Sýrsky štátny príslušník, pán Hamoudi, tvrdil, že po tom, ako sa v apríli 2020 vylodil na gréckom ostrove Samos, aby požiadal o azyl, bol obeťou okamžitého núteného návratu v Egejskom mori. Podľa jeho názoru ho grécke orgány násilne poslali späť na more, hoci v tom čase prebiehali dve operácie agentúry Frontex a nad miestom prelietavalo lietadlo prevádzkované agentúrou Frontex. Domáhal sa, aby Všeobecný súd uložil agentúre Frontex povinnosť nahradiť nemajetkovú ujmu, ktorú údajne utrpel. Všeobecný súd jeho žalobu zamietol z dôvodu nedostatku presvedčivých dôkazov o jeho prítomnosti pri tomto okamžitom nútenom návrate a nevyhovel jeho návrhom, aby bola agentúre Frontex uložená povinnosť predložiť určité dokumenty, ktoré mala k dispozícii a ktoré by mohli podporiť túto žalobu. Súdny dvor, na ktorý bolo podané odvolanie, zrušil toto rozhodnutie. Rozhodol, že Všeobecný súd porušil právo žalobcu na účinnú súdnu ochranu tým, že nesprávne uplatnil pravidlá upravujúce dôkazné bremeno a vykonávanie dôkazov v kontexte údajného okamžitého núteného návratu, na ktorom sa zúčastnila agentúra Frontex. Vzhľadom na ťažkosti spôsobené tým, že pre obete takého okamžitého núteného návratu je veľmi ťažké či dokonca nemožné získať o tomto okamžitom nútenom návrate presvedčivé dôkazy, a vzhľadom na skutočnosť, že takéto dôkazy môže mať k dispozícii agentúra Frontex, vyžaduje dodržiavanie práva na účinnú súdnu ochranu úpravu tohto dôkazného bremena. Ak teda žalobca, ktorý tvrdí, že je obeťou okamžitého núteného návratu, predloží dostatočne podrobné, konkrétne a konzistentné dôkazy na to, aby predstavovali dôkaz prima facie, Všeobecný súd je povinný vec prešetriť, aby mohol posúdiť pravdivosť tohto okamžitého núteného návratu a že bol žalobca pri tomto nútenom návrate prítomný. V prejednávanej veci mal teda Všeobecný súd prijať opatrenia, aby od agentúry Frontex získal všetky relevantné informácie, ktoré má táto agentúra k dispozícii. Vec bola vrátená Všeobecnému súdu, ktorý bude musieť opätovne rozhodnúť pri dodržaní práva na účinnú súdnu ochranu.

Pán Alaa Hamoudi, sýrsky štátny príslušník, uviedol, že 28. a 29. apríla 2020 bol obeťou okamžitého núteného návratu. Tvrdil, že bol súčasťou skupiny 22 osôb, ktoré sa 28. apríla 2020 vylodili na ostrove Samos v Grécku, aby tam požiadali o azyl. Po ich príchode však miestna polícia zabavila ich telefóny a odviezla ich na pláž, odkiaľ ich prinútila znova nastúpiť na loď a vrátila ich na more. Nasledujúci deň vzala turecká pobrežná stráž tieto osoby na svoju palubu a previezla ich do Turecka. Podľa tvrdenia pána Hamoudiho prelietavalo nad miestom počas tohto okamžitého núteného návratu viackrát monitorovacie lietadlo prevádzkované Európskou agentúrou pre pohraničnú a pobrežnú stráž (Frontex).

V rámci žaloby podanej na Všeobecný súd Európskej únie pán Hamoudi navrhol, aby bola agentúre Frontex uložená povinnosť nahradiť nemajetkovú ujmu, ktorú údajne utrpel z dôvodu tohto okamžitého núteného návratu, na ktorom sa údajne zúčastnila agentúra Frontex. Všeobecný súd1 dospel k záveru, že dôkazy predložené pánom Hamoudim presvedčivo nepreukazujú, že bol pri tomto okamžitom nútenom návrate prítomný, a teda ani to, že mu v dôsledku tohto okamžitého núteného návratu vznikla ujma, a preto zamietol jeho žalobu ako zjavne nedôvodnú, pričom nevyhovel návrhom pána Hamoudiho, aby bola agentúre Frontex uložená povinnosť predložiť určité dokumenty, ktoré má k dispozícii a ktoré by podporili túto žalobu. Pán Hamoudi teda podal odvolanie na Súdny dvor.

Súdny dvor vo svojom rozsudku z dnešného dňa zrušil napadnuté uznesenie a vrátil vec Všeobecnému súdu.

