Čo sú to psychotropné (psychoaktívne) látky?

Psychotropné látky sú látky ovplyvňujúce stav ľudskej psychiky pôsobením na centrálny nervový systém s menej závažnými zdravotnými a psychosociálnymi následkami.[1] Posledné rozšírenie zoznamu omamných a psychotropných látok sa vykonalo v decembri roku 2022, kedy do zoznamu pribudli brorfín a metonitazén.

Čo sú to NPL?

„Novú psychoaktívnu látku“ legálne zadefinovalo rozhodnutie Rady (EÚ) 2005/387/JVV ako „novú omamnú látku alebo novú psychotropnú látku v čistej forme alebo v prípravku“.[2] Rovnako nemožno opomenúť legálnu definíciu „novej omamnej látky“ ako látky v čistej forme alebo prípravku, ktorá nie je uvedená v žiadnej z príloh Jednotného dohovoru Organizácie Spojených národov (OSN) z roku 1961 o omamných látkach a ktorá môže predstavovať ohrozenie verejného zdravia porovnateľné s látkami uvedenými v prílohe I, II alebo IV.[3] Uvedené znamená, že podľa definícií rozhodnutia Rady, NPL nie sú kontrolované dohovormi OSN, ako je to v prípadoch omamných a psychotropných látok na národnej či medzinárodnej úrovni. Distribúcia NPL tak predstavuje problém celospoločenského charakteru, pretože kreuje problémovosť monitorovania a kontroly ich používania.[4]

NPL sú problematické z toho pohľadu, že ich zloženie nahrádza, respektíve napodobňuje molekulovú štruktúru drogy, ktorá už je známa a klasifikovaná za drogu podľa Úradu OSN pre drogy a kriminalitu (anglicky United Nations Office on Drugs and Crime, skrátene UNODC). Zloženie NPL teda nie je identické so zapísanými látkami v klasifikácii podľa UNODC, a teda z pohľadu Trestného zákona to v praxi predstavuje problém najmä v súvislosti s vyvodením zodpovednosti ich distribútorov.

Najrozšírenejšie NPL a ich účinky

Najväčšie problémy predstavujú psychoaktívne látky obsahujúce fenyletylamíny, tryptamíny, piperazíny, katinóny, syntetické kanabinoidy či syntetické látky alebo látky rastlinného pôvodu. Spomenuté psychoaktívne látky vyvolávajú emocionálne, stimulačné a halucinogénne účinky, ohrozujúce nielen zdravie človeka, ale i jeho život,[5] čo spôsobuje podobné stavy, ako vyvolávajú účinky užívaním kokaínu, kanabisu, extázy, atď. NPL sú častokrát návykové a u ľudí rôznych vekových kategórií spôsobujú okrem ohrozenia aj závislosť, poprípade môžu viesť k ťažkým abstinenčným syndrómom.[6]

Systém monitorovania NPL

Členské štáty viazané spomínaným rozhodnutím zabezpečili vytvorenie tzv. systému včasného varovania (anglicky Early Warning System, skrátene EWS), na základe ktorého si majú štáty prostredníctvom národných ústrední poskytovať výmenu informácií s Europolom a Európskym monitorovacím centrom pre drogy a drogovú závislosť (anglicky European Monitoring Centre for Drugs and Drug Addiction, skrétene EMCDDA) o výrobe NPL, vrátane ich používania či obchodovania s nimi. Europol a EMCDDA je týmto spôsobom následne schopný zhromažďovať získané informácie od členských štátov prostredníctvom oznamovacieho formulára a okamžite ich poskytnúť ostatným členským štátom, ako i národným ústredniam Europolu či zástupcom siete Reitox v členských štátoch, Európskej komisii a Európskej liekovej agentúre (anglicky European Medicines Agency, skrátene EMA).

EWS pozostáva z trojkrokového postupu, kedy:

• v prvom kroku dochádza ku výmene informácií prostredníctvom úvodných správ;
• v druhom kroku sa hovorí o hodnotení rizík;
• a v treťom kroku je kľúčovým prijímanie rozhodnutí s cieľom vytvoriť relevantné kontrolné opatrenia.

