Referendum o rente a obnove špeciálnej prokuratúry je pre nízku účasť neplatné

Celoštátne referendum konané v sobotu 4. júla 2026 skončilo ako neplatné, keď k urnám prišlo 705 227 voličov, čo predstavuje účasť 16,13 percenta z približne 4,3 milióna oprávnených voličov. Na platnosť bola potrebná nadpolovičná účasť, teda viac než 2,2 milióna hlasujúcich, výsledok tak má len politickú, nie právnu váhu. Medzi hlasujúcimi pritom prevládla jednoznačná podpora oboch otázok, za zrušenie takzvanej doživotnej renty pre ústavných činiteľov hlasovalo 615 671 osôb, teda 93,31 percenta, a za obnovenie Úradu špeciálnej prokuratúry a Národnej kriminálnej agentúry 607 686 osôb, teda 92,10 percenta. Referendum sa konalo na základe petície mimoparlamentnej strany Demokrati s vyše 384-tisíc podpismi, pričom tretiu otázku o skrátení volebného obdobia prezident Peter Pellegrini pre rozpor s ústavou nepripustil. Premiér Robert Fico označil hlasovanie za fiasko opozície s nákladmi 12 miliónov eur zo štátneho rozpočtu, Demokrati naopak hovoria o záväzku od vyše 700-tisíc občanov pokračovať v presadzovaní oboch tém parlamentnou cestou.

Sudkyni Ústavného súdu Baricovej uplynulo funkčné obdobie, plénum zostáva neúplné

Sudkyni Ústavného súdu SR Jane Baricovej uplynulo v piatok 10. júla 2026 dvanásťročné funkčné obdobie, keďže však parlament nezvolil kandidátov na jej nástupcu, bude funkciu v súlade s ústavou vykonávať naďalej. Voľbu kandidátov vyhlásil predseda Národnej rady Richard Raši už v januári s termínom na podávanie návrhov do 27. marca, no neprihlásil sa žiaden kandidát a novú voľbu predseda parlamentu odmieta vyhlásiť bez predchádzajúcej politickej dohody v koalícii. Ústavný súd v sledovanom týždni upozornil, že situáciu je nevyhnutné bezodkladne riešiť vyhlásením novej voľby, pretože plénum funguje už takmer tri roky len s dvanástimi sudcami namiesto ústavou predpokladaných trinástich. Neobsadené miesto po Jane Laššákovej, ktorá sa funkcie vzdala v septembri 2023, má podľa súdu preukázateľne negatívny vplyv na jeho rozhodovaciu činnosť.

Vláda schválila zonácie štyroch národných parkov ako míľnik Plánu obnovy

Vláda SR na rokovaní 1. júla 2026, poslednom pred letnou prestávkou, schválila štyri nariadenia, ktorými sa vyhlasujú nové zonácie Tatranského národného parku, Národného parku Nízke Tatry, Národného parku Poloniny a Národného parku Malá Fatra. Ide o kľúčový a dlho odkladaný míľnik ôsmej žiadosti o platbu z Plánu obnovy a odolnosti vo výške 453 miliónov eur, ktorého hodnotenie Európska komisia predtým pozastavila pre nedokončený proces zonácie. V prípade TANAP-u s celkovou výmerou 74 606 hektárov bude najprísnejšie chránená bezzásahová zóna A tvoriť 46 163 hektárov, teda viac než 61 percent územia, pričom účinnosť väčšiny zmien je naplánovaná na 15. júla 2026 a niektorých ustanovení až na rok 2036. Slovenská akadémia vied kriticky upozornila, že schválené zonácie neobsahujú všetky odporúčania vedcov, ochranárske organizácie však krok napriek výhradám považujú za posun vpred.

Od 1. júla platia sprísnené pravidlá adresnej energopomoci pre domácnosti

Nariadenie vlády č. 170/2026 Z. z., ktorým sa mení vykonávanie zákona č. 260/2025 Z. z. o adresnej energopomoci, nadobudlo účinnosť 1. júla 2026 a bolo v sledovanom týždni publikované v Zbierke zákonov. Úprava spresňuje určenie rozhodujúceho dňa a rozhodujúceho obdobia pri posudzovaní a prehodnocovaní nároku na pomoc, čím sa pravidlá zosúlaďujú s nárastom regulovaných cien energií pre druhý polrok. Kľúčovou zmenou je obmedzenie energetických poukážok pri bytoch, ak je odberným miestom byt, pomoc sa poskytne najviac pre tri byty jedného vlastníka a pri väčšom počte sa najvyššie poukážky nasmerujú do troch bytov s najnižším podielom na spotrebe. Opatrenie má sústrediť verejnú podporu na domácnosti s reálnou spotrebou a obmedziť čerpanie pomoci vlastníkmi väčšieho počtu nehnuteľností.

