Poslať článok e-mailom

E-mail príjemcu:*
Vaše meno:*
E-mail odosielateľa:*
*) povinné položky
13.5.2013
ID: 155

Na návšteve v Čechová & Partners

a62f9f4b76914418c85f42d51265021b/AK CP logo web.png
Zdroj: shutterstock.com

eFocus

„Budeme vždy smerovať k tomu, aby sme zostali tými, ktorí nikdy nesiahnu k niečomu ako korupcia, protekcionárstvo alebo zneužívanie kontaktov,“ hovorí Katarína Čechová. Tvrdí tiež, že kolegovia advokáti nie sú dostatočne otvorení a ochotní debatovať spolu o problémoch vo svojej profesii.

     
Fakty    
     
Názov:   Advokátska kancelária ČECHOVÁ & PARTNERS
Adresa:   Štúrova 4, 811 02 Bratislava
Vznik:   1990
Právnikov:   16
Celkovo:   30
Ocenenie:   Právnická firma roka 2013 (Právo obchodných spoločností)
     
     
Rozhovor so senior partnerom Katarínou Čechovou.

 
 Katarína Čechová
 
Pracujete ako full servis kancelária. Je nejaká základná charakteristika kam by si vašu kanceláriu mali naši čitatelia zaradiť?
„Určite medzi kancelárie, ktoré radia predovšetkým v oblasti obchodného práva. Okruh našich klientov tvorí hlavne podnikateľská sféra, obchodné spoločnosti, ale aj individuálni podnikatelia, pričom prevláda zahraničná klientela.“

Z vašich webových stránok som cítil veľký dôraz na zahraničnú klientelu. Ako teda fungujete na medzinárodnej báze?
„V prvom rade musíme povedať, že sme rýdzo národná advokátska kancelária a historicky sme prvá kancelária, ktorá začala fungovať ako jedno účtovné spoločenstvo - a nie ako skupina advokátov, ktorá sa spoločne delila len o náklady. Snažili sme sa využiť moment, kedy sa prijímal obchodný zákonník na ponuku služieb v tejto začínajúcej oblasti. Do roku 1990 som už pôsobila ako advokátka v advokátskej poradni č.1 v Bratislave, ktorá mala takzvané „medzinárodné oddelenie“. V tom čase už existovali určité vzťahy so zahraničnými korešpondenčnými kanceláriami, pochopiteľne pod prísnou devízovou kontrolou. Cez to všetko to bola dobrá štartovacia čiara na odporúčania možných klientov, ktorí sa snažili vstúpiť na začínajúci podnikateľský trh na Slovensku. Tak sa začala rozvíjať naša práca hlavne pre zahraničné firmy a banky. Potom vstúpili na trh zahraničné právne kancelárie, mnohé z nich mali ambície kúpiť nás alebo sa aspoň dohodnúť s nami na exkluzivite - výlučnej spolupráci pre nich. Tomu sme odolali a otvorilo nám to dvere do elitných združení ako Lex Mundi a World Services Group.“

Možno aby sme to priblížili čitateľom, v týchto organizáciách je vždy z každej krajiny len jedna kancelária.
„Áno, z každej krajiny môže byť členom len jedna advokátska kancelária. Pri výbere sa vždy prihliada na to, ktoré oblasti práva kancelária pokrýva. Zisťujú sa referencie od klientov a od konkurentov ako príslušnú kanceláriu vnímajú a hodnotia, prísne sa kontrolujú pravidlá kvality. Boli sme veľmi radi, že sme boli oslovení a vybratí do Lex Mundi. Členmi World Services Group sú aj napr. realitní makléri, poisťovne, banky, skrátka širší okruh poskytovateľov privátnych služieb – avšak tiež vždy len jeden za každú krajinu a druh privátnych služieb.“

