5.3.2019
ID: 4411upozornenie pre užívateľov

Spôsoby súdnej ochrany obchodného tajomstva

b74c818df33d4346a333c3b3f9325d5f/s66 obalka.jpg
Zdroj: shutterstock.com

Znalosť informácií má v súčasnosti pri podnikateľských aktivitách zásadný význam. Podnikatelia vynakladajú do inovácií veľké množstvo peňažných prostriedkov v úmysle nadobudnúť informácie o nových metódach a postupoch za účelom dosiahnutia súťažného predstihu. S rovnakým cieľom sa taktiež snažia získať prístup k informáciám o situácii a úmysloch konkurencie. Tieto informácie, ktoré sú v podnikateľských kruhoch bežne nedostupné, sa označujú ako obchodné tajomstvo. Jeho ochrana je v súčasnej informačnej spoločnosti, v ktorej hrajú informácie významnú rolu, nevyhnutná.

KŠD LEGAL advokátska kancelária s.r.o.

Z dôvodu potreby jednotného spôsobu ochrany obchodného tajomstva sa jeho ochranou začala zaoberať aj Európska únia. Jej intervencia vyústila do prijatia smernice č. 943/2016, ktorá komplexne upravuje problematiku obchodného tajomstva a jeho ochrany (ďalej len „smernica“). Zo smernice vyplývala pre členské štáty Európskej únie povinnosť dosiahnuť súlad vnútroštátnej úpravy so smernicou do 9. júna 2018. V Slovenskej republike sa transpozícia smernice uskutočnila prostredníctvom zákona č. 264/2017 Z. z. (ďalej len „novela“), ktorý s účinnosťou od 01.01.2018 zmenil zákon č. 513/1991 Zb., Obchodný zákonník (ďalej len „OBZ“).

Ochrana obchodného tajomstva podľa OBZ

Podľa doterajšej právnej úpravy sa ochrana obchodného tajomstva zabezpečovala prostredníctvom prostriedkov ochrany proti nekalej súťaži bez ohľadu na to, či došlo k zásahu do práva na obchodné tajomstva v priebehu alebo mimo rámca hospodárskej súťaže. Dňa 12. októbra 2017 bol prijatá novela, ktorá včlenila do OBZ oddiel s názvom „Osobitné ustanovenia k právnym prostriedkom ochrany obchodného tajomstva“. V súvislosti s jeho zavedením sa právne prostriedky ochrany proti nekalej súťaži začlenili do novovzniknutého oddielu  „Všeobecné ustanovenia“, ktoré sa na základe zásady subsidiarity použijú len vtedy, keď osobitné ustanovenia neobsahujú odlišnú úpravu.

I. „Všeobecné“ prostriedky ochrany obchodného tajomstva a problémy s ich uplatnením


K všeobecným prostriedkom ochrany obchodného tajomstva patrí zdržovacia žaloba, odstraňovacia žaloba, safisfakčná žaloba, žaloba na náhradu škody a žaloba na vydanie bezdôvodného obohatenia. Zákonná úprava žalôb, ktoré sa v súčasnosti zaraďujú pod „Všeobecné ustanovenia“, sa javí ako úprava, ktorá dostatočným spôsobom zabezpečuje ochranu obchodného tajomstva. Bohužiaľ, prax slovenských súdov výrazne obmedzuje možnosť uplatnenia zákonom priznaných práv.

Zdržovacia žaloba
poskytuje ochranu konaniam, ktoré už nastali a stále trvajú, respektíve hrozí, že sa zopakujú v budúcnosti. Súdna prax rozšírila pôsobnosť zdržovacej žaloby aj na konania, ku ktorým ešte nedošlo, ale je dôvodná obava, že nastanú.

Odstraňovacia žaloba je prostriedkom ochrany v prípade, že už došlo k porušeniu obchodného tajomstva.

V súvislosti si dovoľujeme poukázať na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky so spisovou značkou 32 Odo/1568/2006, ktoré sa konkrétne zaoberalo uplatnením zdržovacieho a odstraňovacieho nároku v prípade naplnenia špeciálnej skutkovej podstaty – porušovania obchodného tajomstva. Najvyšší súd vyjadril presvedčenie, že nárok na zdržanie sa nekalosúťažného konania vo vzťahu k ďalšiemu neporušovaniu obchodného tajomstva a nárok na odstránenie protiprávneho stavu spôsobeného porušením obchodného tajomstva neprichádza do úvahy, pretože obchodné tajomstvo naplnením skutkovej podstaty prestáva existovať. S uvedeným súhlasíme, ak by bolo  obchodné tajomstvo prezradené širokému okruhu osôb. Bolo by v rozpore s právom na súdnu ochranu, ktoré je zakotvené v č. 46 ods. 1 zákona č.460/1992 Zb. (Ústava SR), ak by nebolo možné zabrániť rušiteľovi v zásahoch do obchodného tajomstva, ktoré patrí inej osobe.

