier B.V. v Mines de Potasse d'Alsace S.A. SD EÚ v rámci rozsudku stanovil, že výraz „miesto, kde došlo k škodovej udalosti" zahŕňa dva odlišné faktory, pričom na základe každého z nich je možné založiť si medzinárodnú právomoc na konanie vo veci. Prvý z nich forum damni infecti – miesto, kde škoda vznikla (kauzálny čin) a druhý forum delicti commissi – miesto, kde sa prejavila skutočnosť, ktorá dáva základ pre vznik škody. [3] Táto doktrína bola však neskôr obmedzená, a to tak, že SD EÚ rozhodol, že pojem „miesto, kde došlo k skutočnosti, ktorá zakladá nárok na náhradu škody" možno chápať iba ako označenie miesta, kde udalosť, ktorá spôsobila škodu a viedla k vzniku zodpovednosti za protiprávne konanie, delikt alebo kvázidelikt, priamo vyvolala škodlivé účinky na osobu, ktorá je obeťou tejto udalosti. [4]

V ďalšom „kroku" kryštalizácie rozhodovacej činnosti SD EÚ sa dostávame k zavedeniu tzv. mozaikového princípu v rámci rozhodnutia vo veci Shevill a ostatní proti Presse Alliance. V predmetnom spore SD EÚ rozhodol, že k založeniu medzinárodnej právomoci môže dôjsť ako na základe miesta, kde došlo k skutočnosti, ktorá zakladá nárok na náhradu škody – tieto súdy majú právomoc konať o celkovej náhrade škody – ako aj na súdoch každého členského štátu, v ktorom bol výtlačok distribuovaný a kde žalobca tvrdí, že utrpel škodu. V takomto prípade však budú súdy rozhodovať iba o škode, ktorá vznikla na území toho konkrétneho členského štátu.[5] Fragmentáciu medzinárodnej právomoci, ku ktorej dôjde v prípade, ak si založia medzinárodnú právomoc viaceré súdy, každý s ohľadom iba na škodu, ktorá vznikla v štáte, v ktorom sa súd nachádza, nazývame aj mozaiková právomoc.

3. Digitálny priestor rozbíja mozaiku

Mozaikový princíp mal svoje opodstatnenie v čase prijímania rozhodnutia vo veci Shevill. Distribúcia novín, na základe ktorých došlo k porušeniu práva na ochranu osobnosti, sa dala geograficky vymedziť, a tým pádom sa aj pomerne jednoducho dal určiť okruh súdov, ktoré budú mať medzinárodnú právomoc v určitej veci. Situácia sa však mení v prípade, ak sa obsah nachádza na internetovej stránke, ktorá je prístupná prakticky kdekoľvek.  Skutočnosť, že mozaikový princíp je čiastočne prekonaný, podčiarkuje aj zvyšujúci sa objem obsahu generovaného prostredníctvom umelej inteligencie. SD EÚ na túto skutočnosť reagoval zavedením kritéria „centra záujmov" poškodeného: v sporoch týkajúcich sa porušenia práv na ochranu osobnosti zaviedol popri možnostiach podať žalobu na súdoch spomínaných v predchádzajúcej časti aj ďalšiu možnosť založenia si medzinárodnej právomoci, a to na základe centra záujmov poškodeného. V takomto prípade má žalobca možnosť podať žalobu a súd v centre záujmov poškodeného si založí medzinárodnú právomoc konať vo veciach celej škody. [6]