Mohli by ste nám povedať niečo konkrétne k vašim špecializáciám, ktoré vaša kancelária vie "najlepšie"?
„Pri otázke, čo vieme najlepšie, sú veľmi dôležití ľudia, aké majú vedomosti, aké majú skúsenosti, ako s nimi vedia naložiť. Pochopiteľne naša práca je mimoriadne závislá od dopytu, čo sa na trhu právnych služieb momentálne najviac žiada. Ak by ste sa ma to spýtali v prvej polovici deväťdesiatych rokov minulého storočia, tak by som odpovedala, že najlepšie vieme radiť v oblasti financovania, úverových transakcií, projektového financovania. Vtedy sa sem skutočne posúvali prostriedky, investície, financovalo sa. Už vtedy sme rozmýšľali nad tým, čo bude žiadané od advokátov, keď začnú byť problémy so splácaním a výnosmi z investícií. Teraz v treťom tisícročí patrí k našim špecializáciám poradenstvo v oblasti insolvencie, konkurzov, reorganizácií podnikov... skrátka hľadanie všetkých možných riešení či už reštrukturalizácie dlhov alebo aj celej činnosti firiem, aby sa dostali späť na palubu v rámci svojich podnikateľských aktivít. Od počiatkov privatizácie na Slovensku sa začala kreovať naša prax v pravom slova zmysle v oblasti akvizícií podnikov, fúzií. Tieto oblasti môžem označiť ako najvýraznejšie v našej súčasnej každodennej praxi, ruka v ruke s nimi ide samozrejme ochrana hospodárskej súťaže, antitrustové právo, právo regulovaných odvetví, pracovné právo. Do prevalenia krízy v rokoch 2007 - 2008 sme robili len veľmi málo litigačnej sporovej agendy, avšak odvtedy sa klienti začali viac starať o svoje pohľadávky, viac zaujímať o skoré podchytenie sporov medzi nimi a ich obchodnými partnermi a začali dôraznejšie pristupovať aj k ich vymáhaniu. Všetci začali vnímať, že už sa nedá spoliehať na „vysporiadanie“ záväzkov cez nové kontrakty. Odvtedy sme zaznamenali výrazný nárast zastupovania v sporovej agende. Takže v čom sme dobrí nezávisí od našich predsavzatí, ale od toho čo žiada trh, ako rýchlo sa mu odborne prispôsobíme a či s dopytom napreduje i spokojnosť klientov a či sa tak klientela rozšíri.“

Partner Tomáš Rybár pred rozhovorom spomenul zdravotnícke právo, nebránite sa teda stále novým inovatívnym odborom práva?
„Určite nie, práve naopak dbáme o dôsledné sledovanie všetkých oblastí, v ktorých sa zvyšujú nároky na znalosť práva a jeho aplikáciu v praxi. Tak sme postupne získali silnú klientelu napr. práve z radov farmaceutických spoločností. Myslím si, že celkom právom. Hľadáme nové oblasti, na ktorých sa stále snažíme veľmi starostlivo pracovať a zdokonaľovať sa nielen vrámci klientskej práce, ale aj vrámci publikačnej činnosti, účinkovať v paneloch na odborných konferenciách, získavať maximum informácií a kontaktov a orientovať sa v nich.“

Iste je na to potrebné mať dynamický tým kolegov. Na vašich stránkach som si všimol, že máte nielen odbor súkromného práva, ale aj napríklad európske právo.
„To čo robíme z oblasti európskeho práva je pochopiteľne to, čo sa stalo súčasťou nášho právneho systému. V roku 2003 sme otvorili pobočku v Bruseli. Práve v tom období sa totižto vyskytlo viacero zadaní asistovať pri harmonizácii, pracovali sme pre Európsku komisiu vo veciach napríklad posudzovania povolenej či nepovolenej štátnej pomoci pri zbavovaní slovenských bánk zlých pohľadávok. Pri takýchto zadaniach sme využili našu znalosť vnútorného práva na prácu pre verejné inštitúcie. Postupne sme utlmili činnosť našej bruselskej pobočky keďže to, čo robíme v oblasti európskeho práva, je ruka v ruke s našim národným právom a či už robíme pre verejné inštitúcie, všetko to vieme obslúžiť z našej bratislavskej kancelárie.“

