Tento zdanlivo marginálny jednodňový rozdiel má v praxi zásadný význam, pretože od momentu doručenia sa odvíja plynutie lehôt (napr. na podanie opravných prostriedkov). Odpoveď na túto otázku dal Veľký senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v rozhodnutí sp. zn. 1VCdo/8/2025 (ďalej ako „Rozhodnutie“), v ktorom konštatoval, že pri fikcii doručenia sa elektronický dokument považuje za doručený až v deň nasledujúci po uplynutí 15-dňovej lehoty na prevzatie, a nie v posledný deň tejto lehoty.

Skutkový stav

Okresný súd zamietol žalobu žalobkyne, pričom rozsudok bol právnej zástupkyni žalobkyni uložený do elektronickej schránky a nebol prevzatý v úložnej 15-dňovej lehote na jej prevzatie. Krajský súd odvolanie žalobkyne odmietol, pretože ho považoval za oneskorene podané. Podľa názoru odvolacieho súdu sa rozsudok považoval za doručený v posledný 15. deň úložnej lehoty.  Svoj právny záver založil na rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Cdo/25/2023, podľa ktorého právna udalosť márneho uplynutia lehoty určenej podľa dní nastáva uplynutím 24:00 hod. posledného dňa lehoty, a nie 00:00 hod. nasledujúceho dňa.

Dve názorové línie v rozhodovacej praxi Najvyššieho súdu SR

Podstata problému spočíva v tom, že v rozhodovacej praxi Najvyššieho súdu SR existovali dve protichodné právne názory ohľadom doručenia dokumentov cez fikciu doručenia.

Prvá názorová línia bola prezentovaná v rozhodnutí sp. zn. 8Cdo/25/2023, podľa ktorého k doručeniu cez fikciu dochádza posledným 15. dňom úložnej lehoty. Podľa tohto názoru právna udalosť márneho uplynutia lehoty určenej podľa dní nastáva uplynutím 24:00 hod. posledného dňa lehoty a nie 00:00 hod. nasledujúceho dňa.

Druhá názorová línia, reprezentovaná rozhodnutím sp. zn. 3Obdo/6/2022 (publikovaným v Zbierke rozhodnutí ako R 26/2022), tvrdila, že pri fikcii doručenia sa elektronický dokument považuje za doručený až po uplynutí úložnej lehoty, a nie v posledný deň úložnej lehoty. Tento deň je navyše uvedený aj v elektronickej doručenke.

Práve existencia tejto rozdielnej rozhodovacej praxe bola dôvodom, pre ktorý Najvyšší súd SR postúpil vec na rozhodnutie veľkému senátu, aby tento rozpor odstránil a vyriešil

Právny záver Veľkého senátu

Veľký senát sa stotožnil s druhým právnym názorom a konštatoval, že pri fikcii doručenia sa elektronický dokument považuje za doručený až po uplynutí úložnej lehoty, teda v deň nasledujúci po uplynutí úložnej lehoty, a nie v posledný deň úložnej lehoty.

Smerodajným pre tento záver je výklad pojmu „úložná lehota“, ktorou je lehota aktuálne 15 dní, počas ktorej je uložená elektronická úradná správa považovaná za nedoručenú. Z tohto zákonného ustanovenia je zrejmé, že počas plynutia úložnej lehoty (od prvého do posledného dňa) nemôže nastať fikcia doručenia a táto nastáva až po jej uplynutí, t. j. nasledujúci 16. deň.

Záver

Rozhodnutie Veľkého senátu zjednotilo rozhodovaciu prax v otázke okamihu doručenia elektronickej úradnej správy pri uplatnení fikcie doručenia. Právny názor vyjadrený Veľkým senátom je pre senáty Najvyššieho súdu SR záväzný, a preto by sa ho mali pridržiavať.

Rozhodnutie je dôležité predovšetkým z toho dôvodu, že odstraňuje právnu neistotu, ktorá v praxi vznikala pri počítaní lehôt najmä na podanie opravných prostriedkov. Strany sporu preto pri určení dátumu doručenia cez tzv. fikciu doručenia môžu vychádzať z dátumu uvedeného na elektronickej doručenke, nakoľko podľa Rozhodnutia platí, že pri neprevzatí elektronickej úradnej správy v úložnej lehote sa táto považuje za doručenú až dňom nasledujúcim po uplynutí úložnej lehoty, a nie jej posledným dňom. Tento záver korešponduje aj s údajmi uvádzanými na elektronických doručenkách generovaných systémom elektronických schránok.

Mgr. Ján Macej, PhD.,
advokát
 

Eversheds Sutherland, advokátska kancelária, s.r.o.

Hodžovo námestie 1/A
811 06 Bratislava

Tel:      +421 232 786 411
E-mail: bratislava@eversheds-sutherland.sk