21.5.2020
ID: 4787upozornenie pre užívateľov

Dočasná ochrana pre podnikateľov

263d75984d5c4ce464ae4ba7dbf4b3d1/_.jpg
Zdroj: shutterstock.com

Dňa 22. apríla 2020 došlo Národnou Radou SR k schváleniu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 62/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „zákon“).

Schváleným zákonom došlo mimo iného k dlhšie avizovanému poskytnutiu rámca dočasnej ochrany pre podnikateľov, ktorí sú aktuálne zasiahnutí negatívnymi dopadmi šírenia nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby Covid-19.

Schválený zákon dopĺňa dnes už účinný zákon č. 62/2020 Z. z. Zákon predĺžil obdobie, počas ktorého nemožno pristúpiť k výkonu záložného práva a dražby do dňa 31. mája 2020, zaviedla osobitný režim možného odkladu exekúcie, ako aj upravila pravidlá pre jednostranné ukončenie nájmu nehnuteľnosti prenajímateľom z dôvodu omeškania sa nájomcu s platením nájmu. Zároveň zavádza systematické členenie zákona č. 62/2020 Z. z. na jednotlivé časti a obsahuje komplexnú právnu úpravu regulujúcu inštitút dočasnej ochrany pre podnikateľov. V budúcnosti možno očakávať, že obdobným spôsobom bude zákon č. 62/2020 Z. z. ďalej dopĺňaný o nové potrebné opatrenia smerujúce k zmierneniu negatívnych dopadov šírenia nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby Covid-19.

V tomto príspevku sa zameriame na nový inštitút dočasnej ochrany pre podnikateľov a zároveň poukážeme aj na niektoré nedostatky právnej úpravy, či možné riziká plynúce z tejto právnej úpravy pre určité skupiny podnikateľov.

Potrebné je uviesť, že schválený zákon nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia zákona, avšak časť týkajúca sa dočasnej ochrany podnikateľov, ktorej sa budeme bližšie venovať v tomto príspevku nadobúda účinnosť dňa 12. mája 2020.

Účel dočasnej ochrany a jej rozsah:

Zákonodarca v prijatom zákona definoval účel dočasnej ochrany ako vytvorenie časovo obmedzeného rámca s nástrojmi na podporu efektívneho riešenia negatívnych následkov šírenia nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby Covid-19 na podnikateľov prevádzkujúcich podnik.

Ďalšie detaily ohľadom účelu tejto dočasnej ochrany možno čerpať z dôvodovej správy k pôvodnému vládnemu návrhu tohto zákona, kde je podrobnejšie uvedené, že sa podnikatelia v dôsledku šírenia koronavírusu SARS-CoV-2, spôsobujúceho chorobu Covid-19, ocitli spravidla vo veľmi vážnej finančnej situácii, ktorá spôsobuje, že je ohrozená nielen súčasná, ale najmä budúca možnosť prevádzkovania ich podniku. Z uvedeného dôvodu by zasiahnutým podnikateľom mala byť poskytnutá dočasná ochrana, ktorej účelom je dočasná úprava ich pomerov tak, aby bolo možné v budúcnosti efektívne naštartovať a riadiť proces ich sanácie. Na dočasnú ochranu je preto zo strany zákonodarcu uplatnený model moratória, pri ktorom sa využívajú postupy a účinky známe z insolvenčných procesov, avšak samotná dočasná ochrana nemá byť medzistupňom k ukončeniu podnikania, práve naopak, má vytvoriť predpoklady pre budúcu životaschopnosť a prevádzkovanie podniku po jej ukončení.

O dočasnú ochranu podľa zákona môže požiadať podnikateľ, ktorý súčasne spĺňa nasledovné základné kritériá:

  • má sídlo alebo miesto podnikania na území Slovenskej republiky,
  • jeho oprávnenie na podnikanie vzniklo pred 12. marcom 2020.
Zákon taktiež obsahuje aj tzv. negatívne vymedzenie podnikateľov, ktorí sa dočasnej ochrany podľa tohto zákona domáhať nemôžu. V tomto prípade ide o vybrané finančné inštitúcie, pri ktorých si forma pomoci vyžaduje iné, osobitné riešenia. Ich úplný výpočet obsahuje § 9 ods. 2 zákona. My aspoň okrajovo môžeme uviesť, že ide o banky, poisťovne, správcovské spoločnosti, subjekty kolektívneho investovania a pod.

