19.5.2020
ID: 4788upozornenie pre užívateľov

Karanténa a obmedzenie osobnej slobody uzneseniami vlády SR počas pandémie COVID-19

d9a7215cd3ecdb4fc75b6ce91ce2fd06/s117_paragraf.jpg
Zdroj: shutterstock.com

Vláda Slovenskej republiky svojím opatrením účinným od dňa 06. apríla 2020 nariadila všetkým osobám, ktoré vstúpia na územie Slovenskej republiky izoláciu v zariadeniach určených štátom na dobu nevyhnutnú na vykonanie diagnostiky COVID-19 s tým, že následne po zistení negatívneho výsledku sa týmto osobám nariaďuje domáca izolácia v celkovej súhrnnej dobe 14 dní a to aj osobám žijúcim s touto osobou v spoločnej domácnosti.

Uvedené opatrenie sa nevzťahuje na určité taxatívne vymenované osoby (zdroj: https://www.korona.gov.sk/prijate-opatrenia/). Nie je pritom všeobecnej verejnosti známe, že by bol všeobecne vyhlásený v Slovenskej republike ani núdzový stav a ani výnimočný stav, ktoré upravuje ústavný zákon č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“), ktorý by oprávňoval vládu SR obmedzovať osobné slobody občanov SR. Vláda SR prijala a publikovala uznesenia vlády SR č. 45/2020 Z. z., č. 49/2020 Z. z., č. 64/2020 Z. z., č. 72/2020 Z. z. a č. 84/2020 Z. z.. Všetky predmetné uznesenie (okrem uznesenia č. 72/2020) sa vzťahujú na poskytovateľov zdravotnej starostlivosti a poskytovateľov sociálnych služieb a na zákaz uplatňovania ich práva na štrajk. Uznesenie vlády SR č. 72/2020 Z. z. (účinné od 08.04.2020 do 13.04.2020) obmedzilo dočasne slobodu pohybu a pobytu zákazom vychádzania, pričom toto jediné obmedzenie v značnom rozsahu vylučovali jeho početné výnimky.

Pre ozrejmenie pojmov je potrebné poukázať na oba pojmy. Výnimočný stav môže v zmysle článku 4 zákona na návrh vlády vyhlásiť prezident len za podmienky, že došlo alebo bezprostredne hrozí, že dôjde k teroristickému útoku, k rozsiahlym pouličným nepokojom spojeným s útokmi na orgány verejnej moci, drancovaním obchodov a skladov alebo s inými hromadnými útokmi na majetok alebo dôjde k inému hromadnému násilnému protiprávnemu konaniu, ktoré svojím rozsahom alebo následkami podstatne ohrozuje alebo narušuje verejný poriadok a bezpečnosť štátu, ak ho nemožno odvrátiť činnosťou orgánov verejnej moci a ak je znemožnené účinné použitie zákonných prostriedkov; výnimočný stav možno vyhlásiť len na postihnutom alebo na bezprostredne ohrozenom území. Vyhlásenie výnimočného stavu neprichádzalo a neprichádza v zmysle zákona do úvahy.

Núdzový stav v zmysle článku 5 zákona môže vláda SR vyhlásiť len za podmienky, že došlo alebo bezprostredne hrozí, že dôjde k ohrozeniu života a zdravia osôb, a to aj v príčinnej súvislosti so vznikom pandémie, životného prostredia alebo k ohrozeniu značných majetkových hodnôt v dôsledku živelnej pohromy, katastrofy, priemyselnej, dopravnej alebo inej prevádzkovej havárie; núdzový stav možno vyhlásiť len na postihnutom alebo na bezprostredne ohrozenom území. Vláda SR je uznesením povinná špecifikovať v akom nevyhnutnom rozsahu a na aký nevyhnutný čas vyhlasuje núdzový stav, pričom čas nesmie presiahnuť 90 dní. Pri vyhlásení núdzového stavu možno napríklad obmedziť nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia evakuáciou na určené miesto a obmedziť slobodu pohybu a pobytu zákazom vychádzania v určenom čase. Je evidentné, že buď vláda SR pozabudla splniť a zverejniť uvedené zákonné náležitosti v zmysle zákona alebo jednoducho ani neexistujú predpoklady na vyhlásenie núdzového stavu a obmedzenie voľného pohybu osôb na území Slovenskej republiky.