Súdny dvor konštatoval, že Všeobecný súd porušil právo pána Hamoudiho na účinnú súdnu ochranu tým, že nesprávne uplatnil pravidlá týkajúce sa dôkazného bremena a vykonávania dôkazov v kontexte údajného okamžitého núteného návratu, na ktorom sa zúčastnila agentúra Frontex.

Súdny dvor pripomenul, že agentúra Frontex ako súčasť európskej pohraničnej a pobrežnej stráže nesie právnu zodpovednosť za činnosti, ktoré kontroluje alebo koordinuje. Okrem toho nariadenie Frontex2 ukladá tejto agentúre povinnosť zabezpečiť pri týchto činnostiach dodržiavanie základných práv, ako aj zásady zákazu vyhostenia alebo vrátenia.

Súdny dvor uviedol, že právo na účinný prostriedok nápravy zaručené článkom 47 Charty by bolo iluzórne, ak by sa od obetí okamžitého núteného návratu v oblasti, v ktorej agentúra Frontex viedla operácie, vyžadovalo, aby presvedčivými dôkazmi preukázali existenciu tohto okamžitého núteného návratu a svoju prítomnosť počas neho. V čase skutkových okolností sa totiž tieto obete nachádzajú v mimoriadne zraniteľnom postavení, ktoré im veľmi sťažuje, či dokonca znemožňuje, aby získali takéto dôkazy, čo by de facto mohlo priznať agentúre Frontex imunitu a ohroziť tak účinnú ochranu základných práv uvedených obetí. Okrem toho môže mať agentúra Frontex k dispozícii informácie, ktoré umožňujú preukázať existenciu okamžitého núteného návratu vzhľadom na jej úlohu zhromažďovať operačné údaje a jej povinnosť zabezpečiť dodržiavanie základných práv počas svojich operácií.

Súdny dvor preto rozhodol, že právo na účinnú súdnu ochranu vyžaduje úpravu dôkazného bremena v tom zmysle, že osoba, ktorá tvrdí, že bola obeťou okamžitého núteného návratu, na ktorom sa zúčastnila agentúra Frontex, nemusí predložiť presvedčivý dôkaz, ale postačuje dôkaz prima facie o tom, že k okamžitému nútenému návratu došlo a že bola počas neho prítomná. Súdny dvor ďalej konštatoval, že v prejednávanej veci boli písomné svedectvo pána Hamoudiho a novinový článok opisujúci operáciu okamžitého núteného návratu, ktorej sa údajne stal obeťou, dostatočne podrobné, konkrétne a konzistentné na to, aby predstavovali takýto dôkaz prima facie.

Súdny dvor spresnil, že ak sa takýto dôkaz prima facie predloží, Všeobecný súd je povinný vec prešetriť, aby mohol posúdiť pravdivosť okamžitého núteného návratu a že bol žalobca pri tomto nútenom návrate prítomný. Všeobecný súd mal teda prijať opatrenia na zabezpečenie priebehu konania alebo dokazovania s cieľom získať od agentúry Frontex všetky relevantné informácie, ktoré má táto agentúra k dispozícii, ako to požadoval pán Hamoudi.

Súdny dvor preto zrušil napadnuté uznesenie a vrátil vec Všeobecnému súdu na nové rozhodnutie s prihliadnutím na požiadavky vyplývajúce z práva na účinnú súdnu ochranu potenciálnych obetí okamžitého núteného návratu.

UPOZORNENIE: Proti rozsudku alebo uzneseniu Všeobecného súdu je možné na Súdny dvor podať odvolanie, ktoré sa obmedzuje len na právne otázky. Odvolanie v zásade nemá odkladný účinok. Ak je prípustné a dôvodné, Súdny dvor zruší rozhodnutie Všeobecného súdu. Ak to stav konania dovoľuje, môže Súdny dvor vydať konečný rozsudok sám. V opačnom prípade vráti vec na rozhodnutie Všeobecnému súdu, ktorý je viazaný rozhodnutím, ktoré Súdny dvor vydal v rámci odvolacieho konania.

[1] Uznesenie z 13. decembra 2023, Hamoudi/Frontex, T-136/22 (pozri tiež TK č. 188/23).
[2] Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1896 z 13. novembra 2019 o európskej pohraničnej a pobrežnej stráži.

Zdroj: Riaditeľstvo pre komunikáciu
Sekcia pre tlač a informácie curia.europa.eu
TLAČOVÉ KOMUNIKÉ č. 159/25
Luxemburg 18. decembra 2025
Rozsudok Súdneho dvora vo veci C-136/24 P | Hamoudi/Frontex