Žiadosť o poskytnutie dočasnej ochrany

O dočasnú ochranu môžu podnikatelia požiadať žiadosťou výlučne prostredníctvom formulára, ktorý pripraví a zverejní Ministerstvo spravodlivosti SR na svojom webovom sídle. Táto forma žiadosti bola zákonodarcom zvolená z dôvodu zvýšenia efektivity pri ich následnom spracovaní, nakoľko sa očakáva veľký počet takýchto žiadostí. Pokiaľ bude súdu adresovaná žiadosť v inej ako predpísanej forme, súd na ňu nebude prihliadať.

Žiadosť musí byť doručená súdu prostredníctvom elektronických prostriedkov do elektronickej schránky a musí byť autorizovaná podľa osobitného predpisu samotným žiadateľom, alebo jeho zástupcom.

Z povinnej elektronickej komunikácie existuje výnimka v prípade fyzických osôb - podnikateľov. Pri fyzických osobách - podnikateľoch totiž zákonodarca predpokladá, že viacero z nich momentálne nemusí mať prístup k prostriedkom elektronickej komunikácie. Týmto žiadateľom je teda umožnené podať svoju žiadosť o poskytnutie dočasnej ochrany na súd prostredníctvom pošty, prípadne aj osobne. K takejto žiadosti je však potrebné pripojiť kópiu občianskeho preukazu.

Zákon uvádza aj náležitosti žiadosti o poskytnutie dočasnej ochrany, pričom ich člení na všeobecné náležitosti a osobitné náležitosti.

Všeobecné náležitosti žiadosti do pripraveného formulára doplní žiadateľ a ide o údaje v nasledovnom rozsahu:

  • označenie súdu, ktorému je žiadosť určená,
  • označenie žiadateľa,
  • emailová adresa (ak je žiadateľom fyzická osoba - podnikateľ a nemá aktivovanú elektronickú schránku),
  • vyhlásenie o pravdivosti údajov uvedených v žiadosti a žiadosť o poskytnutie ochrany podľa tohto zákona,
  • dátum podania žiadosti a podpis žiadateľa.
Osobitné náležitosti žiadosti budú uvedené na formulári žiadosti ako vyhlásenia žiadateľa v nasledovnom rozsahu:

  • vyhlásenie, že žiadateľ je oprávnený žiadosť podať, pričom sleduje účel dočasnej ochrany a to z dôvodu:
    • značného zvýšenia počtu pohľadávok po lehote splatnosti (pokles platobnej disciplíny jeho odberateľov),
    • značného poklesu tržieb v porovnaní s rokom 2019, ktoré podstatne ohrozuje prevádzkovanie podniku (pokiaľ v roku 2019 žiadateľ činnosť neprevádzkoval, porovnanie tržieb sa vykoná s mesiacom február 2020),
  • vyhlásenie, že žiadateľ nebol k 12. marcu 2020 v úpadku,
  • vyhlásenie žiadateľa, že ku dňu podania tejto žiadosti u neho nie sú dané dôvody na jeho zrušenie a že vo vzťahu k nemu nepôsobia účinky vyhlásenia konkurzu alebo povolenia reštrukturalizácie,
  • vyhlásenie žiadateľa, že k 12. marcu 2020 vo vzťahu k nemu neprebiehalo exekučné konanie pre uspokojenie nároku z jeho podnikateľskej činnosti,
  • vyhlásenie žiadateľa, že vo vzťahu k jeho podniku, veci, právu alebo inej majetkovej hodnote patriacej k podniku nebol k 12. marcu 2020 začatý výkon záložného práva,
  • vyhlásenie žiadateľa, že v kalendárnom roku 2020 nerozdelil zisk alebo iné vlastné zdroje, alebo následky takýchto úkonov odstránil,
  •  vyhlásenie žiadateľa, že v kalendárnom roku 2020 okrem opatrení smerujúcich k zmierneniu následkov šírenia nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby Covid-19 neurobil iné opatrenie ohrozujúcejeho finančnú stabilitu alebo jeho následky odstránil,
  • vyhlásenie žiadateľa, že riadne vedie účtovníctvo a účtovné závierky ukladá do zbierky listín v súlade s § 40 ods. 2 Obchodného zákonníka.
Rozhodovanie o žiadosti o poskytnutie dočasnej ochrany

Zákon upravuje dve formy možného rozhodnutia o žiadosti o poskytnutie dočasnej ochrany a to jej poskytnutie alebo odmietnutie. Potrebné je zdôrazniť, že v záujme čo najrýchlejšieho vybavovania žiadostí, budú súdy v tejto fáze konania žiadosti v zásade posudzovať len po formálnej stránke. Pre žiadateľa o poskytnutie dočasnej ochrany je tak relevantné najmä splnenie zákonom požadovaných náležitostí žiadosti.

