Dánsky súd, ktorému boli predložené spory týkajúce sa týchto vypovedaní, sa zamýšľa nad otázkou, či predmetná právna úprava predstavuje priamu alebo nepriamu diskrimináciu na základe etnického pôvodu. Súdny dvor poukázal na to, že etnický pôvod vychádza z viacerých faktorov. Jedno kritérium, posudzované samostatne, ako je napríklad štátna príslušnosť alebo krajina narodenia, nepostačuje na určenie príslušnosti k etnickej skupine. Na účely preskúmania prípadnej priamej diskriminácie je úlohou vnútroštátneho súdu, aby overil, či kritérium týkajúce sa podielu prisťahovalcov a ich potomkov je skutočne založené na etnickom pôvode väčšiny obyvateľov „transformačných oblastí“ a či sa s uvedenými obyvateľmi z tohto dôvodu zaobchádza menej priaznivo, konkrétne napríklad, či sú vystavení zvýšenému riziku predčasného ukončenia ich nájmu. Ak vnútroštátny súd konštatuje prípadnú nepriamu diskrimináciu, bude musieť overiť, či je táto diskriminácia napriek tomu odôvodnená. V tejto súvislosti mu prináleží najmä sa uistiť, že predmetný zákon primerane sleduje cieľ všeobecného záujmu a rešpektuje predovšetkým základné právo na rešpektovanie obydlia. Dánsky zákon o verejnom bývaní vyžaduje prijatie plánov rozvoja, ktorých cieľom je do 1. januára 2030 znížiť percentuálny podiel rodinných obytných jednotiek verejného bývania v takzvaných „transformačných oblastiach“ (pôvodne označovaných ako „oblasti tvrdého geta“). Ide o štvrte, ktoré sa vyznačujú nepriaznivou sociálno-ekonomickou situáciou z hľadiska miery nezamestnanosti, kriminality, vzdelania a/alebo priemerného príjmu, ako aj tým, že podiel „prisťahovalcov a ich potomkov z iných ako európskych krajín“1 v týchto oblastiach prekročil za posledných päť rokov 50 %.

V rámci realizácie plánov rozvoja, ktoré sa týkajú „transformačných oblastí“ Ringparken v Slagelse a Mjølnerparken v Kodani, bola alebo má byť vypovedaná časť nájomných zmlúv na rodinné obytné jednotky verejného bývania, nachádzajúce sa v týchto oblastiach. Niektorí dotknutí nájomcovia napadli tieto opatrenia na vnútroštátnom súde, pričom tvrdia predovšetkým to, že kritérium týkajúce sa podielu „prisťahovalcov a ich potomkov z iných ako európskych krajín“ predstavuje priamu alebo nepriamu diskrimináciu na základe etnického pôvodu, ktorá je právom Únie zakázaná2.

Dánsky súd prejednávajúci tieto spory sa v tejto veci obrátil na Súdny dvor.

Pokiaľ ide o posúdenie toho, či dánsky zákon zavádza priamu diskrimináciu,3 Súdny dvor poznamenal, že predmetné kritérium sa zdá byť rozhodujúce na účely identifikácie „transformačných oblastí“, ktoré sú dotknuté znižovaním počtu rodinných obytných jednotiek verejného bývania. V každom prípade je úlohou vnútroštátneho súdu preskúmať, či toto kritérium stanovuje rozdielne zaobchádzanie na základe etnického pôvodu väčšiny obyvateľov týchto oblastí, čo má tak za následok menej priaznivé zaobchádzanie s obyvateľmi týchto oblastí v porovnaní s obyvateľmi porovnateľných oblastí, v ktorých podiel prisťahovalcov neprekročil hranicu 50 %.

Súdny dvor vysvetlil, že pojem „etnický pôvod“ v zmysle práva Únie sa zakladá na viacerých aspektoch, akými sú napríklad štátna príslušnosť, náboženstvo, jazyk, kultúrny pôvod a tradície a prostredie, v ktorom dané osoby žijú. Tento pojem sa určuje na základe celého súboru faktorov. Ani štátna príslušnosť, ani kritérium krajiny narodenia dotknutej osoby alebo jej rodičov samy osebe nestačia na to, aby sa stanovilo, že osoba patrí k určitej etnickej skupine. Naopak platí, že len samotná skutočnosť, že všeobecné kritérium stanovené v právnom predpise sa vzťahuje na viacero etnických pôvodov, ako taká nevylučuje, že je toto kritérium priamo alebo neoddeliteľne spojené s etnickým pôvodom dotknutých osôb. Navyše informácie týkajúce sa kontextu, akými sú napríklad prípravné práce na takomto právnom predpise, môžu prispieť k zisteniu, že skúmané kritérium predstavuje priamu diskrimináciu na základe etnického pôvodu.

Pokiaľ ide o existenciu prípadného menej priaznivého zaobchádzania, Súdny dvor konštatoval, že môže spočívať v tom, že obyvatelia „transformačných oblastí“ budú vystavení zvýšenému riziku predčasného ukončenia ich nájomných zmlúv, a teda že títo obyvatelia prídu o svoje obydlie. Toto riziko sa zdá byť vyššie než v iných obytných oblastiach, ktoré sa vyznačujú porovnateľnou sociálno-ekonomickou situáciou, ale v ktorých podiel prisťahovalcov neprekročil hranicu stanovenú v predmetnom zákone. Súdny dvor zdôraznil, že aj urážlivý alebo stigmatizujúci charakter niektorých kvalifikácií použitých v právnych predpisoch alebo v prípravných prácach k nim môže preukázať existenciu menej priaznivého zaobchádzania s osobami patriacimi ku skupinám osôb určitého etnického pôvodu.

