13.8.2019
ID: 4552upozornenie pre užívateľov

Kompenzácia cestujúcich pri zrušených a omeškaných letoch

91c224774e52f899e0aa3dce59774224/shutterstock_178047464_w.jpg
Zdroj: shutterstock.com

Do povedomia už i laickej verejnosti sa čoraz viac dostáva právo požadovať kompenzáciu v prípade zrušených a omeškaných letov podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 261/2004 z 11. februára 2004, ktorým sa ustanovujú spoločné pravidlá systému náhrad a pomoci cestujúcim pri odmietnutí nástupu do lietadla, v prípade zrušenia alebo veľkého meškania letov a ktorým sa zrušuje nariadenie (EHS) č. 295/91 (ďalej len „Nariadenie 261/2004“).

Napriek relatívnej jednoduchosti úpravy uplatňovania nárokov podľa Nariadenia 261/2004 však v praxi vyvstávajú mnohé otázky, na ktoré postupne reaguje judikatúra Súdneho dvora Európskej únie (ďalej len „SDEÚ“).

Čas príletu a vzdialenosť

Podľa čl. 7 Nariadenia 261/2004, cestujúcim prislúcha náhrada vo výške od 250 EUR do 600 EUR, a to v závislosti od dĺžky omeškania letov a letovej vzdialenosti.

V tejto súvislosti SDEÚ vo veci Germanwings GmbH proti Ronnymu Henningovi C-452/13 uzavrel, že „čas príletu“ používaný na určenie rozsahu omeškania letu, ktoré utrpeli cestujúci, zodpovedá okamihu, v ktorom sú otvorené aspoň jedny z dverí lietadla, za predpokladu, že v tomto momente môžu cestujúci lietadlo opustiť. Medzi faktickým pristátím lietadla a možnosťou opustiť lietadlo môže pritom v niektorých prípadoch ubehnúť aj niekoľko desiatok minút a práve tieto môžu predstavovať deliacu čiaru medzi existenciou a neexistenciou nároku na náhradu podľa Nariadenia 261/2004.


Legate s.r.o 

Pokiaľ ide o letovú vzdialenosť, SDEÚ vo veci Birgit Bossen a i. proti Brussels Airlines SA/NV C-559/16 určil, že vzdialenosť zahŕňa v prípade leteckých spojení s prestupom jedine vzdialenosť medzi miestom prvého odletu a cieľovým miestom, ktorá sa musí vypočítať metódou ortodromickej dráhy, a to bez ohľadu na skutočnú vzdialenosť prekonanú letom. Zjednodušene povedané, pre účely určenia výšky náhrady sa do úvahy berie výlučne vzdialenosť určená vzdušnou čiarou, ktorá by bola prekonaná priamym letom z letiska odletu do letiska príletu, hoci sa v skutočnosti jednalo o let s prestupom.

Premlčanie nárokov

Nariadenie 261/2004 neurčuje žiadne lehoty pre uplatnenie nárokov a podľa rozhodnutia SDEÚ vo veci Joan Cuadrench Moré proti Koninklijke Luchtvaart Maatschappij NV C-139/11, lehoty na podanie žalôb stanovia pravidlá každého členského štátu týkajúce sa premlčacej lehoty na podanie žaloby.

Zodpovedný dopravca


SDEÚ vo veci CS a i. proti Českým aeroliniám a.s. C-502/18 potvrdil, že dopravcom, voči ktorému možno uplatňovať nároky na náhradu podľa Nariadenia 261/2004, je dopravca, s ktorým cestujúci uzavreli zmluvu o preprave, a to aj vtedy, keď let pozostával z dvoch letov objednaných v rámci jednej rezervácie, pričom prvý let smeroval z letiska umiestneného na území členského štátu na letisko umiestnené v tretej krajine cez letisko v inej tretej krajine a k meškaniu došlo na v poradí druhom lete, ktorý zabezpečoval iný ako zmluvný dopravca, so sídlom v tretej krajine. Let s jedným alebo viacerými priamymi prípojmi objednanými v rámci jedinej rezervácie sa podľa judikatúry SDEÚ totiž považuje za jeden celok, a prevádzkujúci letecký dopravca, ktorý uskutočnil prvý let, sa preto nemôže brániť s odvolaním sa na zlé uskutočnenie neskoršieho letu prevádzkovaného iným leteckým dopravcom. SDEÚ taktiež dodal, že bude prípadne na prevádzkujúcom leteckom dopravcovi povinnom zaplatiť náhradu podľa Nariadenia 261/2004 za omeškanie letu, ktorý neprevádzkoval on sám, aby sa domáhal náhrady za takto vzniknuté finančné výdavky od prevádzkujúceho leteckého dopravcu, ktorý za toto meškanie nesie zodpovednosť. České aerolínie ako zmluvný dopravca, u ktorého si cestujúci objednali v rámci jednej rezervácie let z Prahy do Bangkoku s prestupom v Abu-Dhábí, tak boli povinné zaplatiť cestujúcim náhradu za omeškanie v poradí druhého letu z Abu-Dhabí – Bangkok, ktorý prevádzkovali Etihad Airways, ktoré nie sú leteckým dopravcom Spoločenstva.