Súd poskytne žiadateľovi dočasnú ochranu vtedy, ak žiadosť spĺňa všetky predpísané náležitosti. V tejto súvislosti súd bezodkladne vydá potvrdenie o poskytnutí dočasnej ochrany, ktoré sa doručí uložením v spise. Skutočnosť, že žiadateľovi bola dočasná ochrana poskytnutá sa zverejní v obchodnom vestníku. Dočasná ochrana sa považuje za poskytnutú nasledujúcim dňom po dni zverejnenia oznamu v obchodnom vestníku. Zároveň platí, že sa žiadateľ po poskytnutí dočasnej ochrany ďalej označuje ako podnikateľ pod dočasnou ochranou.

Súd odmietne dočasnú ochranu vtedy, ak sa na žiadosť podnikateľa neprihliada, alebo ak nie sú splnené všeobecné, či osobitné náležitosti. V takýchto prípadoch súd bezodkladne vydá potvrdenie o odmietnutí žiadosti. Potvrdenie o odmietnutí žiadosti je následne zo strany súdu zaslané do elektronickej schránky žiadateľa, prípadne ak žiadateľ nemá aktivovanú elektronickú schránku, doručí sa uložením do spisu a o tejto skutočnosti bude žiadateľ informovaný prostredníctvom elektronickej pošty na emailovú adresu uvedenú v jeho žiadosti.

Proti potvrdeniu o odmietnutí žiadosti je v lehote 15 dní od jeho doručenia prípustná námietka, o ktorej bezodkladne rozhodne sudca. Námietku ako opravný prostriedok proti odmietnutiu dočasnej ochrany je potrené súdu doručiť prostredníctvom na to určeného formulára, ktorý zverejní Ministerstvo spravodlivosti SR na svojom webovom sídle. Pri jej doručovaní bude potrebné uplatniť rovnaké pravidlá ako pri doručovaní samotnej žiadosti. V prípade ak je podaná námietka dôvodná, súd vydá potvrdenie o poskytnutí dočasnej ochrany. Ak námietka dôvodná nie je, súd žiadateľa poučí o možnosti opätovne podať žiadosť.

Príslušnosť súdu na poskytnutie dočasnej ochrany sa určuje na základe sídla alebo miesta podnikania žiadateľa. Kritériom pre určenie kauzálne príslušného súdu na rozhodovanie o žiadosti podnikateľa, ktorým je právnická osoba je adresa sídla v čase podania žiadosti a pri fyzických osobách podnikateľoch je kritériom pre určenie kauzálne príslušného súdu miesto podnikania.

Rozhodovanie o žiadosti o poskytnutie dočasnej ochrany bolo zákonodarcom zverené štyrom vybraným súdom. Zákonom sa zavádza osobitná kauzálna príslušnosť pre

  • Okresný súd Trnava (pre obvod Krajského súdu v Trnave a pre obvod Krajského súdu v Bratislave),
  • Okresný súd Žilina (pre obvod Krajského súdu v Žiline a pre obvod Krajského súdu v Trenčíne),
  • Okresný súd Banská Bystrica (pre obvod Krajského súdu v Banskej Bystrici a pre obvod Krajského súdu v Nitre),
  • Okresný súd Prešov (pre obvod Krajského súdu v Prešove a pre obvod Krajského súdu v Košiciach).
Účinky poskytnutia dočasnej ochrany

Poskytnutie dočasnej ochrany podnikateľovi má významné právne účinky. Účinky poskytnutia dočasnej ochrany upravuje § 17 zákona nasledovne

