Udalosti uplynulého týždňa

Národná rada definitívne schválila novelu zákona o cestnej premávke | Parlament schválil balík rezortných noviel ministerstva vnútra | Účinnosť nadobudol zákon o rovnakom odmeňovaní mužov a žien | Vláda schválila nariadenia naviazané na rast minimálnej mzdy a nový termín pre JESS | Krajský súd v Bratislave potvrdil neplatnosť Mečiarových amnestií a nariadil pokračovať v stíhaní | Návrh SNS na Národný mediálny úrad ostáva pod tlakom pre rozpor s právom EÚ | Plán obnovy smeruje k posledným dvom platbám, míľniky treba splniť do augusta
Parlament vyslovil vláde Roberta Fica dôveru pomerom 78 ku 54
Na mimoriadnej 60. schôdzi 18. júna 2026 Národná rada po celodennej rozprave vyslovila vláde dôveru, keď návrh podporilo 78 koaličných poslancov a proti hlasovalo 54 zákonodarcov. Opozícia počas takmer osemhodinovej diskusie ostro kritizovala stav verejných financií aj niekoľkomesačné oneskorenie, s akým vláda o hlasovanie požiadala, a označila procedúru za frašku. Keďže išlo o jediný bod programu, hlasovaním sa mimoriadna schôdza skončila a premiér po ňom vyhlásil, že predčasné voľby nie sú na stole a vláda pokračuje v úradovaní. Výsledok potvrdil krehkú, no funkčnú súdržnosť 78-mandátovej väčšiny zloženej zo Smer-SD, Hlas-SD a SNS.
Nový Občiansky zákonník postúpil do druhého čítania
Poslanci 9. júna posunuli do druhého čítania vládny návrh nového Občianskeho zákonníka z dielne ministra spravodlivosti Borisa Suska, ktorý má po viac než šiestich desaťročiach nahradiť kódex z roku 1964. Takmer päťstostranová predloha s približne dvetisíc paragrafmi zavádza jednotnú trojročnú všeobecnú premlčaciu dobu, novú úpravu právnických osôb a spoločného imania manželov, odstraňuje dualizmus občianskoprávnej a obchodnoprávnej úpravy zmluvných typov a prináša nové dedičské inštitúty vrátane dedičskej zmluvy, odkazu a správcu dedičstva. Koaličné kluby si na návrh predsedu klubu Smer-SD Jána Richtera nechali rozpravu skrátiť na zákonné minimum 12,5 hodiny, čo opozícia kritizovala ako neprimerané pri rekodifikácii takého rozsahu. Navrhovaná účinnosť nového kódexu je 1. júl 2027.
Novela Trestného poriadku o kajúcnikoch posunutá do druhého čítania
V tom istom hlasovaní parlament posunul ďalej aj novelu spojenú s úpravou Trestného poriadku, ktorej súčasťou je sprísnenie pravidiel pre spolupracujúcich obvinených. Návrh ministra Suska stanovuje, že benefity pre kajúcnika sa majú vzťahovať len na osobu, ktorá poskytne nové a dôveryhodné informácie o závažnej trestnej činnosti, ako je korupcia, organizovaný zločin, terorizmus či úkladná vražda. Rozprava bola sprevádzaná opakovanými odkazmi na megakauzu Očistec a podpredsedu parlamentu Tibora Gašpara, pričom opozícia varovala pred oslabením vyšetrovania korupcie a minister argumentoval snahou zabrániť zneužívaniu výpovedí. Súčasťou tej istej novely je aj možnosť preloženia sudcov bývalého správneho kolégia Najvyššieho súdu na Najvyšší správny súd SR bez výberového konania.
Národná rada definitívne schválila novelu zákona o cestnej premávke
Národná rada schválila vládnu novelu zákona o cestnej premávke z dielne ministerstva vnútra, ktorá sprísňuje sankcie za prekročenie rýchlosti v obci o viac než 50 km/h a mimo obce o viac než 60 km/h, a to v riadnom konaní o 300 eur a v blokovom konaní o 200 až 250 eur. Novela zavádza zákaz kolobežiek s motorom umožňujúcim rýchlosť nad 25 km/h, zákaz alkoholu pre spolujazdcov na motocykloch a viacmiestnych bicykloch, rozdelenie vodičskej skúšky na teoretickú a praktickú časť a podmienku aspoň nižšieho stredného vzdelania pre zápis na skupinu B. Z pôvodného návrhu napokon vypadla zmena predchádzania nákladných vozidiel na diaľnici a rozšírenie objektívnej zodpovednosti pre obce. Väčšina zmien má nadobudnúť účinnosť od septembra 2026.
