Súdny dvor dospel k záveru, že všeobecné a abstraktné oslobodenie od dane, aké stanovuje poľské právo, v zásade nepredstavuje štátnu pomoc, keďže nepriznáva selektívnu výhodu. Nezdá sa, že by toto oslobodenie od dane súviselo s osobitnými vlastnosťami podnikov, na ktoré sa vzťahuje, alebo s osobitnými vlastnosťami ich činností, a nezdá sa, že by bolo súčasťou zjavne diskriminačného systému. Na základe neutrálneho kritéria sa uplatňuje na rôzne subjekty vrátane podnikov rôznych veľkostí a odvetví, ako aj na nehospodárske subjekty. Okrem toho sleduje dvojaký cieľ: rozpočtový a environmentálny. Vnútroštátnemu súdu však prináleží posúdiť, či dotknutý systém oslobodenia od dane predstavuje alebo nepredstavuje štátnu pomoc.

Poľský podnik, ktorý vlastní na svojich pozemkoch osobitnú železničnú vlečku, sa rozhodol ju dať k dispozícii železničnému dopravcovi, aby tak mohol získať oslobodenie od dane z nehnuteľností. Na tieto účely požiadal príslušný orgán o záväzné daňové stanovisko potvrdzujúce jeho právo na toto oslobodenie od dane.

Hoci podnik splnil všetky podmienky stanovené poľským právom, oslobodenie od dane mu bolo odmietnuté, lebo podľa práva Únie predstavovalo protiprávnu štátnu pomoc, keďže nebolo vopred oznámené Komisii.

Podnik napadol toto odmietnutie na poľských súdoch. Keďže poľský Najvyšší správny súd si nebol istý, či toto oslobodenie od dane z nehnuteľností možno z hľadiska práva Únie kvalifikovať ako štátnu pomoc1, obrátil sa na Súdny dvor. Pýta sa, či toto oslobodenie priznáva príjemcom selektívnu výhodu a narúša hospodársku súťaž alebo hrozí narušením hospodárskej súťaže.

Podľa Súdneho dvora sa nezdá, že by predmetné oslobodenie od dane z nehnuteľností priznávalo selektívnu výhodu, a preto sa nezdá, že by predstavovalo štátnu pomoc. Konečné rozhodnutie v tejto súvislosti však prináleží vnútroštátnemu súdu.

Súdny dvor vo svojej analýze vychádza z predpokladu, že právny systém dane z nehnuteľností, ako ho stanovuje poľský zákon, predstavuje „bežný“ daňový systém, podľa ktorého sa posudzuje prípadná selektívna povaha oslobodenia. Tento systém sa vzťahuje na všetkých vlastníkov nehnuteľností alebo tých, čo ich majú v držbe, a vymedzuje základné prvky dane z nehnuteľností vrátane dotknutého oslobodenia od dane.

Všeobecné a abstraktné oslobodenie od dane spojené s priamou daňou, akým je oslobodenie od dane stanovené poľským právom, však v zásade nemožno považovať za štátnu pomoc. Keďže sa predpokladá, že je vlastné „bežnému“ daňovému systému, spravidla nepriznáva selektívnu výhodu.
Existujú však dve situácie, v ktorých by takéto oslobodenie od dane mohlo byť selektívne. Na jednej strane ide o situáciu, ak je toto oslobodenie súčasťou daňového systému vytvoreného na základe zjavne diskriminačných
Riaditeľstvo pre komunikáciu
Sekcia pre tlač a informácie curia.europa.eu
Zostaňte v spojení!
parametrov. Na druhej strane ide o situáciu, ak sa podmienky stanovené relevantnou právnou úpravou na priznanie tohto oslobodenia od dane týkajú jednej alebo viacerých osobitných vlastností podnikov, na ktoré sa vzťahuje, pričom tieto vlastnosti sú neoddeliteľne spojené s povahou týchto podnikov alebo s povahou ich činností, čím uvedené podniky tvoria ucelenú kategóriu.

V prejednávanej veci sa dotknuté oslobodenie od dane priznáva zdaniteľným osobám pod podmienkou, že vlastnia najmä pozemok, ktorý je súčasťou železničnej infraštruktúry, ktorá je poskytnutá železničným dopravcom. S výhradou overenia vnútroštátnym súdom sa teda nezdá, že by táto podmienka z právneho a skutkového hľadiska súvisela s osobitnými vlastnosťami podnikov, na ktoré sa vzťahuje toto oslobodenie. Nezdá sa ani to, že by bola súčasťou daňového systému nastaveného podľa zjavne diskriminačných parametrov.

Je teda zrejmé, že toto oslobodenie od dane môže získať rôznorodá skupina príjemcov, ktorá zahŕňa nehospodárske subjekty a podniky rôznej veľkosti a odvetví činnosti. Skutočnosť, že oslobodenie môže byť priznané iba podnikom, ktoré spĺňajú podmienky oslobodenia od dane, sama osebe nestačí na to, aby sa považovalo za selektívne.

Uvedené oslobodenie navyše sleduje nielen rozpočtový, ale aj environmentálny cieľ, ktorý podnecuje k obnove nepoužívaných železničných tratí a využívaniu tohto druhu dopravy. Členský štát môže v rámci svojej daňovej autonómie legitímne sledovať priamymi daňami okrem čisto rozpočtového cieľa aj jeden alebo viacero iných cieľov, ktoré prípadne spolu tvoria cieľ príslušného referenčného rámca.

Ak by však vnútroštátny súd usúdil, že dotknuté oslobodenie od dane priznáva selektívnu výhodu, potom by bolo potrebné preskúmať, či vzhľadom na svoje všeobecné vlastnosti narúša hospodársku súťaž alebo hrozí narušením hospodárskej súťaže. V tejto súvislosti Súdny dvor zdôraznil, že oslobodenie podniku od nákladov, ktoré by za normálnych okolností musel zaplatiť v hospodárskom odvetví, ktoré bolo predmetom liberalizácie na úrovni Únie, v zásade narúša podmienky hospodárskej súťaže. UPOZORNENIE: Návrh na začatie prejudiciálneho konania umožňuje súdom členských štátov v rámci sporu, ktorý rozhodujú, položiť Súdnemu dvoru otázky o výklade práva Únie alebo o platnosti aktu Únie. Súdny dvor nerozhoduje vnútroštátny spor. 

Vnútroštátnemu súdu prináleží, aby rozhodol vec v súlade s rozhodnutím Súdneho dvora. Týmto rozhodnutím sú rovnako viazané ostatné vnútroštátne súdy, na ktoré bol podaný návrh s podobným problémom.

[1] Článok 107 ods. 1 ZFEÚ.

Zdroj: Riaditeľstvo pre komunikáciu
Sekcia pre tlač a informácie curia.europa.eu
TLAČOVÉ KOMUNIKÉ č. 54/25
Luxemburg 29. apríla 2025
Rozsudok Súdneho dvora vo veci C-453/23 | Prezydent Miasta Mielca