Kľúčové slová: spôsobilosť na právne úkony, obmedzenie spôsobilosti, opatrovníctvo, podporované rozhodovanie, predbežné prehlásenie, nový Občiansky zákonník

I. Prečo je téma stále aktuálna

Predstavme si staršieho pána s diagnostikovanou demenciou pri Alzheimerovej chorobe, ktorý podpisuje dokumenty, ktorým nerozumie. Alebo mladého muža trpiaceho paranoidnou schizofréniou, ktorý napriek zjavnému neporozumeniu záväzkovým vzťahom, uzatvára nevýhodné zmluvy a ľahko podlieha vplyvu okolia. Práve pre takéto a podobné situácie sa do slovenského právneho poriadku zaviedol inštitút pozbavenia a neskôr obmedzenia spôsobilosti na právne úkony.

Hoci primárnym cieľom tohto inštitútu je ochrana osoby trpiacej duševnou poruchou, ktorá nie je len prechodná, stále ide o jeden z najzávažnejších zásahov do integrity fyzickej osoby. Táto téma si však zaslúži pozornosť nielen z hľadiska platnej právnej úpravy a rozhodovacej praxe súdov, ale aj s ohľadom na zásadné zmeny, ktoré má v tejto oblasti priniesť nový Občiansky zákonník.

II. Súčasná právna úprava: trojprvkový test

Aktuálna hmotnoprávna úprava vychádza z § 10 Občianskeho zákonníka [1] a podmieňuje obmedzenie spôsobilosti splnením troch kumulatívnych predpokladov:

1. existenciou duševnej poruchy,
2. táto porucha nesmie mať len prechodný charakter a
3. v jej dôsledku je fyzická osoba schopná robiť len niektoré právne úkony. [2]

Procesný rámec v tejto oblasti vymedzuje od 1. júla 2016 Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“) [3], ktorý, na rozdiel od predchádzajúcej právnej úpravy, nepočíta s možnosťou úplného pozbavenia spôsobilosti fyzickej osoby na právne úkony. V praxi teda platí, že ak súd rozhodne o obmedzení spôsobilosti, vo výroku rozhodnutia vymedzí rozsah, v akom spôsobilosť obmedzil. [4]

III. Mantinely v rozhodovacej praxi súdov

1. Záujem dotknutej osoby má vždy prednosť

Základný interpretačný rámec vymedzil Ústavný súd SR v náleze I. ÚS 313/2012, ktorý zostáva naďalej jedným z najvýznamnejších rozhodnutí v tejto oblasti. Ústavný súd kategoricky konštatoval, že „zbavenie (pozn. – aktuálne už len obmedzenie) človeka spôsobilosti na právne úkony predstavuje jeho právnu smrť a ide o prostriedok ultima ratio – možno k nemu pristúpiť až vtedy, ak sa všetky menej represívne prostriedky nedajú použiť alebo sa stanú neúčinnými.“ [5]

Súčasne zdôraznil, že „pri interpretácii zákonného ustanovenia o ... obmedzení spôsobilosti na právne úkony sa nemožno obmedziť iba na text zákonného predpisu – vždy je potrebné vziať do úvahy ústavný rozmer tohto inštitútu, ktorým je predovšetkým rešpektovanie ľudskej dôstojnosti.“

Ako, dovolíme si tvrdiť, správne poznamenal Krajský súd v Bratislave vo svojom rozsudku sp. zn. 8Co/14/2022, obmedzenie spôsobilosti na právne úkony primárne sleduje záujem samotného dotknutého človeka a až následne záujem verejný či tretích osôb. Ide o opatrenie v záujme tých, ktorí nemajú možnosť ovládnuť svoje konanie alebo posúdiť jeho následky. [6] Z predmetného východiska plynie aj zásada subsidiarity, v zmysle ktorej k obmedzeniu spôsobilosti možno pristúpiť až vtedy, ak sa vyčerpali všetky menej invazívne prostriedky ochrany alebo je zjavné, že ich použitie nemá žiaden zmysel. [7]

2. Reštriktívny výklad a proporcionalita rozsahu

Krajský súd v Trenčíne v rozsudku sp. zn. 17CoP/26/2018 [8] zdôraznil, že konanie o spôsobilosti na právne úkony je rozhodovaním o najcitlivejšej otázke existencie človeka – jeho svojprávnosti. V totožnom rozhodnutí súd zároveň konštatoval, že samotná existencia trvalej duševnej poruchy na obmedzenie spôsobilosti nepostačuje. Ďalšou podmienkou je preukázanie, že táto porucha skutočne vylučuje alebo obmedzuje schopnosť osoby uskutočňovať konkrétne právne úkony.

