Chorvátsky Ústavný súd, ktorý rozhoduje o spore, sa pýta, či je dotknutá vnútroštátna daňová právna úprava zlučiteľná s právom Únie. Súdny dvor odpovedá záporne.

V prvom rade uvádza, že ak sa členský štát podieľa na programe Erasmus+, musí zabezpečiť, aby pravidlá poskytovania a zdaňovania štipendií určených na uľahčenie mobility príjemcov tohto programu nevytvárali neodôvodnené obmedzenie práva na voľný pohyb a pobyt na území členských štátov.
V prejednávanej veci podpora na mobilitu nebola v čase skutkových okolností ako taká predmetom zdanenia v Chorvátsku. Bola však zohľadnená na účely výpočtu dane z príjmov matky, čo ju znevýhodnilo.

Zohľadnenie podpory na mobilitu, ktorú poberalo nezaopatrené dieťa, na účely určenia výšky základnej odpočítateľnej položky, na ktorú má rodič daňovník nárok za toto dieťa, ktoré má za následok stratu práva na zvýšenie tejto odpočítateľnej položky v rámci výpočtu dane z príjmov, predstavuje obmedzenie práva na voľný pohyb a pobyt.

Súdny dvor usudzuje, že za takýchto okolností, najmä vzhľadom na ekonomické väzby spájajúce dieťa s jeho rodičom, sa nielen nezaopatrené dieťa, ktoré využilo svoju slobodu pohybu, ale aj jeho rodič, ktorý je priamo znevýhodnený účinkami tohto obmedzenia, môžu odvolávať na účinky tohto obmedzenia.

Súdny dvor napokon pripomína, že obmedzenie práva na voľný pohyb a pobyt môže byť odôvodnené z hľadiska práva Únie len vtedy, ak vychádza z objektívnych hľadísk všeobecného záujmu nezávislých od štátnej príslušnosti dotknutých osôb. Navyše musí byť primerané cieľu legitímne sledovanému vnútroštátnym právom. Musí byť najmä samo osebe vhodné na zabezpečenie dosiahnutia tohto cieľa. Pokiaľ ide konkrétnejšie o dodržiavanie zásady proporcionality, Súdny dvor uvádza, že finančná pomoc v rámci programu Erasmus+ má prispievať k pokrytiu dodatočných nákladov, ktoré by v prípade neexistencie tejto mobility neexistovali. Táto pomoc preto neznižuje výdavky rodičov daňovníkov v rámci ich vyživovacej povinnosti voči nezaopatreným deťom a z daňového hľadiska ani nezvyšuje schopnosť týchto rodičov platiť daň. Daňové zaobchádzanie tejto pomoci môže viesť k vyššiemu daňovému zaťaženiu týchto rodičov daňovníkov bez toho, aby im boli zvýšené finančné zdroje, ktoré majú k dispozícii, aby čelili tomuto zaťaženiu. V dôsledku toho Súdny dvor konštatuje, že dotknutá vnútroštátna právna úprava môže mať dokonca opačné účinky.

Zdroj: Riaditeľstvo pre komunikáciu
Sekcia pre tlač a informácie curia.europa.eu
TLAČOVÉ KOMUNIKÉ č. 5/25
Luxemburg 16. januára 2025
Rozsudok Súdneho dvora vo veci C-277/23 | Ministarstvo financija (Štipendium Erasmus+)