Rodina najmä tvrdila, že ak by agentúra Frontex splnila svoju povinnosť zabezpečiť dodržiavanie základných práv a zásady zákazu vyhostenia alebo vrátenia počas tejto operácie, tieto práva by neboli porušené a rodina by nebola vrátená do Turecka, ale získala by medzinárodnú ochranu v Európskej únii. Vzhľadom na to, že Všeobecný súd jej žalobu zamietol, rodina sa obrátila na Súdny dvor, ktorý rozsudok Všeobecného súdu z veľkej časti zrušil. Súdny dvor najmä rozhodol, že Všeobecný súd nesprávne posúdil úlohu agentúry Frontex v rámci uvedenej návratovej operácie, keď poukázal na to, že právo Únie1 ukladá tejto agentúre súbor povinností, ktorých cieľom je zaručiť dodržiavanie základných práv v rámci spoločných návratových operácií, vrátane povinnosti overiť, či existujú rozhodnutia o návrate pre všetky osoby, ktoré má členský štát v úmysle zahrnúť do takejto operácie. Za prípadné porušenia základných práv, ku ktorým dôjde počas návratového letu, môže navyše niesť zodpovednosť nielen dotknutý členský štát (v tomto prípade Grécko), ale aj agentúra Frontex. Vec sa vracia Všeobecnému súdu, ktorý bude musieť opätovne rozhodnúť s prihliadnutím na povinnosti, ktoré agentúre Frontex ukladá právo Únie pri spoločných návratových operáciách.

Dňa 9. októbra 2016 pricestovala rodina sýrskych štátnych príslušníkov kurdskej národnosti pozostávajúca z oboch rodičov a ich štyroch detí na grécky ostrov Milos, kde vyjadrila prianie podať žiadosť o medzinárodnú ochranu. Len o niekoľko dní neskôr však bola táto rodina v rámci spoločnej návratovej operácie, ktorú uskutočnili Grécko a agentúra Frontex, presunutá do Turecka. Zo strachu, že ju turecké orgány vrátia do Sýrie, utiekla rodina do Iraku.

Vzhľadom na to, že rodina sa domnievala, že jej presun do Turecka predstavuje protiprávne vyhostenie alebo vrátenie a že pri tomto presunutí boli porušené jej základné práva, podala sťažnosti agentúre Frontex, ktorá ich zamietla.

Rodina teda žiadala, aby Všeobecný súd Európskej únie uložil agentúre Frontex povinnosť nahradiť majetkovú a nemajetkovú ujmu, ktorá bola údajne spôsobená konaním tejto agentúry pred návratovou operáciou, počas nej a po nej. Tvrdila najmä, že ak by agentúra Frontex splnila svoju povinnosť zabezpečiť dodržiavanie základných práv a zásady zákazu vyhostenia alebo vrátenia počas tejto operácie, tieto práva by neboli porušené a rodina by nebola vrátená do Turecka, ale získala by medzinárodnú ochranu v Európskej únii.

V roku 2023 Všeobecný súd2 zamietol žalobu podanú rodinou z dôvodu neexistencie príčinnej súvislosti medzi údajne protiprávnym konaním agentúry Frontex a spôsobenou ujmou, pričom neposúdil ostatné podmienky zodpovednosti.

Rozhodol, že vzhľadom na to, že agentúra Frontex nemá právomoc na posúdenie dôvodnosti rozhodnutí o návrate, ani na posúdenie žiadostí o medzinárodnú ochranu, nemožno ju považovať za zodpovednú za akúkoľvek ujmu spojenú s navrátením týchto osôb do Turecka. (TK 133/23)

Súdny dvor, na ktorý bolo podané odvolanie, z veľkej časti zrušil rozsudok Všeobecného súdu a vec mu vrátil.
Súdny dvor vo svojom rozsudku na jednej strane uviedol, že právo Únie ukladá agentúre Frontex súbor povinností, ktorých cieľom je zaručiť dodržiavanie základných práv v rámci spoločných návratových operácií. Na druhej strane pripomenul, že tieto operácie sa môžu týkať len osôb, voči ktorým boli vydané písomné a vykonateľné rozhodnutia o návrate. Agentúra Frontex je preto povinná overiť, či takéto rozhodnutia o návrate existujú pre všetky osoby, ktoré má členský štát v úmysle zahrnúť do spoločných návratových operácií, aby sa zabezpečilo, že tieto operácie rešpektujú zásadu zákazu vyhostenia alebo vrátenia. Súdny dvor tak dal za pravdu sýrskej rodine a konštatoval, že Všeobecný súd sa dopustil pochybenia, keď konštatoval, že agentúra Frontex poskytuje členským štátom len technickú a operačnú podporu, pričom nemusí overiť existenciu rozhodnutia o návrate.

Okrem toho Súdny dvor rozhodol, že Všeobecný súd sa tiež dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď dospel k záveru, že za prípadné porušenia základných práv, ku ktorým dôjde počas návratového letu, nesie výlučnú zodpovednosť hostiteľský členský štát, pričom vylúčil akúkoľvek zodpovednosť zo strany agentúry Frontex.

Súdny dvor preto z veľkej časti zrušil napadnutý rozsudku a vec vrátil Všeobecnému súdu dvoru na opätovné rozhodnutie s prihliadnutím na povinnosti agentúry Frontex v súvislosti s ochranou základných práv osôb, ktorých sa týkajú spoločné návratové operácie.

UPOZORNENIE: Proti rozsudku alebo uzneseniu Všeobecného súdu je možné na Súdny dvor podať odvolanie, ktoré sa obmedzuje len na právne otázky. Odvolanie v zásade nemá odkladný účinok. Ak je prípustné a dôvodné, Súdny dvor zruší rozhodnutie Všeobecného súdu. Ak to stav konania dovoľuje, môže Súdny dvor vydať konečný rozsudok sám. V opačnom prípade vráti vec na rozhodnutie Všeobecnému súdu, ktorý je viazaný rozhodnutím, ktoré Súdny dvor vydal v rámci odvolacieho konania.

1 Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1624 zo 14. septembra 2016 o európskej pohraničnej a pobrežnej stráži, ktorým sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/399 a ktorým sa zrušuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 863/2007, nariadenie Rady (ES) č. 2007/2004 a rozhodnutie Rady 2005/267/ES.
2 Rozsudok zo 6. septembra 2023, WS a i./Frontex, T-600/21 (pozri tiež tlačové komuniké č. 133/23).

Zdroj: Riaditeľstvo pre komunikáciu
Sekcia pre tlač a informácie curia.europa.eu
TLAČOVÉ KOMUNIKÉ č. 158/25
Luxemburg 18. decembra 2025
Rozsudok Súdneho dvora vo veci C-679/23 P | WS a i./Frontex (Spoločná návratová operácia)