Satisfakčná žaloba
sa považuje za nástroj na odstránenie nemateriálnej ujmy, ku ktorej došlo porušením obchodného tajomstva. Satisfakčná žaloba môže mať rôznu podobu a závisí od žalobcu, či sa bude domáhať zadosťučinenia v nepeňažnej alebo peňažnej forme, dokonca nie je vylúčená ani kombinácia obidvoch foriem. Žalobcovi patrí nielen voľba formy zadosťučinenia, ale zároveň ho zaťažuje dôkazné bremeno, v rámci ktorého musí osvedčiť oprávnenosť uplatneného nároku. Žalobca  musí v každom prípade preukázať, že žalovaný naplnil skutkovú podstatu porušenia obchodného tajomstva a že následkom tohto konania je nemajetková ujma. Ak požaduje primerané zadosťučinenie v peňažnej forme, musí preukázať aj závažnosť nemateriálnej ujmy. Problémom satisfakčnej žaloby je skutočnosť, že na poskytnutie zadosťučinenia v peňažnej forme žalobca nemá nárok. Uplatňuje sa diskrečná právomoc súdu, a teda súd sám zváži, či na odstránenie nemateriálnej ujmy nepostačuje len priznanie zadosťučinenia v nepeňažnej forme (napr. ospravedlnenie). Negatívom je aj trend slovenských súdov ukladať nízke sankcie z titulu primeraného zadosťučinenia. Stav je výsledkom toho, že sa v súdnej praxi vytvorili takzvané taxy pre primerané zadosťučinenie v peniazoch, od ktorých sa súdy vo väčšej miere neodchyľujú, aj keď nie sú pre ne záväzné.

Žaloba na náhradu škody sa považuje za kompenzačný nástroj, ktorým sa žalobca domáha reparácie vzniknutej materiálnej ujmy. Prekážkou pri uplatnení nároku na náhradu škody sú ťažkosti pri preukazovaní príčinnej súvislosti medzi porušením obchodného tajomstva a vzniknutou škodou. V minulosti spôsobovalo problém aj určenie rozsahu vzniknutej škody. Ťažkosti s vyčíslením škody odstránila novela, ktorá zaviedla minimálny rozsah náhrady škody, ktorej sa možno domáhať v prípade porušenia obchodného tajomstva. Je ňou minimálna výška odmeny alebo poplatkov, ktoré by musel rušiteľ obchodného tajomstva zaplatiť, ak by požiadal o oprávnenie využívať obchodné tajomstvo.

Žaloba na vydanie bezdôvodného obohatenia je prostriedkom žalobcu na vydanie neoprávnene získaného prospechu od žalovaného, ak k nemu došlo v dôsledku porušenia obchodného tajomstva. Rovnako ako nárok na náhradu škody, aj nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia je zložité pred súdom úspešne uplatniť. Problematické je preukázanie príčinnej súvislosti medzi porušením práva a vznikom majetkového prospechu.

II. „Osobitné“ prostriedky ochrany obchodného tajomstva

Novela zaviedla nové prostriedky ochrany obchodného tajomstva – neodkladné a nápravné opatrenia. Inštitút neodkladných opatrení reflektuje potrebu rýchlej a flexibilnej reakcie v prípade porušenia obchodného tajomstva, keďže sprístupnenie obchodného tajomstva širšej skupine osôb môže mať nezvratné následky. Cieľom inštitútu nápravných opatrení je trvalá náprava stavu, ktorý bol súdom uznaný za rozporný so zákonom.