4. Hromadné žaloby a platformy: prípad Apple Store Nederland

Nedávne rozhodnutie vo veci Apple Store Nederland sa týkalo výkladu článku 7 ods. 2 Nariadenia Brusel I rev, avšak na rozdiel od viacerých predošlých rozhodnutí, tento spor nemal základ v ochrane osobnosti, ale v zneužití dominantného postavenia a v založení si právomoci jedného súdu na základe článku 7 ods. 2 v prípade, keď sú žalobcovia, neidentifikovaní, ale identifikovateľní používatelia rovnakého produktu, zastúpení subjektom oprávneným na ochranu kolektívnych záujmov. Položená prejudiciálna otázka mala za cieľ objasniť spôsob určenia miesta vzniku škody v prípade, keď škoda vznikla prostredníctvom nákupu uskutočneného na online platforme dostupnej prakticky kdekoľvek na svete a zároveň nebolo možné určiť miesto uskutočnenia nákupov. [7] SD EÚ pripustil možnosť súdu založiť si medzinárodnú právomoc podľa miesta, kde vznikla škoda, pričom takýto súd môže rozhodovať o všetkých nárokoch všetkých používateľov. SD EÚ preto umožnil viacerým užívateľom podať žalobu spoločne, na jednom súde na základe článku 7 ods. 2, namiesto toho, aby museli podávať žalobu na rôznych súdoch.  Ide o zásadný posun v oblasti hromadných žalôb, ktorý má priamy dopad na spory o náhradu škody spôsobenej digitálnymi platformami vrátane tých, ktoré využívajú AI.

IV. Kde systém zlyháva a čo s tým?

1. Forum shopping: výhoda žalobcu, nočná mora žalovaného

Jedným z aplikačných problémov je naozaj široko nastavené tzv. forum shopping, t.j. možnosť žalobcu strategicky si vybrať súd, ktorý je pre neho najvýhodnejší. Ak berieme do úvahy, že samotná dostupnosť webovej stránky, na ktorej sa nachádza online obsah, ktorý mohol spôsobiť škodu, zakladá medzinárodnú právomoc súdu rozhodnúť o škode, ktorá vznikla na jeho území, tak opísaná možnosť nielenže poskytuje žalobcovi až neproporcionálne výhodnejšie postavenie pri výbere súdu, na ktorý bude žaloba podaná, ale aj výhodnejšie postavenie oproti žalovanému. S týmto je samozrejme spojená aj možnosť duplicitných konaní v rôznych členských štátoch, vždy s ohľadom na škodu, ku ktorej došlo na ich území. Pre žalovaného tak dochádza k značnému zníženiu predvídateľnosti práva a právnej istoty.  Toto platí o to viac pri škodách spôsobených AI: obsah generovaný AI je zo svojej podstaty prístupný globálne, čo môže teoreticky zakladať príslušnosť súdov vo všetkých 27 členských štátoch EÚ.

2. Výzvy AI a medzery v regulácii

Súčasný právny rámec vykazuje zásadné medzery pri škodách spôsobených AI systémami. Nariadenie o umelej inteligencii (AI Act, nariadenie EÚ 2024/1689) síce zavádza povinnosti pre vývojárov a prevádzkovateľov AI systémov, no neobsahuje kolízne normy pre mimozmluvné záväzky. [8] Kľúčová otázka zostáva nezodpovedaná: ak autonómny AI systém spôsobí škodu, kde sa táto škoda „stala"? V štáte, kde sú uložené serverové kapacity? Kde bol systém trénovaný? Kde má sídlo jeho prevádzkovateľ? Alebo kde ju pocítil poškodený? Rozsudok Apple Store Nederland sa stáva súčasťou širšieho dialógu o tom, či a ako by mali byť pravidlá právomoci upravené tak, aby reflektovali vznik novej generácie sporov, ktoré sa vyznačujú kolektívnou povahou a digitálnymi aspektami.

 V. Záver

Digitalizácia a umelá inteligencia priniesli do medzinárodného práva súkromného problémy, na ktoré tradičné nástroje neboli navrhnuté. Princíp lex loci damni (právo miesta vzniku škody) a mozaikový princíp pri určovaní príslušnosti súdu, hoci funkčné v analógovom svete, narážajú na problém „nelokovateľnosti" digitálnej škody. Judikatúra Súdneho dvora EÚ – od Bier až po Apple Store Nederland – postupne reaguje na tieto výzvy, no zákonodarca EÚ ostáva pozadu: komplexná revízia právomoci a kolíznych noriem pre digitálne škody, a osobitne pre škody spôsobené AI, zostáva kľúčovou nevyriešenou úlohou európskeho legislatívneho procesu.

Mgr. Lukáš Juck,
advokát

 L/R/P advokáti, s.r.o.

Slávičie údolie 6
811 02 Bratislava - mestská časť Staré Mesto

Tel.:     +421 906 200 550
e-mail: office@l-r.sk