Predvídateľnosť ich právneho posúdenia si preto zaslúži väčšiu pozornosť právnickej obce aj podnikateľského prostredia. Highgate Group preto 11. novembra 2026 organizuje v Bratislave odbornú konferenciu s názvom „Kedy je daňová optimalizácia už trestným činom?“, ktorá prepojí skúsenosti z poradenstva s pohľadom sudcov a prokurátorov.

Daňová optimalizácia v bežnom podnikaní

Diskusia o daňovej optimalizácii sa často spája so zahraničnými holdingmi a zložitými transakciami. Obdobné otázky však vznikajú aj pri každodenných rozhodnutiach menších podnikateľov. Ako nastaviť spoluprácu so živnostníkmi? Za akých podmienok môže spoločník fakturovať vlastnej spoločnosti? Aké daňové dôsledky má rozdelenie podnikania medzi viaceré firmy? A za akých okolností možno do daňových výdavkov zahrnúť náklady, ktoré majú aj súkromný prvok?

Samotné označenie transakcie ani jej rozšírenosť v praxi nezaručujú, že je konkrétne nastavenie právne obhájiteľné. Rozhodujú pritom jeho skutočný obsah a okolnosti realizácie. Podnikateľ pritom potrebuje vedieť nielen to, koľko môže ušetriť, ale aj aké riziko prijíma a akými podkladmi dokáže doložiť ekonomické dôvody svojho rozhodnutia, ak ho neskôr začne preverovať správca dane.

Dorubenie dane ešte neznamená trestný čin

Problémom nie je úplná absencia právnych pravidiel. Daňové predpisy aj Trestný zákon upravujú podmienky zodpovednosti, a s tým spojené následky porušení. Otvorenou otázkou však zostáva ich uplatnenie v hraničných situáciách, najmä tam, kde sa stretáva výklad daňových pravidiel, zákaz zneužitia práva a posudzovanie úmyslu konkrétnej osoby. Práve pri takýchto prípadoch sú potrebné zrozumiteľnejšie kritériá, ktoré umožnia odhadnúť právne následky ešte pred uskutočnením transakcie.

Daňový poriadok pri správe daní kladie dôraz na skutočný obsah právneho úkonu. Za zákonom stanovených podmienok umožňuje neprihliadať na úkony alebo usporiadania bez riadneho podnikateľského či iného ekonomického dôvodu, ktoré sledujú obchádzanie daňovej povinnosti alebo neoprávnené daňové zvýhodnenie. Formálne správne zmluvy preto samy osebe nemusia postačovať na obhájenie uplatneného daňového režimu.[1]

Záver správcu dane však sám osebe nepreukazuje trestnú zodpovednosť. Napríklad pri skrátení dane a poistného podľa § 276 Trestného zákona treba preukázať naplnenie všetkých znakov skutkovej podstaty vrátane úmyselného zavinenia. Dorubenie dane preto nemožno automaticky stotožniť s trestným činom. Rovnako označenie určitého postupu za „agresívnu optimalizáciu“ nenahrádza právne posúdenie konkrétneho konania.[2]

Právna neistota má konkrétnu cenu

Rozlíšenie administratívnoprávnej a trestnoprávnej roviny zásadne ovplyvňuje spôsob, akým podnikateľ aj jeho poradca posudzujú riziko. Potenciálne následky môžu presiahnuť povinnosť doplatiť daň, uhradiť súvisiace sankcie, môžu taktiež zasiahnuť osobné postavenie dotknutých ľudí, reputáciu firmy či jej obchodné vzťahy. Už samotná neistota môže ovplyvniť rozhodnutie o investícii alebo reorganizácii.

Za dôležité preto považujeme otvorene diskutovať aj o tom, aký priestor a aké limity má pri daňových deliktoch princíp ultima ratio, teda chápanie trestného práva ako krajného prostriedku ochrany. Kedy postačuje reakcia v rámci správy daní? Ktoré okolnosti odôvodňujú trestnoprávny postih? A ako pritom rozlišovať medzi sporným právnym názorom, zneužívajúcim usporiadaním a úmyselným skrátením dane? Odpovede by mali pomáhať podnikateľom a ich poradcom už pri prijímaní rozhodnutí, nielen pri spätnom hodnotení ich postupu.

Od konkrétnych nastavení k ich právnemu posúdeniu

Program konferencie preto vychádza zo situácií, ktoré slovenskí podnikatelia riešia v praxi. Peter Varga z Highgate Group sa zameria na zahraničné štruktúry, tzv. švarc systém, fakturáciu do vlastnej firmy, rozdeľovanie podnikania medzi viaceré spoločnosti aj korporátne reorganizácie vrátane reverzného zlúčenia a súvisiacich otázok goodwillu. Na tieto príklady nadviaže Juraj Vališ témou zneužitia práva a agresívnej daňovej optimalizácie. Pozornosť sa sústredí aj na otázku, za akých okolností môže zneužívajúce konanie nadobudnúť trestnoprávny rozmer.

České skúsenosti priblížia advokáti Ondřej Trubač a Patrik Koželuha z kancelárie Bříza & Trubač. Rozhodovaciu prax českých súdov v trestných veciach predstaví František Púry a slovenských súdov Peter Šamko. Pohľad slovenskej prokuratúry doplní Ján Šanta. Záverečný blok Jozefa Čentéša a Tomáša Strémyho otvorí praktické otázky ukladania trestov za daňové trestné činy, uplatňovania účinnej ľútosti a zodpovednosti členov štatutárnych orgánov.

Prínosom takto zostaveného programu je možnosť porovnať skúsenosti poradcov s tým, ako konkrétne konanie posudzujú sudcovia a prokurátori. Pre odbornú prax je podstatné rozumieť nielen výsledku posúdenia, ale aj argumentom a okolnostiam, ktoré k nemu vedú. Takáto diskusia môže účastníkom pomôcť presnejšie identifikovať riziká pri návrhu transakcií aj pri obhajobe už prijatých rozhodnutí.

Spoločná diskusia pre predvídateľnejšiu prax

Konferencia je určená predovšetkým advokátom, daňovým poradcom, účtovníkom a ďalším odborníkom, ktorí tieto otázky riešia s klientmi, ako aj podnikateľom, ktorí chcú lepšie rozumieť rizikám svojich rozhodnutí. Uskutoční sa 11. novembra 2026 v Jurkovičovej Teplárni v Bratislave s možnosťou online účasti. Jej ambíciou je vytvoriť priestor na odbornú výmenu skúseností a prispieť k predvídateľnejšiemu posudzovaniu daňových nastavení. Hranice zodpovednosti by mal podnikateľ poznať už v čase, keď prijíma rozhodnutie.

Program a registrácia: Kedy je daňová optimalizácia už trestným činom?

Highgate Law & Tax

Nivy Tower, Mlynské Nivy 5
821 09 Bratislava

E-mail: info@highgate.sk