  • Prerušenie konania o návrhu veriteľa na vyhlásenie konkurzu na majetok podnikateľa pod dočasnou ochranou podanom po 12. Marci 2020, pričom tieto účinky sa uplatnia rovnako aj na návrhy veriteľov podané počas dočasnej ochrany. Rovnako sa prerušuje konkurzné konanie, v ktorom nebol vyhlásený konkurz a ktoré začalo na základe návrhu veriteľa, ktorý bol podaný po 12. marci 2020. (ods. 1),
  • Podnikateľ nie je počas doby trvania dočasnej ochrany povinný podať návrh na vyhlásenie konkurzu na svoj majetok, uvedené sa rovnako vzťahuje na osoby, ktoré sú povinné podať návrh na vyhlásenie konkurzu v mene tohto podnikateľa (ods. 2),
  • Počas doby trvania dočasnej ochrany sa prerušujú exekučné konania začaté po 12. marci 2020 vedené voči podnikateľovi pod dočasnou ochranou pre uspokojenie nároku z jeho podnikateľskej činnosti, pričom ak sa exekučné konanie prerušilo po začatí exekúcie, ustanovenia exekučného poriadku o odklade bez blokovania sa použijú primerane (ods. 3),
  • Voči podnikateľovi pod dočasnou ochranou nemožno začať výkon záložného práva vzťahujúci sa na podnik, vec, právo alebo inú majetkovú hodnotu patriacu k podniku. Ak bola dočasná ochrana poskytnutá počas plynutia lehoty, po uplynutí ktorej by bolo možné záložné právo vykonať, opätovne nastávajú účinky oznámenia o začatí výkonu záložného práva až zánikom dočasnej ochrany (ods. 4),
  • Vylúčené započítanie pohľadávok podnikateľa pod dočasnou ochranou, ktoré vznikli po poskytnutí dočasnej ochrany proti pohľadávkam, ktoré vznikli pred poskytnutím dočasnej ochrany ak patria alebo patrili osobám uvedeným v § 9 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov voči podnikateľovi pod dočasnou ochranou (ods. 5),
  • Zmluvu, kde jednou zo zmluvných strán je podnikateľ pod dočasnou ochranou, nemôže druhá zmluvná strana vypovedať ani od nej odstúpiť alebo odoprieť plnenie z nej vyplývajúce pre omeškanie, ktoré vzniklo v čase od 12. marca 2020 do účinnosti novely a ktorého príčinou boli následky šírenia nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19. Uvedené neplatí v prípade, ak by druhá zmluvná strana bezprostredne ohrozila prevádzkovanie svojho podniku. Právo druhej zmluvnej strany vypovedať zmluvu, odstúpiť od zmluvy alebo odoprieť plnenie zo zmluvy pre omeškanie podnikateľa pod dočasnou ochranou po účinnosti novely nie je dotknuté (ods. 6),
  • Lehoty na uplatnenie práva voči podnikateľovi pod dočasnou ochranou vrátane lehôt na uplatnenie nárokov z odporovateľných právnych úkonov počas trvania dočasnej ochrany neplynú (ods. 7),
  • Podnikateľ pod dočasnou ochranou je povinný v rozsahu, v ktorom to možno od neho spravodlivo požadovať, vynaložiť úprimnú snahu, aby jeho veritelia boli uspokojení v čo najvyššej miere a je povinný uprednostniť spoločný záujem veriteľov pred vlastnými záujmami alebo záujmami iných osôb; najmä nesmie rozdeliť zisk alebo iné vlastné zdroje a zdržať sa nakladania s majetkovou podstatou podniku a s majetkom, ktorý do nej môže patriť, pokiaľ by malo ísť o podstatné zmeny v skladbe, využití alebo určení tohto majetku alebo o jeho nie zanedbateľné zmenšenie. Povinnosť podľa predchádzajúcej vety platí od podania žiadosti a vzťahuje sa rovnako na štatutárny orgán alebo členov štatutárneho orgánu podnikateľa pod dočasnou ochranou. Ak je vyhlásený konkurz na majetok podnikateľa, ktorému bola poskytnutá dočasná ochrana, je právny úkon, ktorý bol urobený v rozpore s týmto ustanovením neúčinný voči veriteľom; zodpovednosť za škodu a zákonné ručenie tým nie sú dotknuté. Nároky z porušenia týchto povinností uplatňuje správca (ods. 8),
  • Počas trvania dočasnej ochrany je podnikateľ pod dočasnou ochranou oprávnený prednostne uhrádzať záväzky, ktoré vznikli až po poskytnutí dočasnej ochrany pred skôr splatnými záväzkami, a to za predpokladu, že tieto bezprostredne súvisia so zachovaním prevádzky podniku (ods. 9),
  • Úver a obdobné plnenia, ktoré úveru hospodársky zodpovedajú, poskytnuté podnikateľovi pod dočasnou ochranou spriaznenou osobou podľa predpisu o konkurznom konaní bezhotovostne počas trvania dočasnej ochrany a bezprostredne súvisiace so zachovaním prevádzky podniku sa neposudzujú podľa ustanovení Obchodného zákonníka o kríze a neuplatnia sa na ne ustanovenia predpisu o konkurznom konaní o ich uspokojení v poradí ako podriadené. Na ich zabezpečenie v konkurze sa neprihliada. (ods. 10).
Ukončenie dočasnej ochrany a jej zrušenie