Zjednodušene povedané, vždy by sa malo prihliadať na okolnosti konkrétneho prípadu aj na oblasť životných situácií človeka, kedy je obmedzenie spôsobilosti v jeho záujme i v záujme spoločnosti. Má ísť o opatrenie ochranného, nie represívneho charakteru. [9] Rovnako platí, že rozhodnutie o obmedzení spôsobilosti sa týka len realizácie právnych úkonov. Teda, takéto rozhodnutie v žiadnom prípade nezbavuje človeka samostatne konať v bežných záležitostiach každodenného života, ku ktorým patrí napr. používanie hromadnej dopravy a pod. [10]

3. Znalecký posudok je nevyhnutný, ale nie dostačujúci

Jednou z najdôslednejšie sledovaných požiadaviek v doterajšej rozhodovacej praxi slovenských súdov je komplexnosť dokazovania. Súdy opakovane konštatovali, že samotná diagnóza (preukázaná znaleckým posudkom)  na vydanie rozhodnutia o obmedzení spôsobilosti na právne úkony nepostačuje.

Ústavný súd SR v náleze I. ÚS 313/2012 jasne uviedol, že znalecký posudok z odboru psychiatrie je síce nenahraditeľný, avšak sám osebe nestačí. Súd je povinný vykonať širšie dokazovanie zahŕňajúce najmä priamy výsluch posudzovanej osoby a zisťovanie jej rodinných, majetkových a sociálnych pomerov. [5]

Krajský súd v Nitre v rozsudku sp. zn. 9CoP/53/2018 [11] a Krajský súd v Banskej Bystrici v rozsudku sp. zn. 11CoP/12/2021 [12] túto požiadavku ďalej rozvinuli. Súd by v zmysle týchto rozhodnutí mal znalecký posudok hodnotiť len ako jeden z dôkazov a to s ohľadom na jeho správnosť, vnútornú logiku a úplnosť, no samotné medicínske zistenie musí byť nevyhnutne doplnené o preukázanie konkrétneho vplyvu diagnostikovanej poruchy na schopnosť osoby uskutočňovať právne úkony.

IV. Nový Občiansky zákonník: Od obmedzenia k podpore

Pripravovaný nový Občiansky zákonník [13] prináša zásadný koncepčný posun, ktorý odráža medzinárodné záväzky Slovenskej republiky, najmä s ohľadom na Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím. Cieľom novej úpravy je podľa možností maximalizovať autonómiu dotknutej osoby a obmedziť spôsobilosť na právne úkony len ako skutočne krajné riešenie – ultima ratio.

1. Prísnejšie podmienky obmedzenia spôsobilosti

Obmedzenie spôsobilosti na právne úkony zostáva aj v novom Občianskom zákonníku výlučne v kompetencii súdu, avšak podmienky obmedzenia by mali byť výrazne prísnejšie. Súd by spôsobilosť mal obmedziť len v nevyhnutnom rozsahu a na nevyhnutnú dobu. Súčasne by malo existovať preukázané riziko vážneho ohrozenia práv alebo oprávnených záujmov dotknutej osoby. Obmedzenie sa naďalej nedotýka bežných záležitostí každodenného života.

Novinkou je povinná trojročná revízia: Súd by mal byť povinný aj bez návrhu preskúmavať opodstatnenosť obmedzenia spôsobilosti na právne úkony každé tri roky a prípadne ho zmeniť alebo zrušiť, ak zanikli dôvody, pre ktoré bolo nariadené. Tento mechanizmus výrazne posilňuje ochranu pred trvalým a nekontrolovaným zasahovaním do právneho statusu osoby.

2. Opatrovníctvo po novom: Autonómia opatrovanca v popredí

Nová úprava prináša aj v oblasti opatrovníctva niekoľko zásadných zmien. Primárne by mala mať prednosť osoba, ktorú si opatrovanec sám zvolil a ak súd nemá závažný dôvod od tohto výberu odkloniť sa, je ním pri rozhodovaní viazaný. Ak takto určená osoba neexistuje alebo zákonné podmienky nespĺňa, prichádza na rad blízka osoba. Verejný opatrovník, obec alebo iný subjekt na ochranu práv, je až poslednou možnosťou.

Nová úprava výslovne zakotvuje povinnosti opatrovníka smerom k opatrovancovi: Musí s ním udržiavať pravidelný osobný kontakt, skutočne sa zaujímať o jeho situáciu, vopred ho informovať o podstatných záležitostiach spôsobom primeraným jeho zdravotnému stavu a pri výkone funkcie zohľadňovať jeho vôľu. Na situácie ako zmena bydliska, zásahy do osobnostnej integrity alebo disponovanie s väčším majetkom bude potrebný predchádzajúci súhlas súdu.

Rozhodnutia o ustanovení opatrovníka budú povinne registrované v Notárskom centrálnom registri listín, čo výrazne zvyšuje transparentnosť a ochranu opatrovanca aj voči tretím osobám. Opatrovníctvo bude časovo obmedzené. Ak ho súd neurčí na kratšiu dobu, bude maximálne trojročné a po uplynutí tejto doby súd preskúma, či dôvody pretrvávajú.