Máte stále víziu, kam by mala smerovať vaša kancelária teraz v treťom tisícročí?
„To je možno viac otázka na mojich mladších kolegov, ktorí už dnes riadia našu kanceláriu, aj keď za toho vizionára a možno aj tak trochu lídra som tu stále považovaná. S pribúdajúcimi rokmi si ale človek uvedomuje, že najdôležitejšie je strážiť si a držať sa tých hodnôt, ktoré sa počas dvadsaťtri ročnej existencie kancelárie preukázali ako najprínosnejšie po všetkých stránkach. To znamená, že naša snaha by mala naďalej smerovať k tomu, aby sme klientovi a jeho potrebám perfektne rozumeli a aby sme využívali v najvyššej možnej miere všetko, čo je v medziach zákona dovolené. Budeme vždy smerovať k tomu, aby sme zostali tými, ktorí nesiahnu k niečomu ako korupcia, protekcionárstvo alebo zneužívanie kontaktov, ktoré sme mali možnosť si profesne a odborne vybudovať. Vždy sa budeme snažiť hľadať pre klientov riešenia šité na mieru. To úzko súvisí s pochopením ich biznisu, snažením sa o komunikáciu, čo presne očakávajú a byť vždy fér a otvorený - čo sa dá a čo sa podľa práva nedá. Videla by som to aj do budúcnosti týmto smerom.“

Máte pocit, že sa vašim kolegom darí udržovať tieto hodnoty, že máte takto naladený tým?
„O tom nepochybujem. Obávam sa, že keby niekto v našom týme takto naladený nebol, veľmi rýchlo by sme to zistili a ešte rýchlejšie sa s tým vysporiadali.“

 
 Tomáš Rybár, Katarína Čechová
 
Ste činná v advokácii i na medzinárodnej pôde. Myslíte si, že sú nejaké spoločné problémy, ktoré majú slovenskí advokáti a advokáti v Európe, resp na svete?
„Určite máme hromadu spoločných problémov, a to nielen v advokácii v strednej Európe, ale na celom svete. Čo nás momentálne trápi a vidím, že to trápi rovnako aj kolegov v Amerike, v Španielsku, v Čechách, je vysoké množstvo členov profesie, ktorí poškodzujú hodnotu našej práce nesprávnym nastavením cien za právne služby. Viem, že čitatelia so mnou budú hrubo nesúhlasiť, pretože všetci sú presvedčení, že právne služby minimálne v tejto krajine sú predražené. Častokrát však niektorí kolegovia v záujme získania klienta alebo atraktívnej zákazky idú hlboko pod hodnotu nákladov našej práce. Kolegovia advokáti nie sú dostatočne otvorení a ochotní debatovať spolu na tému problémových situácií v profesii. Celkovo komunikácia, zdieľanie názorov, vymieňanie si informácií, odporúčaní ako naložiť s nejakou záležitosťou, hlavne nepríjemnou v profesii... to sa u nás nenosí, to je pre zmenu zasa špecifikum slovenského právneho trhu. V iných krajinách na pálčivé profesionálne témy advokáti medzi sebou hovoria, ba poriadajú si o nich semináre a konferencie. U nás ale výlučne na odborné témy – urobiť si seminár na tému ako zlepšiť platobnú disciplínu klientov, ako nadstaviť odmeňovanie práce koncipientov alebo nebodaj ako eliminovať korupciu pri vymáhaní práva?! Ale kdeže, to je na Slovensku tabu. Je mi mimoriadne ľúto, že musím konštatovať aj nedostatočnú spoločenskú zodpovednosť našej profesie. Nie vždy kolegovia konajú tak, aby zachovávali požadovanú dôstojnosť nášho stavu. Ťažko sa mi pozerajú stránky v časopise, kde sú odfotení kolegovia, ktorí trávia dovolenku s mafiánmi alebo ľudmi, ktorí sú preukázateľne trestne stíhaní alebo aj odsúdení za úmyselné zločiny. Advokát by si mal uvedomovať, že verejnosť ho predsa len vníma ako osobu, ktorá pozná a rozumie zákonu, koná v medziach zákona a správa sa aj v medziach správnych morálnych hodnôt... aj keď slúži klientovi pre ochranu jeho záujmov. Myslím, že to je niečo, čo netrápi len nás, ale trápi profesiu všeobecne.“