Zákon predpokladá tri rôzne formy zániku dočasnej ochrany, a to
 
  • uplynutím času na ktorý bola poskytnutá,
  • zánik na základe žiadosti o jej ukončenie zo strany podnikateľa,
  •  rozhodnutím súdu o zrušení dočasnej ochrany podľa § 19 zákona.
Najprirodzenejším zánikom dočasnej ochrany je uplynutie času, na ktorý bola poskytnutá. Zákon priamo vo svojich ustanoveniach predpokladá, že účinky dočasne poskytnutej ochrany zaniknú dňa 1. októbra 2020. Táto doba však môže byť zo stany vlády SR aj predĺžená avšak najdlhšie do 31. decembra 2020.

O zánik dočasnej ochrany je oprávnený požiadať aj sám podnikateľ, ktorému bola dočasná ochrana poskytnutá. Žiadosť o ukončenie dočasnej ochrany je potrebné realizovať prostredníctvom formuláru, ktorý zverejní Ministerstvo spravodlivosti SR na svojom webovom sídle. Žiadosť o ukončenie dočasnej ochrany musí byť podaná prostriedkami elektronickej komunikácie rovnako ako pri podaní žiadosti o jej poskytnutie.

O zániku dočasnej ochrany je oprávnený rozhodnúť aj súd, ktorý o jej poskytnutí rozhodol. Tento dôvod zániku dočasne poskytnutej ochrany podrobnejšie rozoberieme v nasledujúcej časti tohto príspevku.

Pre úplnosť je potrebné uviesť, že v prípade ak dôjde k zániku dočasne poskytnutej ochrany na základe žiadosti podnikateľa, ktorému bola poskytnutá, alebo v prípade, ak o jej zrušení rozhodol súd, súd bezodkladne zverejní v Obchodnom vestníku údaje o podnikateľovi pod dočasnou ochranou spolu s informáciou, že dočasná ochrana zanikla. Dočasná ochrana zaniká deň nasledujúci po dni zverejnenia oznamu o jej zániku v obchodnom vestníku. V týchto prípadoch nie je podnikateľ oprávnený žiadať o poskytnutie dočasnej ochrany opätovne.

Rozhodovanie o zrušení dočasnej ochrany

O zrušení dočasnej ochrany rozhoduje súd, a to buď z vlastného podnetu alebo na základe kvalifikovaného podnetu, a to ak na dočasnú ochranu neboli naplnené požadované predpoklady, tieto predpoklady zanikli, alebo podnikateľ pod dočasnou ochranou porušil povinnosti vyplývajúce mu z dočasnej ochrany. Kvalifikovaný podnet musí obsahovať opis skutočností, ktoré odôvodňujú pochybnosti o predpokladoch pre poskytnutie alebo trvanie dočasnej ochrany a je oprávnený podať ho ktokoľvek.

Uznesenie o začatí takéhoto konania súd doručí oznamovateľovi kvalifikovaného podnetu ako aj podnikateľovi pod dočasnou ochranou. Podnikateľa pod dočasnou ochranou zároveň súd vyzve, aby sa k dôvodom začatia tohto konania v lehote 5 pracovných dní vyjadril a osvedčil danosť dôvodov poskytnutej ochrany a zároveň, aby predložil súdu v rozsahu podľa zákona o konkurznom konaní

  • zoznam svojho majetku k 12. marcu 2020,
  • zoznam svojich záväzkov k 12. marcu 2020 a
  • zoznam svojich spriaznených osôb k 12. marcu 2020.
Súd v súvislosti s päťdňovou lehotou na vyjadrenie podnikateľa pod dočasnou ochranou bude uplatňovať relatívne prísny režim koncentrácie konania a na dôkazy a vyjadrenia doručené po tejto lehote nebude prihliadať. O tejto skutočnosti súd podnikateľa pod dočasnou ochranou poučí.

Účastníkom konania o zrušení dočasnej ochrany je len podnikateľ pod dočasnou ochranou, oznamovateľovi kvalifikovaného podnetu zákon toto postavenie nepriznáva. Na druhej strane však oznamovateľovi kvalifikovaného podnetu priznáva právo nahliadať do spisu a predkladať listiny na preukázanie ním tvrdených skutočností, pričom má navyše aj právo navrhovať dôkazy, a taktiež byť upovedomený o predložení vyjadrení a dôkazoch podnikateľa pod dočasnou ochranou. Súd o zrušení dočasnej ochrany rozhodne bezodkladne na základe predložených listín a to bez nariadenia pojednávania.