Parlament schválil balík rezortných noviel ministerstva vnútra
V rámci 52. schôdze prešlo viacero noviel rezortu vnútra dotýkajúcich sa priestupkov, pobytu cudzincov a sociálneho zabezpečenia ozbrojených zložiek. Novela zákona o priestupkoch zavádza ako nový druh sankcie menšie obecné práce a zvyšuje pokuty za vybrané priestupky s cieľom posilniť ich výchovný a represívny účinok. Novela zákona o pobyte cudzincov transponuje európsku smernicu o jednotnom povolení na pobyt a zamestnanie, zrýchľuje konania o národných vízach a rieši postavenie odídencov po skončení dočasného útočiska. Schválená bola aj novela o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov, ktorá odstraňuje interpretačné nejasnosti pri výplate výsluhových a invalidných dôchodkov.
Účinnosť nadobudol zákon o rovnakom odmeňovaní mužov a žien
Zákon č. 76/2026 Z. z. o rovnakom odmeňovaní mužov a žien za rovnakú prácu alebo za prácu rovnakej hodnoty, ktorý transponuje smernicu EÚ 2023/970 o transparentnosti odmeňovania, nadobudol účinnosť 7. júna 2026. Zákon ukladá zamestnávateľom povinnosť nastaviť rodovo neutrálne štruktúry odmeňovania založené na vopred stanovených objektívnych kritériách a v prípade zisteného rozdielu v priemernej mzde aspoň 5 percent na porovnateľných pozíciách buď rozdiel presvedčivo vysvetliť, alebo ho do šiestich mesiacov napraviť. Štruktúry odmeňovania treba zaviesť do 30. júna 2026, pričom prvé reporty budú zamestnávatelia s viac než 150 zamestnancami podávať v roku 2027. Pre slovenských zamestnávateľov ide o jednu z najvýznamnejších regulatórnych zmien v oblasti pracovného práva tohto roka.
Vláda schválila nariadenia naviazané na rast minimálnej mzdy a nový termín pre JESS
Vláda SR na rokovaní 10. júna schválila dve nariadenia ministerstva práce, podľa ktorých sa od 1. júla 2026 zvýši sadzba za hodinu osobnej asistencie a výška peňažného príspevku na opatrovanie, pričom od 1. januára 2027 vzrastie aj finančný príspevok na poskytovanie niektorých sociálnych služieb; zmeny sa odvíjajú od rastu minimálnej mzdy. Kabinet zároveň konštatoval, že ministerka hospodárstva Denisa Saková nesplnila termín na vyrovnanie vlastníckych podielov štátu v spoločnosti JESS, a stanovil jej nový termín do 10. júla 2026. Schválená bola aj Správa o poskytnutej štátnej pomoci za rok 2025 v objeme 775,23 milióna eur, čo predstavuje medziročný pokles o 83 miliónov eur.
Krajský súd v Bratislave potvrdil neplatnosť Mečiarových amnestií a nariadil pokračovať v stíhaní
Krajský súd v Bratislave 11. júna zrušil rozhodnutie o zastavení trestného stíhania bývalého ministra vnútra Gustáva Krajčiho a nariadil pokračovať v konaní v kauze zmareného referenda a zavlečenia Michala Kováča mladšieho. Súd akceptoval argumentáciu opierajúcu sa o zrušenie Mečiarových amnestií z roku 1998 parlamentom v roku 2017 a o ich následné potvrdenie Ústavným súdom SR. Rozhodnutie predstavuje procesný míľnik v jednej z najdlhšie blokovaných káuz polistopadovej éry a otvára cestu k meritórnemu prejednaniu skutkov spred takmer troch desaťročí. Pre právny štát ide o symbolicky významný posun pri vyrovnávaní sa s obdobím mečiarizmu.
Návrh na odvolanie ministra obrany Kaliňáka sa pre neuznášaniaschopnosť odložil na september
Mimoriadnu schôdzu zvolanú opozičným hnutím KDH na vyslovenie nedôvery ministrovi obrany Robertovi Kaliňákovi sa pre neuznášaniaschopnosť parlamentu otvoriť nepodarilo, keď sa pri jednom z pokusov prezentovalo len 44 poslancov. Návrh, ktorý ministrovi vyčíta okolnosti pozastavenej výstavby novej nemocnice v Prešove, sa tak presúva na najbližšiu riadnu schôdzu so začiatkom 15. septembra 2026. Epizóda ilustruje krehkosť koaličnej účasti na hlasovaniach po tom, ako sa väčšina zúžila na 78 mandátov. Opozícia avizovala, že na odvolávaní bude trvať aj na jesennej schôdzi.