Plán obnovy vstupuje do finále, míľniky treba splniť do konca augusta

Slovenský Plán obnovy a odolnosti v hodnote 6,4 miliardy eur vstúpil do záverečnej fázy, v ktorej krajinu čakajú posledné dve žiadosti o platbu v súhrnnej výške približne 1,2 miliardy eur. Všetky zostávajúce míľniky a ciele musia byť splnené do 31. augusta 2026 a posledné žiadosti o platbu podané najneskôr do 30. septembra 2026, pričom doteraz Slovensko načerpalo vyše 5,2 miliardy eur, teda 81 percent alokácie. Najspornejší míľnik ôsmej platby, zonácie štyroch národných parkov, vláda schválila 1. júla, čím sa cesta k žiadosti o 453 miliónov eur formálne otvorila. Ostatná aktualizácia plánu schválená 12. júna 2026 znížila rizikové ciele a posilnila oblasti s dostatočnou absorpčnou kapacitou, časový tlak posledných mesiacov však zvyšuje riziko, že oneskorené míľniky ohrozia časť záverečných výplat.

Novela Trestného poriadku o kajúcnikoch čaká na jesenné druhé čítanie

Vládna novela Trestného zákona a Trestného poriadku z dielne ministra spravodlivosti Borisa Suska, ktorú parlament 9. júna 2026 posunul do druhého čítania, zostáva pred jesennou schôdzou najsledovanejšou položkou trestnej legislatívy s navrhovanou účinnosťou od 1. novembra 2026. Návrh presúva benefity spolupracujúcich obvinených z prípravného konania do súdnej fázy po podaní obžaloby alebo dohody o vine a treste, o výhodách kajúcnika by rozhodoval súd formou mimoriadneho zníženia trestu alebo upustenia od potrestania a ich primeranosť by mohli namietať aj poškodení. Sprísňuje sa podmienka, že spolupracujúca osoba musí pomôcť odhaliť rovnako závažnú alebo závažnejšiu trestnú činnosť, než akú sama spáchala, a benefity sa viažu na nové a dôveryhodné informácie o korupcii, organizovanom zločine, terorizme či úkladnej vražde. Opozícia varuje pred oslabením vyšetrovania korupcie v priamej súvislosti s prebiehajúcim megaprocesom Očistec, minister argumentuje potrebou zabrániť zneužívaniu výpovedí.

Rekodifikácia Občianskeho zákonníka smeruje k jesennému schváleniu

Vládny návrh nového Občianskeho zákonníka, ktorý parlament 9. júna 2026 posunul do druhého čítania, zostáva najrozsiahlejšou rekodifikáciou súkromného práva za desaťročia a jeho schválenie sa očakáva na jeseň 2026 s navrhovanou účinnosťou od 1. júla 2027. Takmer päťstostranová predloha s približne dvetisíc paragrafmi zavádza jednotnú trojročnú všeobecnú premlčaciu dobu, novú úpravu právnických osôb a spoločného imania manželov, odstraňuje dualizmus občianskoprávnej a obchodnoprávnej úpravy zmluvných typov a prináša dedičskú zmluvu, odkaz a správcu dedičstva. Koaličné kluby si na návrh predsedu klubu Smer-SD Jána Richtera nechali rozpravu skrátiť na zákonné minimum 12,5 hodiny, čo opozícia kritizuje ako neprimerané pri kódexe takého rozsahu. Minister spravodlivosti Boris Susko pre druhé čítanie pripustil zriadenie osobitného ústavnoprávneho výboru, odborná verejnosť medzitým analyzuje dopady novej úpravy vrátane konceptu osobných údajov ako zmluvného protiplnenia pri digitálnych službách.

