V úvode považujeme za nevyhnutné priblížiť pojem elektronických dôkazov a elektronických dôkazných prostriedkov. Podľa ustanovenia § 119 ods. 3 prvej vety zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok („Trestný poriadok“): „Za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť na náležité objasnenie veci a čo sa získalo z dôkazných prostriedkov podľa tohto zákona alebo podľa osobitného zákona.“ Vzťah dôkazu a dôkazného prostriedku je vzťahom obsahu a formy – aplikácia uvedenej doktrinálne overenej premisy na elektronické dôkazy však môže byť mätúca.

Elektronickým dôkazom je všetko, čo môže slúžiť ako zdroj relevantných informácií a je uložené v elektronickej forme, pôjde najmä o e-maily, textové správy alebo obsah z aplikácií na odosielanie správ, audiovizuálny obsah či informácie o online účte používateľa. Tieto dôkazy nie sú spôsobilé existovať bez pevného nosiča (mobil, počítač ...), avšak tento nemožno považovať za zdroj dôkazu, resp. dôkazný prostriedok v zmysle definície obsiahnutej v ustanovení § 119 ods. 3 Trestného poriadku. Dôkazným prostriedkom sú dáta (údaje) ako surové fakty a čísla bez dodatočného výkladu alebo analýzy. Samotný dôkaz, t. j. informácia, sú údaje, ktoré boli interpretované tak, aby mali zmysel pre ich spracovateľa, alebo v našom prípade, aby mohli byť použité ako dôkaz v trestnom konaní.[1] Deliacim kritériom medzi dôkaznom a dôkazným prostriedkom v prípade dôkazov v elektronickej podobe je práve spracovanie a analýza dát na konkrétny účel stanovený ich spracovateľom (najčastejšie OČTK).

Dáta ako také možno rozdeliť do dvoch hlavných kategórií. Prvú z nich predstavujú dáta v podobe elektronických dokumentov, ktoré vznikli aktívnou činnosťou človeka (texty, tabuľky, audiozáznamy) a metadáta k týmto dokumentom, ktoré nesúvisia s aktivitou realizovanou človekom (informácie o čase vytvorenia dokumentu, o jeho autorovi atď.). Zahŕňame sem zároveň tzv. prevádzkové alebo pomocné dáta, ktoré rovnako nemajú súvis s aktivitou človeka ale vytvára si ich samotná aplikácia ako produkt svojej funkcionality (napr. dáta uložené v palubnom počítači automobilu). Druhá kategória dát pozostáva z aplikácií, t. j. údajov, ktoré majú určitú dynamiku v počítačových systémoch a určujú, čo a akým spôsobom má systém robiť. V súčasnej praxi sa aplikácie zvyčajne nezahŕňajú do rozsahu dôkazov a v prípade bežne používaných aplikácií sa spôsob, akým vytvárajú alebo interpretujú údaje, zvyčajne nespochybňuje.

Dáta musia byť samozrejme v pre človeka zmyslovo vnímateľnej podobe, a preto je nevyhnutné, aby boli premietnuté na vhodnom elektronickom zariadení – počítač, mobil, hudobný prehrávač atď.

Obstaranie prístupu k takýmto dátam môže byť pre OČTK v priebehu vyšetrovania náročným a zdĺhavým procesom, pretože sú často uchovávané v inej krajine. Poskytovatelia online služieb uchovávajú údaje používateľov na serveroch, ktoré sa môžu nachádzať vo viacerých krajinách v EÚ, ako aj mimo nej. Táto skutočnosť sťažuje prístup OČTK k dátam, a preto sa takmer v 50% prípadov podáva cezhraničná žiadosť o získanie elektronických dôkazov. Za účelom urýchlenia získania týchto dôkazov boli na úrovni EÚ prijaté nasledujúce právne predpisy umožňujúce OČTK požiadať priamo poskytovateľa služby bez potreby žiadania justičných orgánov v inom štáte: [2]

• Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2023/1543 z 12. júla 2023 o európskych príkazoch na predloženie elektronických dôkazov a európskych príkazoch na uchovanie elektronických dôkazov v trestnom konaní a na výkon trestu odňatia slobody v nadväznosti na trestné konanie („Nariadenie“) a
• Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2023/1544 z 12. júla 2023, ktorou sa stanovujú harmonizované pravidlá určovania určených prevádzkarní a vymenúvania právnych zástupcov na účely zhromažďovania dôkazov v trestnom konaní („Smernica“).

