Prístup k dokumentom: rozhodnutie Komisie o zamietnutí prístupu novinárky The New York Times k textovým správam, ktoré si vymenili predsedníčka Komisie von der Leyenová a generálny riaditeľ spoločnosti Pfizer, sa zrušuje

Žiadosťou podanou na základe nariadenia o prístupe k dokumentom[1] Matina Stevi, novinárka pracujúca pre denník The New York Times, požiadala Európsku komisiu o sprístupnenie všetkých textových správ, ktoré si v období od 1. januára 2021 do 11. mája 2022 vymenili predsedníčka Komisie Ursula von der Leyenová a generálny riaditeľ spoločnosti Pfizer Albert Bourla. Komisia túto žiadosť zamietla s odôvodnením, že dokumenty, na ktoré sa žiadosť vzťahuje, nemá k dispozícii. Pani Stevi a The New York Times Všeobecnému súdu navrhli, aby rozhodnutie Komisie zrušil.
Všeobecný súd vo svojom rozsudku žalobe vyhovel a rozhodnutie Komisie zrušil.
Všeobecný súd pripomenul, že cieľom nariadenia o prístupe k dokumentom je čo najúčinnejšie uplatniť právo verejnosti na prístup k dokumentom, ktorými inštitúcie disponujú. Preto by v zásade všetky dokumenty týchto inštitúcií mali byť prístupné verejnosti. Ak však inštitúcia v odpovedi na žiadosť o prístup tvrdí, že dokument neexistuje, v súlade s domnienkou pravdivosti, ktorá sa vzťahuje na toto tvrdenie, sa predpokladá, že dokument neexistuje. Táto domnienka však môže byť vyvrátená na základe relevantných a zhodujúcich sa dôkazov predložených žiadateľom.
V tomto prípade Všeobecný súd poznamenal, že odpovede Komisie týkajúce sa požadovaných textových správ boli počas celého konania založené buď na predpokladoch, alebo na meniacich sa či nepresných informáciách. Naproti tomu pani Stevi a The New York Times predložili relevantné a zhodujúce sa dôkazy, ktoré opisujú existenciu komunikácie, najmä vo forme textových správ, medzi predsedníčkou Komisie a generálnym riaditeľom spoločnosti Pfizer v rámci nákupu vakcín od tejto spoločnosti Komisiou počas pandémie ochorenia COVID-19. Tým sa im podarilo vyvrátiť domnienku neexistencie, ako aj neexistencie držby požadovaných dokumentov.
V takejto situácii však už Komisia nemôže jednoducho tvrdiť, že požadované dokumenty nemá v držbe, ale musí poskytnúť hodnoverné vysvetlenia umožňujúce verejnosti, ako aj Všeobecnému súdu pochopiť, prečo tieto dokumenty nebolo možné nájsť. Komisia dostatočne jasne nevysvetlila, aký druh vyhľadávania vykonala s cieľom nájsť tieto dokumenty, ani na akých miestach sa toto vyhľadávanie uskutočnilo. Komisia teda neposkytla hodnoverné vysvetlenie, ktoré by odôvodnilo neexistenciu držby požadovaných dokumentov. Okrem toho Komisia dostatočne neobjasnila, či boli požadované textové správy odstránené, a ak áno, či k odstráneniu došlo dobrovoľne alebo automaticky, alebo či bol mobilný telefón predsedníčky medzičasom nahradený.
Komisia napokon ani hodnoverne nevysvetlila, prečo dospela k záveru, že textové správy vymenené v rámci nákupu vakcín proti ochoreniu COVID-19 neobsahovali dôležité informácie alebo informácie, ktoré by si vyžadovali prijatie následných opatrení a ktorých uchovávanie teda musí byť zabezpečené.
[1]Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001 z 30. mája 2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie.
Zdroj: Riaditeľstvo pre komunikáciu
Sekcia pre tlač a informácie curia.europa.eu
TLAČOVÉ KOMUNIKÉ č. 60/25
Luxemburg 14. mája 2025
Rozsudok Všeobecného súdu vo veci T-36/23 | Stevi a The New York Times/Komisia
© EPRAVO.SK – Zbierka zákonov, judikatúra, právo | www.epravo.sk