Ak vnútroštátny súd dospeje k záveru, že tento zákon nepredstavuje priamu diskrimináciu, bude musieť ešte overiť, či v jeho dôsledku nedochádza k nepriamej diskriminácii4. Bolo by to tak v prípade, že zákon, ktorý napriek tomu, že je formulovaný alebo uplatňovaný navonok neutrálne, má za následok osobitné znevýhodnenie, pokiaľ ide o osoby patriace do určitých etnických skupín. Súdny dvor v tejto súvislosti pripomenul, že toto znevýhodnenie sa nevyhnutne nemusí týkať len jedného etnického pôvodu.

Ak vnútroštátny súd dospeje k záveru, že predmetný zákon vytvára takéto osobitné znevýhodnenie, bude musieť tiež preskúmať, či daný zákon sleduje cieľ všeobecného záujmu, na ktorý sa odvoláva dánska vláda a ktorým je konkrétne riešenie problémov súvisiacich so sociálnou kohéziou a integráciou v rámci dánskeho systému verejného bývania, pri súčasnom rešpektovaní zásady proporcionality. Vyžadovalo by si to predovšetkým posúdenie toho, či tento zákon tým, že stanovuje povinnosť prijať plány rozvoja, sleduje cieľ podporovať sociálnu kohéziu koherentným a systematickým spôsobom, a to napriek tomu, že sa táto povinnosť neuplatňuje na obytné oblasti, ktoré sa od „transformačných oblastí“ líšia len tým, že väčšinu ich obyvateľov netvoria „prisťahovalci alebo ich potomkovia z iných ako západných krajín“. Pri skúmaní toho, či je uvedené znevýhodnenie odôvodnené, by sa malo zohľadniť aj základné právo na rešpektovanie obydlia.

UPOZORNENIE: Návrh na začatie prejudiciálneho konania umožňuje súdom členských štátov v rámci sporu, ktorý rozhodujú, položiť Súdnemu dvoru otázky o výklade práva Únie alebo o platnosti aktu Únie. Súdny dvor nerozhoduje vnútroštátny spor. Vnútroštátnemu súdu prináleží, aby rozhodol právnu vec v súlade s rozhodnutím Súdneho dvora. Týmto rozhodnutím sú rovnako viazané ostatné vnútroštátne súdne orgány, na ktoré bol podaný návrh s podobným problémom.
 

[1] Pojem „prisťahovalec“ v zmysle dánskeho zákona o verejnom bývaní označuje osobu narodenú v zahraničí, ktorej žiadny z rodičov sa nenarodil v Dánsku a nie je dánskym štátnym príslušníkom. Pojem „potomok“ je vymedzený ako osoba, ktorá sa narodila v Dánsku, ale ktorej žiadny z rodičov sa nenarodil v Dánsku a nie je dánskym štátnym príslušníkom, alebo ktorej rodičia si napriek tomu, že sa narodili v Dánsku a nadobudli dánsku štátnu príslušnosť, obaja ponechali aj cudziu štátnu príslušnosť. Pod pojem „západné krajiny“ patria členské štáty Európskej únie, Andorra, Island, Lichtenštajnsko, Monako, Nórsko, Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska, San Maríno, Švajčiarsko, Vatikánsky mestský štát, Kanada, Spojené štáty, Austrália a Nový Zéland. Všetky ostaté krajiny sa teda považujú za „iné ako západné krajiny“.
[2]Smernica Rady 2000/43/ES z 29. júna 2000, ktorou sa zavádza zásada rovnakého zaobchádzania s osobami bez ohľadu na rasový alebo etnický pôvod.
[3] Ešte predtým Súdny dvor najprv poznamenal, že s výhradou overení, ktoré má vykonať dánsky súd, treba konštatovať, že smernica 2000/43 sa na dánsky systém verejného bývania uplatňuje. Poskytovanie bývania za odplatu v rámci tohto systému sa totiž týka prístupu k službám a poskytovania služieb v oblasti bývania v zmysle článku 3 ods. 1 písm. h) tejto smernice.
[4] Podľa smernice 2000/43 sa za nepriamu diskrimináciu považuje prípad, ak by v dôsledku navonok neutrálneho predpisu, kritéria alebo praxe bola znevýhodnená skupina osôb z dôvodu ich rasy alebo etnického pôvodu, okrem prípadu, že uvedený predpis, kritérium alebo prax sledujú legitímny cieľ a prostriedky na jeho dosiahnutie sú primerané a nevyhnutné.

Zdroj: Riaditeľstvo pre komunikáciu
Sekcia pre tlač a informácie curia.europa.eu
TLAČOVÉ KOMUNIKÉ č. 164/25
Luxemburg 18. decembra 2025
Rozsudok Súdneho dvora vo veci C-417/23 | Slagelse Almennyttige Boligselskab, Afdeling Schackenborgvænge