Vybrané prípady praktických dopadov plánovanej pomoci podnikateľom


Prijatá právna úprava má za cieľ pomôcť podnikateľom prekonať súčasné nepriaznivé obdobie. Odpovede na otázku ako by mala a mohla vyzerať pomoc pre podnikateľov sa však rôznia. Inak túto situáciu vnímajú podnikatelia, ktorým sa aj napriek vzniknutej situácií darí udržať ich podnikanie, a inak tí, ktorí sa ocitli zo dňa na deň bez príjmu.

Prvýkrát sme sa mohli oboznámiť s tým akú formu pomoci môžu podnikatelia očakávať zo strany štátu z pôvodného vládneho návrhu zákona, ktorý predložila dňa 14. apríla 2020 na rokovanie vlády SR ministerka spravodlivosti SR Mária Kolíková. Pri dôslednejšom pohľade na navrhované znenie zákona však bolo možné konštatovať, že táto pomoc môže so sebou priniesť okrem zamýšľanej pomoci aj mnohé neželané problémy. Touto problematikou sme sa zaoberali v osobitnom príspevku „Vláda SR schválila balík dočasnej ochrany pre podnikateľov“ zo dňa 16. apríla 2020. Návrh zákona následne prešiel viacerými úpravami a korekciami pričom možno konštatovať, že schválené a konečné znenie právnej úpravy dočasnej ochrany podnikateľov z veľkej časti tieto potenciálne problémy odstránilo. Naďalej sa však okrem pomoci určitej skupine podnikateľov bude jednať o významný zásah do práv inej skupiny subjektov a už jestvujúcich súkromnoprávnych vzťahov.

Za jedno z problematických ustanovení možno považovať § 17 ods. 3 zákona. Dané ustanovenie predstavuje jeden z účinkov dočasnej ochrany vo vzťahu k exekučnému konaniu: „Exekučné konanie začaté po 12. marci 2020 voči podnikateľovi pod dočasnou ochranou pre uspokojenie nároku z jeho podnikateľskej činnosti sa po dobu trvania dočasnej ochrany prerušuje; ak sa exekučné konanie prerušilo po začatí exekúcie, ustanovenia osobitného predpisu o odklade bez blokovania sa použijú primerane.“.

Ako je zrejmé zo znenia vyššie citovaného zákonného ustanovenia, toto naďalej významným spôsobom zasahuje do práv veriteľov, ktorým bol ich nárok právoplatne priznaný rozhodnutím súdu, pričom zvýhodňuje dlžníka, ktorý si neplnil voči obchodným partnerom svoje záväzky, a to ešte pred vznikom problémov spôsobených opatreniami prijatými na zamedzenie šírenia nákazlivej ľudskej choroby Covid-19. Prijatá právna úprava neberie vôbec zreteľ na skutočnosť, že exekučné konania začaté po 12. marci 2020, sa vzhľadom na bežnú dĺžku súdnych konaní, vo väčšine prípadov nebudú týkať pohľadávok, ktoré neboli zo strany povinného subjektu splnené v dôsledku tzv. korona krízy. Spravidla pôjde o pohľadávky, ktorých splatnosť nastala oveľa skôr ako bol zaregistrovaný vôbec prvý prípad ochorenia Covid-19. Právny základ týchto vymáhateľných pohľadávok preto nebude prirodzene súvisieť ani so súčasnou mimoriadnou situáciou. Je potrebné si uvedomiť, že aj pred súčasnou „korona krízou“ existovali subjekty, ktoré si dobrovoľne neplnili svoje záväzky voči veriteľom. Možnosť vymáhania týchto pohľadávok bude na základe schválených opatrení dočasne limitovaná.

Uvedené tak výrazne zasiahne najmä zodpovedné subjekty, ktoré majú súdom priznanú pohľadávku, pri ktorej nebude existovať súvislosť medzi nesplnením záväzku zo strany povinného a momentálnou mimoriadnou situáciou. Prijatá právna úprava je preto spôsobilá poškodiť najmä drobných podnikateľov, ktorí už boli prinútení absolvovať nákladné súdne konania v snahe domôcť sa svojich legitímnych nárokov. Tu je však potrebné uviesť, že uvedenú situáciu zmierňuje aspoň skutočnosť, že dočasná ochrana nebude poskytnutá „chronickým neplatičom“, keďže podnikateľ môže požiadať o dočasnú ochranu v prípade, ak ku dňu 12. marca nie je voči nemu vedené exekučné konanie pre uspokojenie nároku, ktorý súvisí s jeho podnikateľskou činnosťou (§ 14 písm. d) zákona).