Megaproces Očistec sa naplno rozbehol čítaním obžaloby
Na Špecializovanom trestnom súde v Banskej Bystrici sa 8. júna naplno rozbehlo hlavné pojednávanie v kauze Očistec, keď prokurátor pristúpil k čítaniu rozsiahlej obžaloby s viac než dvadsiatimi skutkami. Na lavici obžalovaných je jedenásť osôb vrátane súčasného podpredsedu Národnej rady a bývalého policajného prezidenta Tibora Gašpara, podnikateľa Norberta Bödöra, bývalého špeciálneho prokurátora Dušana Kováčika a exprezidenta finančnej správy Františka Imreczeho. Obžaloba popisuje vytvorenie a fungovanie zločineckej skupiny v najvyšších štruktúrach polície a bezpečnostných orgánov v rokoch 2012 až 2018, ktorá mala ovplyvňovať vyšetrovanie citlivých káuz a získavať informácie z policajných spisov. Obžalovaní odmietli dohodu o vine a treste, obhajoba hovorí o účelovom vyšetrovaní a súd má naplánovaných približne 32 termínov pojednávaní minimálne do februára 2027.
Najvyšší súd SR zastavil stíhanie Jána Slotu pre premlčanie
Najvyšší súd SR ako odvolací súd 9. júna definitívne zastavil trestné stíhanie bývalého predsedu SNS a exprimátora Žiliny Jána Slotu v korupčnej kauze z dôvodu premlčania. Rozhodnutím stráca platnosť odsudzujúci rozsudok Špecializovaného trestného súdu zo septembra 2024, ktorý Slotovi uložil dvojročný podmienečný trest so štvorročnou skúšobnou dobou. Predseda senátu Dušan Szabó konštatoval, že súd neuznal kvalifikáciu skutkov ako prijímanie úplatku a vzhľadom na trestné sadzby a novelu Trestného zákona oba skutky vyhodnotil ako premlčané, pričom jeden z nich bol premlčaný už v čase vznesenia obvinenia. Kauza súvisela so sprostredkovaním úplatkov sudcovi žilinského krajského súdu za zmiernenie trestu v inom konaní.
Generálny prokurátor Žilinka kritizoval prepad v stíhaní daňovej kriminality
Generálny prokurátor Maroš Žilinka v sledovanom týždni ostro kritizoval stav boja proti daňovej kriminalite, keď podľa neho štát po schválení novely Trestného zákona fakticky rezignoval na efektívne stíhanie daňových deliktov a nastal masívny prepad v ich stíhaní. Žilinka vyjadril sklamanie, že parlament a minister spravodlivosti ignorovali jeho legislatívny podnet a návrh zákona na boj proti daňovým podvodom. Téma zapadá do širšej diskusie o dôsledkoch trestnej novely, ktorá zmenila hranice škody a premlčacie lehoty a ktorej časti predtým posudzoval aj Ústavný súd SR. Vyhlásenie prišlo v období, keď koalícia otvorene pripúšťa výmenu generálneho prokurátora pred parlamentnými voľbami.
Spor o zrušenie voľby poštou zo zahraničia sa pre podmienku SNS naťahuje
Koaličný návrh na zrušenie voľby poštou zo zahraničia, ktorý by Slovákom v zahraničí umožnil hlasovať už len osobne na zastupiteľských úradoch, sa v sledovanom období opäť zadrhol. SNS totiž podmienila podporu zmeny prijatím osembpercentnej kvóty pre prednostné hlasy v parlamentných voľbách namiesto súčasných troch percent, čo narazilo na odpor časti koalície. Opozičné Progresívne Slovensko, SaS, KDH aj mimoparlamentní Demokrati návrh dlhodobo označujú za účelový zásah do volebných pravidiel, ktorý pripraví o hlas desaťtisíce občanov, a v predchádzajúcich týždňoch proti nemu zvolali protesty v Bratislave aj Košiciach s účasťou v tisícoch ľudí. Predloha tak zostáva otvorenou a politicky výbušnou položkou volebnej legislatívy.