Nariadenie 2023/1543

Predmetné Nariadenie umožňuje justičnému orgánu zabezpečiť elektronické dôkazy prostredníctvom vydávania dvoch druhov príkazov.

Prvým z nich je európsky príkaz na predloženie dôkazov, ktorý predstavuje rozhodnutie, ktorým sa nariaďuje predloženie elektronických dôkazov, ktoré vydal alebo potvrdil justičný orgán členského štátu v súlade s článkom 4 ods. 1, 2, 4 a 5 Nariadenia, a ktoré je adresované určenej prevádzkarni alebo právnemu zástupcovi poskytovateľa služieb, ktorý ponúka služby v EÚ, ak sa táto určená prevádzkareň alebo právny zástupca nachádza v inom členskom štáte viazanom Nariadením. Druhým je európsky príkaz na uchovanie dôkazov ako rozhodnutie justičného orgánu, ktorým sa nariaďuje uchovanie elektronických dôkazov na účely následnej žiadosti o predloženie dôkazov, a ktoré vydal alebo potvrdil justičný orgán členského štátu v súlade s článkom 4 ods. 3, 4 a 5 Nariadenia, a ktoré je adresované určenej prevádzkarni alebo právnemu zástupcovi poskytovateľa služieb, ktorý ponúka služby v Únii, ak sa táto určená prevádzkareň alebo právny zástupca nachádza v inom členskom štáte viazanom Nariadením.

Druhá forma príkazu má len preventívny charakter a slúži na zabránenie odstránenia, vymazania alebo zmeny relevantných údajov v situáciách, v ktorých dosiahnutie predloženia týchto údajov môže trvať dlhší čas. Logicky by teda po príkaze na uchovanie dôkazov malo nasledovať vydanie príkazu na predloženie dôkazov (tých dôkazov, ktoré boli uchované).

Na to, aby mohol justičný orgán vydať príkaz na predloženie alebo uchovanie dôkazov musia predmetné dáta spĺňať nasledujúce predpoklady vyplývajúce z Nariadenia:

• Musí ísť o údaje uložené – prostredníctvom predmetných dôkazov bude možné získať údaje aktuálne uložené, nie tie, ktoré budú uložené až v budúcnosti a
• údaje spadajú do jednej zo štyroch kategórií údajov koncipovaných Nariadením:
  1. 1. údaje o účastníkovi, ktorými sú akékoľvek údaje, ktoré má poskytovateľ služieb k dispozícii v súvislosti s predplatným jeho služieb (najmä údaje týkajúce sa jeho totožnosti a typu jemu poskytovanej služby),
     2. údaje požadované výlučne na účely identifikácie používateľa, ako najmä IP adresy, a rovnako v prípade potreby príslušné zdrojové porty a časová pečiatka, konkrétne dátum a čas alebo ich technické ekvivalenty,
     3. prevádzkové údaje, ktoré slúžia na poskytnutie kontextu alebo doplňujúcich informácií o poskytovanej službe,
     4. obsahové údaje ako samotný text, zvuk, video atď.

V súvislosti s vyššie uvedenými príkazmi je potrebné dodať, že v prípade oboch príkazov je potrebné, aby ich orgán, ktorý ich vydal, súčasne aj osvedčil a takéto osvedčenie zaslal okrem prevádzkarne alebo právneho zástupcu poskytovateľa služieb aj justičnému orgánu členského štátu, kde sa má príkaz vykonať – ide o notifikačnú povinnosť.

Smernica 2023/1544

V nadväznosti na vyššie spomínané Nariadenie je pre úplnosť informácie nevyhnutné venovať pozornosť Smernici stanovujúcej harmonizované pravidlá určovania prevádzkarní a vymenúvania právnych zástupcov na účely zhromažďovania dôkazov v trestnom konaní. Slovenská republika predmetnú Smernicu implementovala do svojho právneho poriadku prostredníctvom zákona č. 329/2025 Z. z. o niektorých administratívnych opatreniach súvisiacich so zhromažďovaním elektronických dôkazov v trestnom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov („Zákon“), ktorý nadobúda účinnosť od 1.12.2025.