Z vyššie citovaného § 17 ods. 3 zákona vyplýva, že sa prerušujú všetky exekučné konania začaté po 12. marci 2020 po dobu trvania dočasnej ochrany, a to pre pohľadávky týkajúce sa podnikateľskej činnosti podnikateľa pod dočasnou ochranou. Je potrebné zdôrazniť, že pohľadávka nemusí mať len charakter pohľadávky na peňažné plnenie. Schválené znenie zákona opomína tento charakteristický druh pohľadávok. V praxi sa možno stretnúť s výkonom rozhodnutia odobratím veci povinnému, rozdelením spoločnej veci, vyprataním nehnuteľnosti, či exekúciou spočívajúcou v uskutočnení prác a výkonov. Reálne vedenie takéto exekučného konania taktiež nebude po dobu trvania dočasnej ochrany podnikateľa možné realizovať. Ani v týchto prípadoch nemožno predpokladať, že dobrovoľné nesplnenie takejto povinnosti malo základ v súčasnej mimoriadnej situácii.

Ako riešenie sa vhodne javí poskytnúť ochranu podnikateľom len vo vzťahu k pohľadávkam, ktoré vznikli po 12. marci 2020 s ohraničením naviazaným napríklad na okamih ukončenia mimoriadnej situácie. Začiatok exekučného konania totiž žiadnym spôsobom nesúvisí s okamihom vzniku pohľadávky.

Ďalej možno poukázať na § 17 ods. 6 zákona: „Po poskytnutí dočasnej ochrany nemôže druhá zmluvná strana vypovedať zmluvu, odstúpiť od zmluvy alebo odoprieť plnenie zo zmluvy pre omeškanie podnikateľa pod dočasnou ochranou, ktoré vzniklo v čase od 12. marca 2020 do účinnosti tohto zákona a ktorého príčinou boli následky šírenia nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19; to neplatí, ak by druhá zmluvná strana bezprostredne ohrozila prevádzkovanie svojho podniku. Právo druhej zmluvnej strany vypovedať zmluvu, odstúpiť od zmluvy alebo odoprieť plnenie zo zmluvy pre omeškanie podnikateľa pod dočasnou ochranou po účinnosti tohto zákona nie je dotknuté.“

Ako sme uviedli už vyššie účinky dočasnej ochrany zasahujú aj do práv a povinností subjektov súkromného práva. Prijatá právna úprava zakazuje druhej zmluvnej strane vypovedať zmluvu, odstúpiť od zmluvy alebo odoprieť plnenie zo zmluvy uzatvorenej s podnikateľom pod dočasnou ochranou z dôvodu omeškania s plnením na strane podnikateľa pod dočasnou ochranou, pokiaľ toto omeškanie vzniklo v čase od 12. marca 2020 do účinnosti zákona, avšak za podmienky, že toto omeškanie podnikateľa pod dočasnou ochranou spôsobili následky šírenia nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19. Druhá zmluvná strana však môže vypovedať zmluvu, odstúpiť od zmluvy alebo odoprieť plnenie zo zmluvy v prípade, ak by tým bezprostredne ohrozila prevádzkovanie svojho podniku. Zároveň platí, že právo druhej zmluvnej strany vypovedať zmluvu, odstúpiť od zmluvy alebo odoprieť plnenie zo zmluvy nie je dotknuté, ak omeškanie podnikateľa pod dočasnou ochranou nastalo po účinnosti tohto zákona.

Z vyššie uvedeného je zrejmé, že zákon v prípade, ak nastalo omeškanie podnikateľa pod dočasnou ochranou pred 12. marcom 2020, môže druhá zmluvná strana zmluvu s takýmto podnikateľom vypovedať, prípadne od nej odstúpiť. V prípade, ak došlo k omeškaniu podnikateľa pod dočasnou ochranou v období od 12. marca 2020 do dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemôže druhá zmluvná strana s podnikateľom pod dočasnou ochranou vypovedať zmluvu, odstúpiť od nej ani odoprieť plnenie z nej vyplývajúce, ibaže by tým bezprostredne ohrozila prevádzkovanie vlastného podniku.