Prostredníctvom úvodnej správy Európska komisia zhodnotí situáciu a následne požiada EMCDDA o formálne posúdenie potencionálneho rizika NPL. EMCDDA následne vypracuje správu o možných rizikách zdravia či sociálnych rizík. Pri tomto kroku hodnotí EMCDDA riziká na základne dostupných vedeckých informácií a vykonaných relevantných dôkazov pod záštitou vedeckého výboru.[7]

Vďaka rozhodnutiu Rady (EÚ) 2005/387/JVV bol EWS zriadený na národnej úrovni už v roku 2005. Činnosť systému spadá v rámci národnej úrovne pod Úrad vlády Slovenskej republiky, pričom administratívnu a technickú činnosť spravuje Odbor koordinácie protidrogovej stratégie pod vedením Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky. EWS pozostáva z odborníkov pôsobiacich v protidrogovej oblasti (ide o OČTK, zdravotnícke orgány, toxikológiu, forenzné laboratóriá či mimovládne organizácie).

Postup pri zaraďovaní do zoznamu kontrolovaných látok

Skôr než štáty patriace do systému EWS odporučia zaradenie NPL do zoznamu kontrolovaných látok, zhromaždia všetky dostupné informácie ohľadom nových látok, ktoré zaistia policajné zložky. Ide predovšetkým o fyzikálno-chemický opis látky, záchyty, identifikácia novej látky a jej prímesí, poprípade intoxikácia a úmrtnosť v podmienkach SR. Kľúčovými zdrojmi spomenutého sú najmä správy EMCDDA a Europolu, hodnotiace riziko NPL, ale i správy Európskej databázy nových drog (anglicky European Database on new Drugs, skrátene EDND), poskytujúce aktualizované informácie o nových psychoaktívnych látkach.[8]

Napriek tomu, že očakávania potenciálneho úspechu v boji proti šíreniu NPL, ktorý vytvoril EWS a spoluprácu medzi štátmi, boli vysoké, Európska komisia pripustila i slabé stránky rozhodnutia Rady (EÚ) 2005/387/JVV spočívajúce v tom, že neexistuje schopnosť vyrovnať sa s vysokým nárastom počtu NPL na trhu, a to najmä z dôvodu zdĺhavého postupu zaistenia a posudzovania látok.[9] Ďalšie negatívum pripisuje nedostatočne rýchlej reakcii na nové látky, ktoré sú prirýchlo opäť nahrádzané inými látkami.

V dôsledku uvedeného, s cieľom posilniť EWS (nielen na národnej úrovni), v zmysle rýchlejšieho procesu hodnotenia rizík NPL boli prijaté:

1. nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 2101/2017 z 15. novembra 2017, ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 1920/2006; a 
2. smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 2103/2017 z 15. novembra 2017, ktorou sa mení rámcové rozhodnutie Rady (EÚ) 2004/757/SVV a ktorou sa zrušuje rozhodnutie Rady 2005/387/SVV.

Najvýznamnejším prínosom posilnenia efektivity EWS bola smernica,[10] ktorá novelizovala rámcové rozhodnutie Rady (EÚ) 2004/757/SVV, čím sa dosiahlo, že NPL boli zahrnuté do pojmu droga, a teda ich nedovolené zaobchádzanie bolo podradené pod trestnoprávne ustanovenia práva EÚ.[11] Podľa spomenutej smernice sa teda novou psychoaktívnou látkou rozumie „látka v čistej forme alebo v prípravku, na ktorú sa nevzťahuje Jednotný dohovor OSN o omamných látkach z roku 1961 zmenený protokolom z roku 1972 ani Dohovor OSN o psychotropných látkach z roku 1971, ktorá však môže predstavovať porovnateľné zdravotné alebo spoločenské riziká, aké predstavujú látky, na ktoré sa vzťahujú uvedené dohovory.“

Záver

Napriek niektorým slabým stránkam pokusov Európskej únie v podobe prvotných rozhodnutí je viditeľne badať snahu európskych orgánov prispievať k boju proti drogovej trestnej činnosti, čo môžeme vidieť i v poslednej novelizácii, ktorá zaradila NPL do pojmu droga. Fenomén nových psychoaktívnych látok (NPL) v Európskej únii je vážnou hrozbou pre verejné zdravie a bezpečnosť. Tieto NPL predstavujú nový a rýchlo sa rozvíjajúci problém, pretože unikajú existujúcim kontrolám a regulácia nových omamných látok prichádza príliš neskoro.

Nedávna legislatíva zahrňujúca NPL pod pojem droga v práve EÚ je dôležitým krokom v zabezpečení rýchlejšej a efektívnejšej reakcie na túto hrozbu. Napriek tomu však ostáva nevyriešenou otázkou a vyžaduje neustálu pozornosť a adaptáciu na nové výzvy v oblasti drogovej problematiky.

Je nevyhnutné pokračovať v zdokonaľovaní a zefektívňovaní právnej úpravy a opatrení na ochranu verejného zdravia a bezpečnosti občanov pred touto rastúcou hrozbou NPL v Európskej únii.