Článok 1 ods. 2 zákona výslovne uvádza, že základnou úlohou verejnej moci aj v čase núdzového stavu je dodržiavania základných práv a slobôd. Článok 2 Ústavy Slovenskej republiky (zákon č. 460/1992 Z. z.) ustanovuje, že štátne orgány (aj vláda SR) môžu konať iba na základe ústavy, v jej mediach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Článok 17 Ústavy Slovenskej republiky  ustanovuje, že osobná sloboda sa zaručuje a nikoho nemožno pozbaviť slobody inak, ako z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Okrem iného aj pri obvinených a podozrivých z trestných činov môžu byť tieto osoby zadržané len v prípadoch ustanovených zákonom, oboznámené s dôvodmi zadržania a najneskôr do 48 hodín musí rozhodnúť o ich väzbe sudca – obmedzenie osobnej slobody. Uvedené vyplýva tak z Ústavy SR ako aj ustanovenia § 87 ods. 2 Trestného poriadku (zákon č. 301/2005 Z. z.). 

Ak nie je núdzový stav vyhlásený vládou SR a v zmysle zákona ani nemôže byť vyhlásený pre celé územie Slovenskej republiky; a ani o obmedzení osobnej slobody ľudí (povinnej karanténe minimálne 14 dní), prichádzajúcich domov do Slovenskej republiky, nerozhoduje vecne a miestne príslušný všeobecný sudca Slovenskej republiky; je preto otázne na základe akých zákonných oprávnení vôbec vláda SR obmedzuje obyvateľov Slovenskej republiky na osobnej slobode. Z rôznych médií je pritom všeobecne a verejne známe, že vláda SR obmedzuje bezdôvodne na osobnej slobode všetky osoby či už s akýmikoľvek príznakmi akejkoľvek choroby alebo bez nich a to aj viac ako 14 dní, pričom sú tieto osoby neraz aj v neoddelených priestoroch od ľudí nakazených práve vírusom COVID-19. Uvedenú skutočnosť už okrem iných kritizoval verejne aj verejný ochranca práv v SR. Vláda uvedenú protiprávnu situáciu do dnešného dňa vôbec relevantne neriešila a nevyvodila personálnu zodpovednosť za daný protiprávny stav vo svojich radoch. Je z daného dôvodu už teraz viac než zrejmé, že po odpadnutí všetkých obmedzení súvisiacich s vírusom COVID-19 sa budú množiť viaceré žaloby voči Slovenskej republiky za jej početné protiprávne a protiústavné konania voči občanom Slovenskej republiky. Jedným z dostupných procesných postupov bude žaloba v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci alebo priamo ústavné sťažnosti poškodených občanov na Ústavný súd Slovenskej republiky.

Vzhľadom na vyššie uvedené je potrebné dúfať, že vláda SR prestane neodkladne a bezdôvodne obmedzovať základné práva a slobody občanov Slovenskej republiky garantované najvyšším zákonom – Ústavou Slovenskej republiky a tiež nebude naďalej ohrozovať zdravie zdravých občanov ich núteným pobytom v blízkosti ľudí už nakazených vírusom COVID-19, nakoľko uvedené konanie zodpovedných členov vlády SR môže mať aj trestnoprávne následky.

JUDr. Pavol Kollár, MBA,
advokát a konateľ


kollar_logo300


Advokátska kancelária JUDr. Pavol Kollár, s.r.o.

Lehotského 4
811 06 Bratislava

Tel.: +421 2 207 27 776
Fax: +421 2 207 46 155
e-mail: kollar@judrkollar.sk


© EPRAVO.SK – Zbierka zákonov, judikatúra, právo | www.epravo.sk