V prípade ak dôjde na strane podnikateľa pod dočasnou ochranou k omeškaniu po dni nadobudnutia účinnosti tohto zákona, môže druhá zmluvná strana s takýmto podnikateľom zmluvu vypovedať, odstúpiť od nej alebo odoprieť plnenie z nej vyplývajúce.

Predstavme si teraz situáciu, že sa druhá zmluvná strana rozhodne vypovedať zmluvu s podnikateľom pod dočasnou ochranou, a to z dôvodu, že tento je v omeškaní s plnením svojho záväzku, ktorý spočíval v dodaní tovaru druhej zmluvnej strane, pričom k omeškaniu došlo po 12. marci 2020. Ak navyše druhá zmluvná strana zaplatila takémuto podnikateľovi za dodanie tovaru, tak podľa § 17 ods. 6 zákona vypovedať zmluvu s podnikateľom pod dočasnou ochranou nemôže a nemôže od nej ani odstúpiť. Uvedená situácia môže niektorým podnikateľom spôsobiť značné problémy, keďže ich zákon prinúti zotrvať v zmluvnom vzťahu so subjektom, ktorý si riadne svoje záväzky zo zmluvy neplní. Túto situáciu zákon rieši len tým, že druhej zmluvnej strane zmluvu uzatvorenú s podnikateľom pod dočasnou ochranou umožňuje vypovedať, ak by tým bezprostredne ohrozila prevádzkovanie svojho podniku. Čo sa však považuje za bezprostredné ohrozenie prevádzkovania podniku už zákon ďalej neuvádza. Výklad uvedeného pojmu preto bude v praxi spôsobovať značné problémy a pravdepodobne bude vykladaný veľmi subjektívne a individuálne. Taktiež je otázne, čo nastane v prípade, ak omeškanie jedného dlžníka nebude samo o sebe predstavovať bezprostredné ohrozenie prevádzky podniku, ale toto ohrozenie bude podnikateľ vnímať vo vzťahu k širšej skupine jeho obchodných partnerov, ktorí sú pod dočasnou ochranou a zároveň v omeškaní s plnením.

Záver


Záverom možno uviesť, že aktuálne schválené znenie právnej úpravy regulujúcej dočasnú ochranu podnikateľov je v porovnaní s pôvodným vládnym návrhom tejto pomoci prísnejšie a adresnejšie. Dočasná ochrana bude k dispozícii užšej skupine podnikateľov ako bolo pôvodne zamýšľané, pričom o ňu nebudú môcť požiadať subjekty, voči ktorým bolo k 12. marcu 2020 vedené exekučné konanie pre uspokojenie nároku vyplývajúceho z podnikateľskej činnosti. Dočasná ochrana tak bude umožnená len podnikateľovi, ktorý si riadne plnil svoje záväzky a teda jeho momentálna platobná neschopnosť skutočne môže prameniť zo súčasnej mimoriadnej situácie. Zároveň schválené znenie zákona upravilo pôvodne zamýšľaný účinok dočasnej ochrany vo vzťahu k nemožnosti vypovedať zmluvu podnikateľovi pod dočasnou ochranou a to tak, že došlo k zúženiu obdobia omeškania dlžníka v súvislosti, s ktorým platí zákaz výpovede zmluvy a taktiež sa zaviedla možnosť podnikateľa realizovať odstúpenie zmluvy vždy, ak by zotrvanie v zmluvnom vzťahu malo spôsobiť bezprostredné ohrozenie prevádzky jeho vlastného podniku. Bez ohľadu na uvedené, však účinky dočasnej ochrany možno naďalej považovať za významný zásah do súkromnoprávnych vzťahov, ktorého skutočné dopady budú zrejmé až s odstupom času.

JUDr. Mojmír Širila,
Vedúci advokát

Mgr. Róbert Vančo,
Koncipient


Soukeník_logo


Šoltésovej 14
811 08 Bratislava

Tel.:     +421 2 322 02 111
Fax:      +421 2 322 02 110
E-mail:   akss@akss.sk
____________________________
Zdroje:

  • zákon zo dňa 22. apríla 2020, ktorým sa dopĺňa zákon č. 62/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v znení neskorších predpisov,
  • dôvodová správa k návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 62/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony,
  • zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,
  • zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov,
  • zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov,
  • zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov,
  • zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov.


© EPRAVO.SK – Zbierka zákonov, judikatúra, právo | www.epravo.sk