Neodkladné opatrenia
upravené v OBZ ako jeden z prostriedkov ochrany obchodného tajomstva predstavujú špecifickú úpravu oproti úprave neodkladných opatrení, ktorá je súčasťou CSP. Účel neodkladných opatrení, ktorým je rýchla náprava pomerov, zostáva zachovaný, aj napriek tomu, že okolnosti a podmienky ich nariadenia sa odlišujú v dôsledku osobitostí inštitútu obchodného tajomstva. Špecifická je dôkazná situácia navrhovateľa neodkladného opatrenia. Súdy môžu pred vydaním neodkladného opatrenia požadovať od navrhovateľa, aby preukázal vlastníctvo k predmetu konania – k obchodnému tajomstvu. Zároveň majú súdy právo požadovať od navrhovateľa predloženie dôkazov, z ktorých je zrejmé, že obchodné tajomstvo existuje a došlo k jeho porušeniu. Navyše, súdy môžu  podmieniť vydanie neodkladného opatrenia zložením zábezpeky zo strany navrhovateľa v záujme zabezpečenia náhrady škody spôsobenej odporcovi neodôvodneným návrhom.  Explicitne bola v zákone zakotvená  zásada individualizácie, na základe ktorej by mali súdy pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zohľadniť osobitné okolnosti prípadu.  Navrhovateľom je vždy majiteľ obchodného tajomstva, ktorý si môže zvoliť jedno alebo viac v zákone taxatívne vymedzených opatrení. Neodkladné opatrenia môžu spočívať v predbežnom ukončení alebo prípadne v predbežnom zákaze využívania alebo sprístupňovania obchodného tajomstva. Ak je predmetom neodkladného opatrenia tovar porušujúci právo k obchodnému tajomstvu, môže sa ním uložiť nielen zaistenie alebo odovzdanie tohto tovaru, ale aj zákaz jeho výroby, uvádzania na trh alebo využívania. Alternatívou k neodkladným opatreniam je možnosť, aby údajný rušiteľ pokračoval vo využívaní obchodného tajomstva za predpokladu, že zloží zábezpeku. Zložená zábezpeka slúži na prípadné odškodnenie vlastníka obchodného tajomstva, ktorému môže vzniknúť škoda napríklad v dôsledku obmedzenia alebo zastavenia podnikateľských aktivít.

Ďalším nový právnym prostriedkom ochrany obchodného tajomstva sú nápravné opatrenia, ktoré sa obsahovo zhodujú s taxatívnym výpočtom neodkladných opatrení. Avšak nápravné opatrenia môže súd uložiť na návrh len v rámci meritórneho rozhodnutia, v ktorom skonštatuje, že došlo k porušeniu obchodného tajomstva. Na zmiernenie tvrdosti zákona v prípade uplatnenia nápravných opatrení slúži v zákone alternatíva – súd môže namiesto nápravného opatrenia uložiť rušiteľovi obchodného tajomstva povinnosť vyplatiť majiteľovi  obchodného tajomstva peňažnú náhradu. K uplatneniu alternatívy musia byť splnené viaceré podmienky.  Prvou podmienkou je dobromyseľnosť rušiteľa obchodného tajomstva, keď sa domnieval, že obchodné tajomstvo získal od majiteľa obchodného tajomstva, ktorému reálne neprislúchali žiadne práva k obchodnému tajomstvu. Ďalej sa vyžaduje predpoklad, že vykonaním opatrení by vznikla rušiteľovi neprimeraná ujma a úsudok, že peňažná náhrada je dostatočne uspokojivá.

K úspešnému uplatneniu ktoréhokoľvek zo spomínaných právnych prostriedkov ochrany je potrebná správna formulácia petitu. Ak je totiž petit formulovaný príliš široko a neurčito, súd zamietne žalobu pre neurčitosť. Na druhej strane, aj v prípade, keď je petit koncipovaný príliš úzko, môže byť súdom priznaný nárok vo výsledku bezpredmetný. Stačí, keď žalovaný nepatrne zmení namietané konanie a môže pokračovať v porušovaní obchodného tajomstva. Aj v dôsledku toho sa v ustanovení § 90 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok zakotvila povinnosť zastúpenia advokátom v sporoch z ohrozenia alebo porušenia obchodného tajomstva. V prípade záujmu o podrobnejšie informácie a detaily v danej oblasti alebo v prípade potreby právneho zastúpenia sa preto neváhajte obrátiť na našu kanceláriu a my Vám veľmi radi v tejto oblasti poskytneme naše právne služby.

KŠD LEGAL advokátska kancelária s.r.o.


Prievozská 6
821 09 Bratislava - mestská časť Ružinov

Tel.:    + 421 911 797 397
e-mail:    office@ksd.sk


© EPRAVO.SK – Zbierka zákonov, judikatúra, právo | www.epravo.sk