Vzhľadom na narastajúcu tendenciu porušovania pravidiel hospodárskej súťaže sa čoraz viac prejavuje nespokojnosť súťažiteľov na domácom trhu s tým ako zamestnanci Protimonopolného úradu vykonávajú samotnú kontrolu a dohľad nad dodržiavaním pravidiel stanovených Zákonom č. 136/2001 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže. Slovenská advokátska komora tak poukazuje na nerešpektovanie a nedodržiavanie právomocí, ktoré orgánom dozoru na súťažnom trhu priznáva platný právny poriadok a ktorých porušovanie môže predstavovať zjavný zásah do práv a povinností súťažiteľov.

Bližšie poňatie právnej úpravy v problematike “dawn raids“

Výkon kontrolných právomocí a dohľadu nad dodržiavaním pravidiel podnikateľskými subjektmi v rámci hospodárskej súťaže je v rámci komunitárneho práva v rukách Európskej komisie a Protimonopolného úradu. Oba tieto subjekty disponujú súborom rozsiahlych vyšetrovacích oprávnení v oblasti neohláseného prešetrovania z podozrenia, že došlo k porušeniu zaužívaných pravidiel hospodárskej súťaže (napr. vstupovať do všetkých miestností, na pozemky a do dopravných prostriedkov podniku; nahliadať do obchodných kníh a iných obchodných záznamov podnikov), samozrejme za predpokladu existencie dôvodného podozrenia.

Základným právnym pilierom, od ktorého Európska komisia odvodzuje svoje vyšetrovacie právomoci je Nariadenie Rady (ES) č. 1/2003 o vykonávaní pravidiel hospodárskej súťaže, ktoré vymedzuje postupy, princípy a sankcie za nedodržanie súčinnosti pri iniciovaní takejto kontroly. Konkrétny postup a vynútiteľnosť takéhoto správania orgánu závisí od toho či základom kontroly  je prostá žiadosť alebo formálne rozhodnutie Komisie.

V rámci slovenskej právnej úpravy zveruje Zákon o ochrane hospodárskej súťaže vyšetrovacie oprávnenia pri výkone down raids  Protimonopolnému úradu.

V zmysle  § 22a ods. 1 Zákona o ochrane hospodárskej súťaže pri plnení úloh, ktorých sú zamestnanci ako aj osoby poverené plnením úloh, sú oprávnené na základe písomného poverenia vstupovať do akýchkoľvek priestorov a dopravných prostriedkov podnikateľa, ktoré súvisia s činnosťou alebo s konaním podnikateľa, s cieľom vykonať inšpekciu a zabezpečiť získanie potrebných informácií a podkladov uvedených v § 22 ods. 2.  Uvedené zákonné ustanovenie odkazuje najmä na podklady alebo nosiče, na ktorých sú informácie zaznamenané či už formou komunikácie jednotlivých zamestnancov konkrétnej spoločnosti alebo iných priamo zúčastnených tretích strán.

Pri výkone týchto úkonov ako aj ostatných úkonov vykonávaných počas inšpekcie musia zamestnanci Protimonopolného úradu dbať na dodržiavanie minimálnych pravidiel zakotvených v Zákone o hospodárskej súťaži (t.j. potreba písomného poverenia pri vstupe do priestorov podnikateľa; vyhotovenie zápisnice o priebehu inšpekcie a pod). Na dodržiavanie týchto pravidiel a rešpektovanie ich vecných a formálnych náležitosti poukázal aj Najvyšší súd v rozsudku č. 3Sžz/1/2011 zo dňa 5. apríla 2011 (ďalej ako “Rozhodnutie Najvyššieho súdu“), ktoré bolo svojho času jedným z najkľúčovejších v tejto oblasti. [1]

Vzhľadom na uvedené vyvstáva otázka čo v situácii, ak obsah takýchto podkladov prípadne nosičov môže tvoriť informácie, ktoré sú predmetom komunikácie medzi súťažiteľom- klientom a jeho advokátom? V tejto súvislosti Predsedníctvo Slovenskej advokátskej komory vo svojej výzve poukázalo na zásadné porušenie práva na právnu pomoc zakotveného v čl. 42 ods. 2 Ústavy SR,  ktorého sa zamestnanci Protimonopolného úradu mali dopustiť tým, že po začatí neohlásenej inšpekcie a vykonaní zaisťovacích úkonov, zakázali súťažiteľom informovať svojho advokáta o priebehu neohlásenej inšpekcie, hoci jeho privolanie na miesto výkonu inšpekcie výslovene nezakázali.