Megaproces Očistec pokračuje podľa harmonogramu dokazovaním na súde

Hlavné pojednávanie v kauze Očistec na Špecializovanom trestnom súde v Banskej Bystrici, ktoré sa naplno rozbehlo 8. júna 2026 čítaním rozsiahlej obžaloby, pokračovalo v sledovanom období podľa harmonogramu s približne 32 naplánovanými termínmi minimálne do februára 2027. Na lavici obžalovaných je jedenásť osôb vrátane podpredsedu Národnej rady a bývalého policajného prezidenta Tibora Gašpara, podnikateľa Norberta Bödöra, bývalého špeciálneho prokurátora Dušana Kováčika a exprezidenta finančnej správy Františka Imreczeho. Obžaloba opisuje fungovanie zločineckej skupiny vo vrcholných štruktúrach polície v rokoch 2012 až 2018, ktorá mala za úplatky ovplyvňovať vyšetrovanie citlivých káuz, obžalovaní vinu odmietajú a hovoria o politicky motivovanom konaní. Súd zakázal online prenosy z pojednávaní, aby zabránil ovplyvňovaniu svedkov pred ich výpoveďami, a na priebeh dokazovania môže mať priamy vplyv aj pripravovaná novela inštitútu kajúcnika.

Návrh SNS na Národný mediálny úrad zostáva v rozpore s právom EÚ

Poslanecký návrh SNS, ktorý by deväťčlennú Radu pre mediálne služby pretransformoval na jednoosobovo riadený Národný mediálny úrad na čele s predsedom voleným Národnou radou na šesťročné funkčné obdobie, zostával aj v sledovanom týždni pod silnou domácou i medzinárodnou kritikou. Medzinárodné novinárske organizácie a opozícia varujú, že koncentrácia rozhodovacích právomocí v rukách jedného funkcionára by oslabila nezávislosť regulátora a dostala sa do rozporu s článkom 7 nariadenia o európskej slobode médií EMFA a článkom 30 smernice o audiovizuálnych mediálnych službách. Kritici upozorňujú, že namiesto deklarovaného zosúladenia s európskym mediálnym rámcom návrh smeruje presne opačným smerom a hrozí ďalším konaním zo strany Európskej komisie. Spor sa prelína s pretrvávajúcim napätím okolo personálnej situácie a odchodov novinárov z verejnoprávnej STVR.

Ústavný súd čaká na odpovede Súdneho dvora EÚ k zákonu o STVR

V konaní vedenom pod spisovou značkou PL. ÚS 10/2024 o súlade zákona o Slovenskej televízii a rozhlase s ústavou zostávajú otvorené prejudiciálne otázky, ktoré Ústavný súd SR adresoval Súdnemu dvoru Európskej únie k výkladu nariadenia o európskej slobode médií EMFA. Otázky smerujú k požiadavkám na orgány verejnoprávneho média, k postupu pri voľbe generálneho riaditeľa STVR a členov rady, k zárukám nezávislosti od vlády a k mechanizmom ochrany redakčnej slobody tvorivých zamestnancov. Výsledok konania môže zásadne ovplyvniť posúdenie ústavnosti zákona o STVR účinného od 1. júla 2024, ktorý napadla skupina poslancov aj verejný ochranca práv. Európska komisia a medzinárodné organizácie dlhodobo upozorňujú, že slovenská úprava dostatočne nechráni verejnoprávnu autonómiu pred politickými vplyvmi.

Generálny prokurátor kritizuje prepad stíhania daňovej kriminality, koalícia otvára jeho výmenu

Generálny prokurátor Maroš Žilinka zotrval na ostrej kritike stavu boja proti daňovej kriminalite, keď podľa neho štát po novele Trestného zákona fakticky rezignoval na efektívne stíhanie daňových deliktov a nastal masívny prepad v ich stíhaní. Vyjadril sklamanie, že parlament aj minister spravodlivosti ignorovali jeho legislatívny podnet a návrh zákona zameraný na boj proti daňovým podvodom. Kritika zaznieva v období, keď časť koalície otvorene pripúšťa výmenu generálneho prokurátora ešte pred parlamentnými voľbami a pred uplynutím jeho funkčného obdobia v decembri 2027, pričom túto otázku verejne otvoril aj podpredseda parlamentu Tibor Gašpar. Téma zapadá do širšej diskusie o dôsledkoch trestnej novely, ktorá zmenila hranice škody a premlčacie lehoty pri majetkovej a hospodárskej kriminalite.

Zrušenie voľby poštou zo zahraničia sa presúva na jesennú schôdzu parlamentu

Koaličný návrh na zrušenie voľby poštou zo zahraničia, ktorý by Slovákom žijúcim v cudzine umožnil hlasovať už len osobne na zastupiteľských úradoch, sa má prerokovať až na jesennej schôdzi Národnej rady. SNS podmienila podporu zmeny prijatím osempercentnej kvóty pre prednostné hlasy v parlamentných voľbách namiesto súčasných troch percent, čo narazilo na odpor časti koalície a dohodu zablokovalo. Opozičné Progresívne Slovensko, SaS, KDH aj mimoparlamentní Demokrati návrh označujú za účelový zásah do volebných pravidiel, ktorý môže pripraviť o hlas desaťtisíce občanov v zahraničí, a v predchádzajúcich týždňoch proti nemu organizovali protesty v Bratislave aj Košiciach. Predloha tak zostáva politicky výbušnou položkou volebnej legislatívy, ktorej osud sa rozhodne na jeseň pred blížiacimi sa parlamentnými voľbami.