Návrh SNS na Národný mediálny úrad ostáva pod tlakom pre rozpor s právom EÚ
Naďalej rezonoval návrh SNS, ktorý by súčasnú deväťčlennú Radu pre mediálne služby pretransformoval na jednoosobovo riadený Národný mediálny úrad, kde by väčšinu právomocí sústreďoval predseda volený Národnou radou na šesťročné funkčné obdobie. Medzinárodné novinárske organizácie aj domáca opozícia varujú, že koncentrácia kompetencií v rukách jedného funkcionára by oslabila nezávislosť regulátora a dostala sa do rozporu s nariadením o slobode médií (EMFA), konkrétne jeho článkom 7, a s článkom 30 smernice o audiovizuálnych mediálnych službách. Kritici upozorňujú, že namiesto deklarovaného zosúladenia s EMFA návrh smeruje opačným smerom a podkopáva funkčnú nezávislosť regulačného orgánu od vlády. Spor sa prelína s pretrvávajúcim napätím okolo prepúšťania kritických novinárov vo verejnoprávnej STVR.
Konanie o porušení Zmluvy o EÚ pre ústavnú novelu o prednosti práva EÚ pretrváva
Naďalej beží konanie o nesplnení povinnosti, ktoré Európska komisia začala voči Slovensku pre ústavnú novelu doplňujúcu článok 7 Ústavy SR umožňujúcu slovenským orgánom vrátane súdov posudzovať rozsah uplatniteľnosti práva EÚ vrátane rozhodnutí Súdneho dvora EÚ. Komisia namieta rozpor so zásadou prednosti a jednotného uplatňovania úniového práva a zaslala formálnu výzvu s dvojmesačnou lehotou na odpoveď. Slovenská vláda deklarovala, že reformu mieni brániť, čím sa zvyšuje pravdepodobnosť postupu do druhej fázy konania a následnej žaloby na Súdny dvor EÚ. V sledovanom okne nepribudol nový procesný krok, no téma zostáva najzávažnejšou položkou agendy právneho štátu.
Slovensko vedie pred Súdnym dvorom EÚ spor o nariadenie RePowerEU
Slovensko vedie pred Súdnym dvorom EÚ žalobu proti nariadeniu RePowerEU o postupnom ukončení dovozu ruského plynu a ropy, ktorú podalo v apríli 2026. Minister spravodlivosti Boris Susko argumentuje, že hoci nariadenie bolo prijaté ako opatrenie spoločnej obchodnej politiky kvalifikovanou väčšinou, vecne ide o sankčné a bezpečnostné rozhodnutie vyžadujúce jednomyseľnosť, a namieta aj porušenie zásad subsidiarity a proporcionality. Vec je v písomnej fáze konania a v sledovanom týždni nezaznamenala nový procesný úkon. Spor priamo súvisí so slovenskou energetickou agendou a watchlistovou témou ropovodu Družba, ktorého dodávky boli po januárovom výpadku obnovené a podmienili aj odblokovanie 20. sankčného balíka EÚ.
Pretrváva tlak Európskeho parlamentu na kondicionalitu eurofondov a spor o Úrad na ochranu oznamovateľov
Európsky parlament v apríli 2026 schválil správu vyzývajúcu Komisiu spustiť mechanizmus kondicionality právneho štátu voči Slovensku a zvážiť pozastavenie platieb z rozpočtu EÚ, pričom tlak v sledovanom období politicky pretrvával bez nového formálneho kroku. Dôvodom sú zrušenie Úradu špeciálnej prokuratúry a Národnej kriminálnej agentúry, novela Trestného zákona a zásah do Úradu na ochranu oznamovateľov. Práve pre zmenu, ktorá pôvodný úrad transformuje na nový orgán so šéfom menovaným predsedom parlamentu, vedie Komisia samostatné konanie pre rozpor so smernicou o ochrane oznamovateľov a Chartou základných práv EÚ. Pôvodný úrad mal zaniknúť 1. januára 2026, no po zásahu Ústavného súdu SR z decembra 2025 funguje ďalej bez zmien.
Plán obnovy smeruje k posledným dvom platbám, míľniky treba splniť do augusta
Slovenský Plán obnovy a odolnosti v hodnote 6,4 miliardy eur vstúpil do záverečnej fázy, keď krajinu čaká podanie posledných dvoch žiadostí o platbu v súhrnnej výške približne 1,2 miliardy eur. Všetky zostávajúce míľniky a ciele musia byť splnené do 31. augusta 2026, pričom medzi spornými míľnikmi ôsmej platby zostáva schválenie zonácií viacerých národných parkov. Siedmu žiadosť vo výške 658 miliónov eur, podanú koncom novembra, Komisia schválila vo februári 2026 po konštatovaní, že Slovensko uspokojivo splnilo všetky míľniky a ciele viazané na predchádzajúcu platbu. Časový tlak posledných mesiacov čerpania zvyšuje riziko, že nesplnené alebo oneskorené míľniky ohrozia časť záverečných výplat.
© EPRAVO.SK – Zbierka zákonov, judikatúra, právo | www.epravo.sk