3. Predbežné prehlásenie

Novinkou nového Občianskeho zákonníka by mal byť aj  inštitút predbežného prehlásenia, ktorý umožňuje každej fyzickej osobe s predstihom, teda kým ešte je plne spôsobilá na právne úkony, vyjadriť svoju vôľu o tom, ako majú byť jej záležitosti spravované v prípade, že v budúcnosti stratí schopnosť rozhodovať, alebo kto má byť jej opatrovníkom.

Predbežné prehlásenie si bude vyžadovať formu notárskej zápisnice, rovnako ako aj jeho odvolanie. Súd predbežné prehlásenie zohľadní pri výbere opatrovníka a pri rozhodovaní o spôsobe správy záležitostí, no môže ho zrušiť pri zásadnej zmene pomerov. Ide o výraz rešpektu k autonómii osoby aj do budúcnosti.

4. Podporované rozhodovanie: Najvýznamnejšia novinka

Azda najzásadnejšou zmenou je zavedenie inštitútu podporovaného rozhodovania ako alternatívy, ktorá by mala mať jednoznačnú prednosť pred obmedzením spôsobilosti. Na rozdiel od opatrovníctva by nemalo ísť o náhradné rozhodovanie za osobu, tá by v takomto prípade robila právne úkony vo svojom mene a na vlastný účet, pričom podporca jej len má pomáhať porozumieť situácii, získať potrebné informácie a formulovať vlastnú vôľu. Podporca by tak nemal rozhodovať namiesto podporovanej osoby.

Zmluva o podporovanom rozhodovaní bude vyžadovať formu notárskej zápisnice a nadobudne účinnosť registráciou v Notárskom centrálnom registri listín. Osoba bude môcť mať viacerých podporcov. Súd bude môcť siahnuť po obmedzení spôsobilosti len vtedy, ak ani toto menej invazívne opatrenie nebude postačovať na ochranu dotknutej osoby.

5. Ako to bude s doterajšími rozhodnutiami o obmedzení spôsobilosti

Nová úprava nemá pôsobiť retroaktívne. Existujúce rozhodnutia o obmedzení alebo pozbavení spôsobilosti by preto mali zostať v platnosti. Súd však bude oprávnený (a v rámci trojročného revízneho mechanizmu aj povinný) preskúmať opodstatnenosť takýchto rozhodnutí a prípadne o zmene rozhodnúť už podľa novej právnej úpravy.

V. Záver

Rozhodovacia prax slovenských súdov za posledné roky konzistentne vymedzila niekoľko základných princípov v prípade rozhodovania o obmedzení spôsobilosti na právne úkony. Obmedzenie spôsobilosti má byť individualizované, odôvodnené nad rámec samotného znaleckého posudku, záujem dotknutej osoby má mať vždy prednosť pred záujmom tretích osôb a každé obmedzenie musí byť proporcionálne, nie širšie, ako je nevyhnutne potrebné.

Nový Občiansky zákonník by mal tento trend posilniť. Zavádza zákonné mechanizmy pravidelnej revízie, uprednostňuje menej invazívne nástroje (podporované rozhodovanie, predbežné prehlásenie) a obmedzenie spôsobilosti výslovne označuje za krajné, a teda, posledné riešenie. Tým sa tak otvára priestor, aby si ľudia trpiaci duševnou poruchou mohli zachovať kontrolu nad vlastným životom aj vtedy, keď im okolnosti sťažia samostatné rozhodovanie.

JUDr. Ján Grman, PhD.

 L/R/P advokáti, s.r.o.

Slávičie údolie 6
811 02 Bratislava - mestská časť Staré Mesto

Tel.:     +421 906 200 550
e-mail: office@l-r.sk

[1] § 10 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov.

[2] Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica, sp. zn. 12CoP/26/2021; Rozsudok Krajského súdu Bratislava, sp. zn. 27CoP/26/2022.

[3] Zákon č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok v znení neskorších predpisov.

[4] Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica, sp. zn. 11CoP/12/2021.

[5] Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. I. ÚS 313/2012.

[6] Rozsudok Krajského súdu Bratislava, sp. zn. 8Co/14/2022.

[7] Rozsudok Krajského súdu Bratislava, sp. zn. 27CoP/26/2022.

[8] Rozsudok Krajského súdu Trenčín, sp. zn. 17CoP/26/2018.

[9] Rozsudok Krajského súdu Bratislava, sp. zn. 5CoP/8/2023.

[10] Rozsudok Krajského súdu Bratislava, sp. zn. 15CoP/49/2022.

[11] Rozsudok Krajského súdu Nitra, sp. zn. 9CoP/53/2018.

[12] Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica, sp. zn. 11CoP/12/2021.

[13] Návrh nového Občianskeho zákonníka, parlamentná tlač č. 1312.