Pôdohospodárskej platobnej agentúre naďalej hrozí podmienečné pozastavenie akreditácie

Pokračuje spor okolo Pôdohospodárskej platobnej agentúry, od ktorej Európska komisia po audite požaduje okamžité podmienečné pozastavenie akreditácie pre zistené nedostatky v systéme riadenia a kontroly európskych agrodotácií. V kampani na rok 2026 je na priame platby vyčlenených 662 miliónov eur a ak agentúra zistenia neobjasní, môže nasledovať dočasná akreditácia na dvanásť mesiacov spojená s plánom nápravy, pričom platby farmárom by sa podľa Komisie zastaviť nemali. Minister pôdohospodárstva Richard Takáč opakuje, že peniaze farmárov ohrozené nie sú, opozícia naopak žiada odstúpenie ministra aj vedenia agentúry. Kauza sa stala ďalším bodom širšieho sporu o riadne čerpanie európskych zdrojov na Slovensku popri Pláne obnovy a kondicionalite eurofondov.

Verejný ochranca práv zostáva pod policajnou ochranou, zastala sa ho advokátska komora

Verejný ochranca práv Róbert Dobrovodský zostáva pod ochranou polície po vlne vyhrážok, ktoré nasledovali po jeho podnete na Ústavný súd SR vo veci registračného limitu 50 000 dospelých členov pre cirkvi a náboženské spoločnosti. Podnet podal po sťažnosti Starokatolíckej cirkvi, v politickej diskusii však čelil obvineniam z údajnej islamizácie Slovenska, na ktorých sa podieľali aj členovia vlády. Slovenská advokátska komora útoky politikov na ombudsmana verejne odsúdila ako narúšanie princípov právneho štátu a podporu ústavnej inštitúcii vyjadrili aj českí a poľskí ombudsmani a medzinárodné organizácie. Prípad sa stal súčasťou širšej diskusie o tlaku na nezávislé kontrolné inštitúcie, ktorú pozorne sleduje aj Európska komisia.

Bratislava musí do 21. júla napraviť volebné obvody po náleze Ústavného súdu

Po júnovom náleze Ústavného súdu SR, ktorý vyhlásil časť zákona o hlavnom meste upravujúcu počet poslancov volených v mestských častiach za protiústavnú, beží mestu lehota na určenie nových volebných obvodov rešpektujúcich princíp rovnosti volebného práva. Súd vyhovel návrhu verejného ochrancu práv Róberta Dobrovodského, ktorý namietal extrémnu disproporciu váhy hlasu, keď v Devíne stačilo na mandát rádovo niekoľko sto hlasov, kým v Petržalke ani niekoľko tisíc. Podľa ústavného právnika Mareka Domina postačí pre spojené komunálne a župné voľby vyhlásené na 24. októbra 2026, ak mestské zastupiteľstvo určí nové obvody do 21. júla, Národná rada má následne šesť mesiacov od vyhlásenia nálezu v Zbierke zákonov na zosúladenie zákona s ústavou. Posledným dňom na podávanie kandidátnych listín pre jesenné voľby je 25. august 2026.

V Zbierke zákonov vyšli nové predpisy k väzbe, výkonu trestu a justičnej spolupráci

V sledovanom týždni boli v Zbierke zákonov publikované viaceré predpisy z rezortu spravodlivosti, ktoré dopĺňajú tohtoročnú reformu trestného vykonávacieho práva. Pod číslom 168/2026 Z. z. vyšiel zákon o zmenách v súvislosti so zákonom o medzinárodnej justičnej spolupráci v trestných veciach, ktorý nadväzuje na novú kodifikáciu tejto oblasti. Ministerstvo spravodlivosti zároveň vydalo vyhlášku č. 171/2026 Z. z. o zrážkach z čistej pracovnej odmeny obvinených a odsúdených a novely Poriadku výkonu trestu odňatia slobody a Poriadku výkonu väzby publikované pod číslami 172/2026 a 173/2026 Z. z. Balík predpisov spresňuje ekonomické podmienky výkonu väzby a trestu a zjednocuje procesné postupy ústavov pre výkon trestu s aktuálnym znením trestných kódexov.