Ako zdôraznila aj Slovenská advokátska komora vo svojej výzve, právo každej osoby na právnu pomoc zakotvené v čl. 47 ods. 2 Ústavy SR a jeho aplikácia je prípustná vždy aj pri výkone inšpekcie Protimonopolného úradu, a to už  od začiatku jej zahájenia. Preto v zmysle správneho porozumenia tohto článku je nevyhnutné, aby právo podnikateľa kontaktovať svojho advokáta a požiadať ho o právnu pomoc bolo možné použiť od začiatku vykonávania inšpekcie. V tejto súvislosti máme zato, že ak má advokát presadzovať záujmy svojho klienta, je nevyhnutné aby nebolo porušené právo na včasné a úplne poskytnutie právnej pomoci svojmu klientovi. Ak má byť účel tohto práva zachovaný je neprípustné, aby klient nemohol byť od začiatku informovaný o predmete tejto právnej pomoci.

Pri výkone inšpekcie sa zamestnanci, prípadne osoby poverené Protimonopolným úradom, pri skúmaní podkladov alebo nosičov, dostanú k informáciám, z obsahu ktorých bude zrejmé, že ide o komunikáciu medzi súťažiteľom - klientom a jeho advokátom. Nakoľko vzťah advokáta a klienta sa zakladá na vzájomnej dôvere a mlčanlivosti o skutočnostiach, ktoré sa advokát v súvislosti s poskytovaním právnych služieb svojmu klientovi dozvedel, je preto ďalším a nemenej dôležitým právo klienta na dôvernosť komunikácie medzi ním a advokátom, ktorá v zmysle vyjadrenia Predsedu SAK „...nemôže byť predmetom skúmania úradu a ako taká nemôže zakladať spáchanie správneho deliktu...“ .

Dôkazom vyššie uvedeného je aj rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorým bolo Protimonopolnému úradu zakázané v pokračovaní prezerania dátového nosiča súťažiteľa, ktorý bol skopírovaný počas priebehu inšpekcie a ktorého obsahom bola aj korešpondencia medzi advokátom a klientom. Ochrana dôvernosti korešpondencie medzi advokátom vyplýva v rámci vnútroštátneho právneho poriadku priamo z Ústavy (napr. čl. 1, čl. 19 a čl. 46) ale aj z medzinárodne uznávaných právnych štandardov v podobe práva na súkromie a práva na spravodlivé súdne konanie (napr. čl. 6 a čl. 8 Európskeho dohovoru o ľudských právach).

Právo súťažiteľa- klienta na ochranu korešpondencie so svojím advokátom bolo vôbec po prvýkrát uznané v rozhodnutí Súdneho dvora Európskej únie v právnej veci AM & S Ltd vs. Európska komisia, kedy Súdny dvor konštatoval, že “akákoľvek osoba musí mať neobmedzenú možnosť konzultácie so svojím právnym zástupcom, nakoľko súčasťou profesie právneho zástupcu je poskytovanie nezávislých právnych služieb a poradenstva všetkým osobám“[2]. Obdobné uznanie pripustil aj Najvyšší správny Súd Českej Republiky č. 5 Afs 95/2007 v právnej veci BILLA vs. Omega Retail (Julius Meinl), kde súd vyslovil možnosť uplatnenia práva na rešpektovanie dôveryhodnej korešpondencie medzi podnikateľom- súťažiteľom a advokátom aj v rámci správneho konania za predpokladu, že došlo k porušeniu zaužívaných pravidiel hospodárskej súťaže v zmysle vnútroštátnych právnych predpisov.[3] Toto právo tak nemôže byť narušené ani v záujme výkonu kontroly vykonávanej Protimonopolným úradom v rámci jeho pôsobnosti.

Predsedníctvo Slovenskej advokátskej komory zdôraznilo na záver svojej výzvy význam  ústavných práv podnikateľov najmä práva na právnu pomoc, ktoré predstavuje dôležitý aspekt v správne fungujúcom demokratickom a právnom štáte a Protimonopolný úrad vyzval na jeho rešpektovanie a zákaz akýchkoľvek úkonov, ktoré toto právo neodôvodnene obmedzujú.

JUDr. Daniel Futej, PhD.,
Partner

Mgr. Martin Zajko,
advokátsky koncipient

FUTEJ & Partners, s.r.o.

Radlinského 2
811 07 Bratislava

Tel: +421 2 5263 3161
Fax: +421 2 5263 3163
e-mail: futej@futej.sk

Pobočka advokátskej kancelárie v Prahe:

Advokátní kancelář FUTEJ & Partners, s.r.o.

Thákurova 676/3, Dejvice,
160 00 Praha 6

Tel: 00420 777 111 427
e-mai: futej@futej.cz
 

--------------------------------------------------------------------------------
[1] Rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 5. apríla 2011, sp. zn.  3 Sžz 1/2011
[2] Rozhodnutie Súdneho dvora EU, č. 155/79 zo dňa 18.5.1989
[3] Rozhodnutie Najvyššieho správneho soudu v Čechách č. 5 Afs 95/2007 zo dňa 29.5.2009

© EPRAVO.SK – Zbierka zákonov, judikatúra, právo | www.epravo.sk