17.4.2019
ID: 4456upozornenie pre užívateľov

Všeobecné obchodné podmienky platobných inštitúcií

O smernici Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2366 (známej pod skratkou PSD2) sa hovorí dosť ale stále nie toľko, ako by si zaslúžila. Táto smernica totiž podstatným spôsobom mení poskytovanie platobných služieb pre obe strany, teda pre klientov, ako aj podnikateľov.

Klientom prináša najmä väčší komfort a výber medzi poskytovateľmi platobných služieb. Cez aplikáciu v mobilnom zariadení si klient vie nielen pozrieť stav svojho účtu (vo viacerých bankách) ale dokáže ňou aj pohodlne zaplatiť.

Fintech spoločnostiam sa otvorila obrovská príležitosť poskytovať platobné služby inovatívnym spôsobom a po splnení istých podmienok sa môžu stať poskytovateľ platobných služieb a zároveň sú jej banky povinné umožniť prístup k účtom klienta.

Pre banky to zjednodušene povedané znamená konkurenciu a povinnosť otvoriť svoje systémy novým poskytovateľom platobných služieb.

Keďže PSD2 spája inovácie s platobnými službami obsahujúcimi významné operačné riziko, poskytovanie platobnej služby Fintech spoločnosťami je prísne regulované. Národná banka Slovenska (NBS) ako regulátor má pomerne prísny pohľad na licenčné konanie, čo je pochopiteľným dôsledkom vyššie uvedeného.

Semančín logo

Na čo si dať pozor vo všeobecných obchodných podmienkach (VOP)

Definície pojmov a textácia


Pojmy a výrazy musia v plnom rozsahu korešpondovať so zákonom č. 492/2009 Z. z. (Zákon o platobných službách). Využívanie skratiek  a skrátených pojmov, na ktorých používanie sú právnici zvyknutí, je pri draftovaní VOP skôr na príťaž a mnohokrát sa považujú za pojmy, ktoré kolidujú so Zákonom o platobných službách (pokiaľ nie sú totožné s terminológiou používanou zákonom o platobných službách).

Pri textácii je potrebné nájsť vhodnú hranicu medzi tým, čo je pre klienta jasne pochopiteľné a tým, čo v skutočnosti poskytovateľ platobných služieb vykonáva, resp. má v pláne vykonávať.

Prácu na VOP neuľahčuje ani fakt, že je potrebné popísať aj procesy, ktoré upravujú odlišné zákony, ako Zákon o platobných službách (napr. proces identifikácie v zmysle zákona 297/2008 Z. z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu, ďalej len AML zákon). Rôzne zákony totiž často krát popisujú ten istý proces, nazývajú ho však inou definíciou. V takýchto prípadoch je potrebné vyhodnotiť, ktorý zákon je vzhľadom na použitý pojem lex specialis (napr. rozdielnosť pojmov Overenie identifikácie podľa AML zákona vs. Autentifikácia podľa Zákona o platobných službách).

Špecifikácie obchodných podmienok


Všeobecné obchodné podmienky musia pokrývať nie len prípady, ako by celý proces poskytovania platobných služieb mal fungovať, ale mal by popisovať aj tzv. worst case scenario, teda prípady, keď poskytovanie platobných služieb bude ovplyvnené subjektívnou príčinou Klienta, Podnikateľa, ako aj objektívnymi príčinami.

Obchodné podmienky musia samozrejme odrážať aj reálne možnosti a schopnosti poskytovateľa platobných služieb, a z tohto dôvodu je ich preberanie už od existujúcich platobných inštitúcii neúčelné, keďže každá z platobných inštitúcii je pomerne špecifická vzhľadom na to, koľko platobných služieb poskytuje a v akých kombináciách.

Štandardne sa používajú nasledovné verzie VOP:

  • Všeobecné obchodné podmienky určené pre Klienta;
  • Všeobecné obchodné podmienky určené pre obchodníka;
  • Súvisiace rámcové zmluvy pre Klienta (každá zvlášť pre poskytovanú platobnú službu); a
  • Súvisiace rámcové zmluvy pre obchodníka.
Ochrana spotrebiteľa

Nakoľko sa jedná o striktne regulovaný priestor, veľkú pozornosť je potrebné klásť najmä kogentným ustanoveniam Zákona o platobných službách, ktoré sa venujú ochrane spotrebiteľa. V Zákone o platobných službách je táto úprava pomerne roztrieštená (od § 3 až po § 98), samozrejme netreba zabúdať aj na ustanovenia upravujúce ochranu spotrebiteľa podľa osobitných predpisov.

Rovnako dôležitou je aj časť VOP, ktorá upravuje ochranu pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a samozrejme aj časť, týkajúca sa samotnej ochrany osobných údajov.

Záver


Vyššie uvedený text nemal za cieľ poskytnúť taxatívny výpočet toho, čo by mali všeobecné obchodné podmienky obsahovať. Mal skôr poukázať na to, ako striktne je regulovaný sektor poskytovania platobných služieb.

Je potrebné pochopiť obe strany, teda NBS aj Podnikateľov. NBS musí vykonávať dohľad nad poskytovaním platobných služieb a zamedziť vstup subjektom, ktoré nemajú čo robiť v tomto sektore. Tento dohľad musí byť vykonávaný podľa prísne stanovených pravidiel, bez diskriminácie subjektov.

Na druhej strane stoja Podnikatelia, ktorým sa otvorili pomerne široké možnosti. Musia rešpektovať vopred stanovené pravidlá a pripraviť sa na náročný administratívny a formálny proces. V prípade nášho klienta proces získania povolenia na poskytovanie platobných služieb trval cez 1 rok. Všeobecné obchodné podmienky tvorili jeho podstatnú časť.

Mgr. Ján Holota, LL.M.,
advokátsky koncipient



Vajnorská 100/A
831 04 Bratislava

Tel:     +421 2 32 609 451


© EPRAVO.SK – Zbierka zákonov, judikatúra, právo | www.epravo.sk