Na záver si povedzme niečo k týmu. Na vašej stránke píšete, že patríte k jednej z najväčších advokátskych kancelárií. Aký je teda aktuálne tým veľký, prípadne ako je zložený a či do budúcna plánujete jeho rozšírenie?
„Momentálne je nás celkovo 16 právnikov v kancelárii. Celkovo náš tým tvorí dohromady okolo 30 ľudí, keď prirátam naše asistentky, manažérov, kolegov na účtovnom oddelení, prekladateľov. Spojenie "jedna z najväčších" ja už osobne veľmi nerada používam. Radíme sa možno k tým väčším, ale niekedy, keď vidím, ako sa kvantitatívne prezentujú iné kancelárie, tak som až prekvapená, niekedy aj netuším ako celkovo rátajú svoje počty. V každom prípade u nás sú to ľudia, ktorí pracujú len v tejto a pre túto kanceláriu, sú v riadnom zamestnaneckom alebo zmluvnom pomere. Čo sa týka veľkosti, tá pochopiteľne závisí opäť od toho, aký objem práce kancelária má. Veľmi nerada by som povedala, že nikdy neprekročíme „takýto počet“, alebo „malo by nás byť menej, respektíve viac“. My na každého nášho mladého kolegu - študenta alebo koncipienta pozeráme tak, že z neho časom má vyrásť riadny člen a partner v našej kancelárii. Všetci sú od počiatku vedení tak, aby prácu nielen odviedli, ale aby aj rozmýšľali, v čom sa profilujú, ako rozvinú svoju odbornosť na získavanie nových klientov, respektíve ako sa správne predávať, že „toto a toto viem a chcem robiť“. Snažíme sa v každom z nás evokovať, aby rozvíjal komplexne svoju prax a aby plynule rástol počet advokátov v našej kancelárii. Pochopiteľne môže rásť len do takého množstva, ktoré sa uživí a získa ďalšiu prácu."

Ako ste osobne spokojná s pripravenosťou absolventov právnických fakúlt, ktorí k vám prichádzajú?
„Veľmi nespokojná a myslím si, že nielen ja, ale aj moji kolegovia, ktorí robia interview absolventov pre účely ich prijatia za koncipientov. Tým, že sa rozšíril počet právnických fakúlt sa zjavne musela rozdeliť aj akademická mozgová kapacita dvoch pôvodne existujúcich fakúlt do trojnásobného počtu fakúlt. Vyučujúci sa doplnili často veľmi mladými kolegami, mnohí z vyučujúcich naozaj vyučujú naraz na troch-štyroch školách v rôznych kútoch Slovenska. Úroveň prípravy na právnických fakultách, žiaľ, šla celkovo dolu... Možno je to nedostatok náročnosti pri preskúšavaní vedomostí študentov. Je to jedna úplná bieda, keď už máme niektoré fakulty zaškatuľkované tak, že absolventov z nich, ktorí si podajú k nám žiadosť o prijatie do zamestnania na interview nevoláme. Chýbajú elementárne znalosti z oblasti civilného práva, civilného procesu, obchodného práva, dokonca základnej teórie štátu a práva.“

Myslíte si, že sa to nejako konkrétne prejavuje pri chode advokátskych kancelárií? Napríklad či je čím ďalej tým ťažšie nájsť dobre pripravený odborný personál?
„Určite sa to prejavuje a ešte sa to len veľmi začne prejavovať. Isteže na škole nás ani v minulosti nenaučili všetko, ale vedeli sa klásť nároky na schopnosť odlíšiť podstatné od zbytočného. Druhý pálčivý moment je, že mladí kolegovia, ktorí na interview do advokátskej kancelárie prídu s tým, že sa chcú stať s koncipientmi, vôbec nevedia vysvetliť prečo. Nevedia zadefinovať, čo advokátska profesia je, keď ich vyzveme, aby predstavili ako sú stotožnení s princípmi výkonu advokácie. Častokrát vôbec nevedia do akej profesie idú, keď dokážu produkovať odpovede typu ako by „určite odmietli zastupovať vraha“, čo je pochopiteľne nonsens, pretože o tom a aj pre nich tu naša profesia je. To neznamená stotožniť sa s tým, čo klient robí a ako to robí... ale pochopiť, že je to služba a kvôli tej službe je advokát tu. Najviac ma bolia odpovede typu, a tam asi bude najviac trpieť profesia, „ja neviem prečo, ale chcel by som skrátka skúsiť, aké to je v advokácii a keď uvidím, ako to tam je, tak potom si rozmyslím, či to robiť budem“. Ak je prístup vysokého percenta študentov právnických fakúlt taký, že pôjdu len otestovať, či sa im niektorá právnická profesia zapáči, tak sa to nemôže neprejaviť negatívne v praxi."