Komisia v júlovom balíku uzavrela konanie o oznamovateľoch, štyri konania proti Slovensku pokračujú

Európska komisia v stredu 8. júla 2026 v rámci pravidelného mesačného balíka rozhodnutí o porušeniach práva EÚ oznámila, že uzatvára dve konania proti Slovensku a v štyroch pokračuje. Uzavreté bolo konanie týkajúce sa diskriminačných cien palív a najmä konanie pre zásah do Úradu na ochranu oznamovateľov, keďže Slovensko sporné ustanovenia zrušilo skôr, než nadobudli účinnosť, čím podľa Komisie odpadli výhrady k nezávislosti úradu. V oblasti justície Komisia zaslala formálnu výzvu pre nesprávnu transpozíciu pravidiel o právnej pomoci pre podozrivé a obvinené osoby, keďže slovenská úprava garantuje pomoc len formálne obvineným a nepokrýva podozrivých ani osoby zadržané na základe európskeho zatýkacieho rozkazu. Slovensko dostalo aj formálnu výzvu k smernici o pitnej vode a odôvodnené stanoviská k smernici o jednorazových plastoch a k ochrane pracovníkov pred azbestom, na odpoveď má vo všetkých prípadoch dva mesiace, inak hrozí posun konaní až na Súdny dvor EÚ.

Súdny dvor EÚ obmedzil prepúšťanie zamestnancov cirkevných organizácií z náboženských dôvodov

Súdny dvor Európskej únie v rozsudku vyhlásenom 3. júla 2026 rozhodol, že katolícke združenie nemôže prepustiť zamestnankyňu len z dôvodu, že vystúpila z katolíckej cirkvi. Takéto prepustenie podľa súdu predpokladá, že vzhľadom na povahu vykonávaných činností je požiadavka nevystúpiť z cirkvi zásadná, oprávnená a odôvodnená s ohľadom na základné hodnoty, teda étos daného združenia, čo musí overiť vnútroštátny súd. Rozsudok spresňuje výklad smernice 2000/78/ES o rovnakom zaobchádzaní v zamestnaní a povolaní vo vzťahu k výnimkám pre cirkevné organizácie. Pre slovenskú prax je rozhodnutie relevantné pri posudzovaní pracovnoprávnych sporov zamestnancov cirkevných škôl, charít a ďalších organizácií s náboženským étosom.

Rada a Európsky parlament sa dohodli na účinnejšom presadzovaní práv cestujúcich

Rada EÚ a Európsky parlament dosiahli vo štvrtok 9. júla 2026 predbežnú politickú dohodu o pravidlách na posilnenie presadzovania práv cestujúcich pre všetky druhy dopravy. Cieľom nových pravidiel je zjednodušiť, harmonizovať a zlepšiť konzistentnosť existujúceho rámca, najmä pokiaľ ide o informovanie cestujúcich o ich právach pred cestou a počas nej a o vybavovanie sťažností a náhrad. Dohoda musí byť ešte formálne potvrdená oboma inštitúciami a následne prejde štandardným legislatívnym procesom publikácie. Pre slovenských dopravcov, cestovné kancelárie aj spotrebiteľské združenia bude kľúčové sledovať finálne znenie, ktoré ovplyvní vybavovanie reklamácií v železničnej, autobusovej, leteckej aj lodnej doprave.

Európsky parlament dohodol odklad pravidiel pre vysokorizikovú AI, dosah má aj na slovenský zákon

Poslanci Európskeho parlamentu sa v rámci takzvaného digitálneho omnibusu dohodli na úprave aktu o umelej inteligencii, ktorá prináša neskoršie a jasne stanovené dátumy uplatňovania pravidiel pre vysokorizikové systémy, zjednodušenie povinností a výslovný zákaz tvorby pornografického obsahu umelou inteligenciou bez súhlasu zobrazenej osoby. Úprava má priamy dopad na slovenský návrh zákona o umelej inteligencii a európskej dátovej regulácii z dielne ministerstva investícií a informatizácie, ktorý má vytvoriť vnútroštátny rámec dohľadu nad AI s navrhovanou účinnosťou od 1. augusta 2026. Slovenský zákon počíta so sankciami až do 35 miliónov eur alebo 7 percent celkového ročného obratu a s možnosťou stiahnuť rizikové systémy z trhu. Posun európskych termínov dáva slovenskému zákonodarcovi priestor zosúladiť harmonogram dohľadu s finálnou podobou únijných pravidiel ešte pred schválením zákona v parlamente.