Taliansky súd položil Súdnemu dvoru otázku týkajúcu sa rozsahu všeobecného trestného činu napomáhania neoprávnenému vstupu, ktorý stanovuje právo Únie. Súdny dvor odpovedal, že pod tento trestný čin nespadá správanie osoby, ktorá v rozpore s pravidlami upravujúcimi pohyb cez hranice zabezpečí, aby na územie členského štátu vstúpili maloletí štátni príslušníci tretej krajiny, ktorí ju sprevádzajú a ktorých má v skutočnej opatere. Takéto správanie totiž nepredstavuje napomáhanie nelegálnej imigrácii, proti ktorej má právo Únie bojovať, ale výkon zodpovednosti tejto osoby vo vzťahu k týmto maloletým osobám, ktorá vyplýva z ich rodinných vzťahov. Právo Únie teda bráni vnútroštátnej právnej úprave, ktorá trestnoprávne postihuje toto správanie.

V auguste 2019 sa štátna príslušníčka tretej krajiny dostavila na letiskovú hranicu v Bologni (Taliansko) po prílete z tretej krajiny v sprievode svojej maloletej dcéry a maloletej netere s tou istou štátnou príslušnosťou, pričom použila falošné cestovné pasy. Bola zatknutá a stíhaná za napomáhanie neoprávnenému vstupu. Vyhlásila, že utiekla zo svojej krajiny pôvodu z dôvodu vyhrážok smrťou, ktorým ju a jej rodinu vystavil jej bývalý partner. Keďže sa obávala o telesnú integritu svojej dcéry a netere, ktorú má v skutočnej opatere po smrti jej matky, vzala ich so sebou. Krátko nato podala žiadosť o medzinárodnú ochranu.

V rámci trestného konania sa súd v Bologni obrátil na Súdny dvor. Súdny dvor teda preskúmal, či takéto správanie predstavuje všeobecný trestný čin napomáhania neoprávnenému vstupu v zmysle práva Únie2 a či ho možno trestnoprávne sankcionovať.

Súdny dvor po prvé odpovedal, že správanie osoby, ktorá v rozpore s pravidlami upravujúcimi pohyb cez hranice zabezpečí, aby na územie členského štátu vstúpili maloletí štátni príslušníci tretej krajiny, ktorí ju sprevádzajú a ktorých má v skutočnej opatere, nepatrí pod všeobecný trestný čin napomáhania neoprávnenému vstupu v zmysle práva Únie.
Takéto správanie totiž predstavuje zo strany tejto osoby výkon zodpovednosti, ktorá vyplýva z jej rodinného vzťahu a zo skutočnej starostlivosti o tieto maloleté osoby. Opačný výklad by viedol k osobitne závažnému zásahu do základného práva na rešpektovanie rodinného života a do základných práv dieťaťa, ktoré sú zakotvené v článkoch 7 a 24 Charty základných práv Európskej únie, do takej miery, že by narušil podstatu týchto základných práv.

Tento výklad sa v tejto veci uplatňuje aj vzhľadom na základné právo na azyl. Keďže totiž dotknutá osoba podala žiadosť o medzinárodnú ochranu, nemožno ju v zásade považovať za osobu s neoprávneným pobytom, kým sa nerozhodne o jej žiadosti na prvom stupni, ani jej nemožno uložiť trestnoprávne sankcie, či už z dôvodu jej vlastného neoprávneného vstupu, alebo z dôvodu, že pri tomto vstupe ju sprevádzali jej dcéra a neter, ktoré má v skutočnej opatere.

Po druhé Súdny dvor odpovedal, že právo Únie bráni vnútroštátnej právnej úprave, ktorá trestnoprávne postihuje takéto správanie.

Členské štáty totiž nemôžu ísť nad rámec rozsahu všeobecného trestného činu napomáhania neoprávnenému vstupu, ako ho vymedzuje právo Únie, tým, že v rozpore s Chartou doň zahrnú druhy správania, na ktoré sa toto právo nevzťahuje. UPOZORNENIE: Návrh na začatie prejudiciálneho konania umožňuje súdom členských štátov v rámci sporu, ktorý rozhodujú, položiť Súdnemu dvoru otázky o výklade práva Únie alebo o platnosti aktu Únie. Súdny dvor nerozhoduje vnútroštátny spor. Vnútroštátnemu súdu prináleží, aby rozhodol vec v súlade s rozhodnutím Súdneho dvora. Týmto rozhodnutím sú rovnako viazané ostatné vnútroštátne súdy, na ktoré bol podaný návrh s podobným problémom.

[1]Názov tejto veci je fiktívny. Nezodpovedá skutočnému menu ani názvu žiadneho z účastníkov konania.
[2]Smernica Rady 2002/90/ES z 28. novembra 2002, ktorá definuje napomáhanie neoprávnenému vstupu, tranzitu a pobytu.

Zdroj: Riaditeľstvo pre komunikáciu
Sekcia pre tlač a informácie curia.europa.eu
TLAČOVÉ KOMUNIKÉ č. 62/25
Luxemburg 3. júna 2025
Rozsudok Súdneho dvora vo veci C-460/23 | [Kinsa]1