Z hľadiska osobného rozsahu sa Zákon vzťahuje na všetkých poskytovateľov služieb, ktorý poskytujú svoje služby v rámci EÚ (aj keď nemá sídlo / trvalý pobyt ani v jednom z členských štátov). Nebude sa však vzťahovať na poskytovateľa služieb, ktorý má trvalý pobyt alebo sídlo na území Slovenskej republiky, a ktorý ponúka služby výlučne na území Slovenskej republiky. Poskytovateľom služby sa rozumie najmä poskytovateľ elektronických komunikačných služieb, služieb týkajúcich sa názvu internetovej domény a číslovania adries internetového protokolu, a iných služieb informačnej spoločnosti.

Takýto poskytovateľ služieb, ktorý spadá pod osobnú pôsobnosť Zákona podľa ustanovenia § 2, musí do šiestich mesiacov odo dňa začatia ponúkania služieb vymenovať právneho zástupcu alebo určiť prevádzkareň. Rozlišovacím kritériom medzi potrebou určiť prevádzkareň a vymenovaním právneho zástupcu je pritom skutočnosť, či je poskytovateľ usadený v EÚ. Určenie prevádzkarne alebo vymenovanie právneho zástupcu musí byť následne do 15 dní od vymenovania / určenia nahlásené Rade pre mediálne služby.

Hlavnou myšlienkou je, aby poskytovateľ služieb, ktorý tieto služby poskytuje v EÚ, mal aspoň jedného adresáta na prijímanie a vybavovanie príkazov a rozhodnutí slúžiacich na získavanie elektronických dôkazov v trestnom konaní. [3]

Záver

Elektronické dôkazy sa v súčasnosti stali neoddeliteľnou súčasťou trestného konania, pričom ich význam bude s ďalším rozvojom digitálnych technológií nepochybne narastať. Špecifická povaha týchto dôkazov, najmä ich nehmotnosť, dynamika a častý cezhraničný rozmer, sú faktormi, ktoré kladú zvýšené nároky tak na orgány činné v trestnom konaní, ako aj na právnu úpravu, ktorá musí pružne reagovať na technologický pokrok, no zároveň zachovať primeranú ochranu základných práv dotknutých osôb.

Prijatím Nariadenia a Smernice Európska únia vytvorila komplexný a harmonizovaný rámec na zaisťovanie elektronických dôkazov v trestnom konaní, ktorého cieľom je predovšetkým urýchliť a zefektívniť ich získavanie v cezhraničných situáciách. Zavedenie európskych príkazov na predloženie a uchovanie elektronických dôkazov predstavuje významný posun od tradičných mechanizmov justičnej spolupráce smerom k priamemu kontaktu justičných orgánov s poskytovateľmi služieb. Tento prístup má potenciál výrazne skrátiť čas potrebný na zabezpečenie dôkazov, a tým prispieť k efektívnejšiemu vyšetrovaniu trestnej činnosti.

Do budúcnosti však zostáva otvorenou otázkou aplikačná prax nových právnych nástrojov, najmä pokiaľ ide o vyvažovanie efektivity trestného konania s ochranou súkromia, osobných údajov a ďalších základných práv. Práve spôsob, akým budú OČTK a súdy tieto nástroje využívať a interpretovať, rozhodne o tom, či sa prijatá legislatíva stane skutočne funkčným a vyváženým prostriedkom boja proti trestnej činnosti v digitálnom priestore.

Mgr. Marianna Tásková
Advokátsky koncipient

 

Malata, Pružinský, Hegedüš & Partners s.r.o.

 

Twin City Tower
Mlynskè nivy 10
821 09 Bratislava

 

Tel.:       +421 2 321 130 31

Fax:       +421 2 321 441 48

email:    office@actlegal-slovakia.com

 

 

---

[1] POLČÁK, Radim; PÚRY, František; HARAŠTA, Jakub a kolektív. Elektronické důkazy v trestním řízení. 1. vyd. Brno : Masarykova univerzita, Právnická fakulta, 2015, s. 94, ISBN 978-80-210-8073-7.

[2] Council of the European Union. Lepší prístup k elektronickým dôkazom na boj proti trestnej činnosti – e-evidence. Council of the European Union, [online]. Dostupné >>> tu [prístup: 4. 12. 2025].

[3] SZABOVÁ, Eva. Zaisťovanie elektronických dôkazov umiestnených u zahraničných providerov s dôrazom na ochranu advokátskeho tajomstva. Bulletin slovenskej advokácie, 2024, č. 3/2024. Dostupné online >>> tu [prístup: 4. 12. 2025].