Zdá sa mi tým teda logické predĺženie koncipientskej praxe na Slovensku.
„Jednoznačne. Som celkovo v advokácii už 30 rokov, zažila som už aj prvé obdobie v deväťdesiatych rokoch keď som vychovávala koncipientov v rámci päťročnej praxe. Môžem vám povedať, že keď sa to potom preklopilo na trojročnú prax a ďalší kolegovia spravili skúšky po troch rokoch, tak sme vyžadovali, že aj ako začínajúci advokáti budú ešte určitú dobu podliehať kontrole partnerov alebo starších skúsených advokátov. Mnohí to považovali za neprijateľné a neboli ochotní s tým žiť. Neverili, že si v praxi často spomenú, aké to bolo dobré, keď jeho výstup videli aj iné oči. Ja sa dodnes nerozpakujem zájsť za niektorým mojim kolegom a zistiť jeho právny názor a som vďačná, ak si nájde čas pozrieť si môj výstup a trebárs aj skonfrontovať svoj názor s mojim. Rozhodne si myslím, že je veľmi správne, že sa päťročná prax vrátila povinne do zákona.“

Pokiaľ by ste mali vybrať tri až päť základných hesiel, ktoré najviac charakterizujú vašu kancelárie, ktoré heslá by to boli?
Iste „partnerstvo“ - čo vnímam ako otvorený, priamy a kultivovaný profesionálny vzťah smerujúci spoločne k dosiahnutiu cieľa, teda rozvíjanie partnerského vzťahu s klientom a medzi kolegami v kancelárii navzájom. Ďalšie je „zmysel pre detail“. Dôležitý je každý detail výstupu smerom ku klientovi, smerom na súd, smerom k orgánom verejnej moci. Výstup od advokáta skrátka nesmie mať žiadnu chybu po odbornej stránke, z hľadiska úplnosti, po gramatickej stránke, po vzhľadovej stránke. „Tvrdá pracovná disciplína“ - byť pripravený skutočne v závislosti od toho koľko je práce, koľko je požiadaviek od klienta, tvrdo a dôsledne pracovať. Neexistuje časový alebo mentálny limit, ktorý by nám nemal dovoľovať pracovať koľko sa od nás vyžaduje. Ďalšia je „pokora“. Vnímam ju po všetkých stránkach. Nemôžem si nikdy dovoliť akýmkoľvek spôsobom nenačúvať tomu, čo hovoria poradcovia druhej strany. Nemôžem tvrdohlavo stáť za tým, čo som poradila, len preto, že so to už poradila. Musím vnímať poradenstvo v celom vývoji, či už transakcie alebo obrany, ale aj byť pripravená, korigovať určitý názor, zvolený postup, napr. keď vidím, že u klienta sa nepreferujú také spôsoby dosiahnutia cieľa, aké sa nám alebo našej kultúre môžu javiť najsprávnejšie. Je potrebné citlivo chápať aj kultúrne rozdiely medzi klientmi. Úplne inak treba právne poradenstvo a komunikáciu štruktúrovať, keď tu sedíme s japonským, francúzskym, českým alebo napr. ruským klientom. Toto všetko vnímam ako potrebné pre ono partnerstvo a pripravenosť dodávať to, čo sa od advokáta očakáva.“


Ďalšie fotografie zde.


© EPRAVO.SK – Zbierka zákonov, judikatúra, právo | www.epravo.sk