Príslušný súd


SDEÚ vyriešil otázku príslušného súdu pre účely uplatňovania nárokov podľa Nariadenia 261/2004 vo veci Peter Rehder proti Air Baltic Corporation C-204/08, podľa ktorého je príslušným súdom súd podľa voľby žalobcu, v obvode ktorého sa nachádza miesto odletu alebo miesto príletu lietadla, ktoré sú dohodnuté v zmluve o preprave. Na určenie príslušného súdu SDEÚ aplikoval Nariadenie Rady (ES) č. 44/2001 z 22. decembra 2000 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (ďalej len „Nariadenie 44/2001“), a to konkrétne čl. 5 ods. 1 písm. b) druhá odrážka, podľa ktorého je miestom zmluvného plnenia pri poskytnutí služieb miesto v členskom štáte, kde sa podľa zmluvy služby poskytli alebo mali poskytnúť. Vzhľadom na špecifický charakter leteckej dopravy SDEÚ uzavrel, že takýmto miestom je výlučne miesto príletu alebo miesto odletu (nie miesto medzipristátia ani miesto sídla alebo miesto prevádzkarne leteckej spoločnosti a pod.).

V spojených veciach C-274/16, C-448/16 SDEÚ predstavil rozširujúci výklad pojmu „zmluvné veci“ podľa Nariadenia 44/2001 tak, že treba usudzovať, že pod pojem zmluvné veci patria všetky záväzky, ktoré majú svoj pôvod v zmluve, ktorej nesplnenie sa uvádza na podporu žaloby žalobcu. Aj keď teda žaloba o náhradu podľa Nariadenia 261/2004 smerovala proti prevádzkujúcemu leteckému dopravcovi, ktorý nebol zmluvným partnerom dotknutého cestujúceho podľa zmluvy o preprave, príslušnosť súdu sa určila podľa čl. 5 ods. 1 písm. b) druhá odrážka Nariadenia 44/2001, nakoľko v zmysle Nariadenia 261/2004 takýto prevádzkujúci dopravca plní zmluvu o preprave v mene zmluvného dopravcu ako zmluvného partnera cestujúceho. SDEÚ zároveň určil, že za miesto zmluvného plnenia je v tomto prípade potrebné považovať miesto príletu v poradí druhého letu, ak je preprava na oboch letoch vykonávaná dvoma rozličnými leteckými dopravcami, a žaloba o náhradu je založená na nezrovnalosti, ku ktorej došlo počas prvého z uvedených letov, vykonanom leteckým dopravcom, ktorý nie je zmluvným partnerom dotknutých cestujúcich. Cestujúci tak mohli podať žalobu voči leteckej spoločnosti Air Nostrum, Líneas Aéreas del Mediterráneo SA, ktorá zabezpečovala prvý let, na ktorom vzniklo omeškanie, hoci zmluvu o preprave na oba lety tvoriace jednu rezerváciu na trase Ibiza-Düsseldorf s prestupom v Palma de Mallorca, uzatvorili s Air Berlin, a to na súde príslušnom podľa miesta príletu v poradí druhého letu, čiže v Nemecku.

Nariadenie 44/2001, a teda ani vyššie uvedené závery sa nepoužijú na žalovaného – leteckú spoločnosť, ktorá má sídlo v treťom štáte; v takom prípade sa právomoc súdov členského štátu musí určiť podľa vnútroštátnych predpisov členských štátov. SDEÚ to výslovne potvrdil vo svojom rozhodnutí vo veci Becker proti Hainan Airlines C-447/16, kde cestujúci, ktorý si u čínskeho leteckého dopravcu Hainan Airlines objednal let z Berlína do Pekingu s prestupom v Bruseli, nemohol žalovať čínskeho leteckého dopravcu na súdoch príslušných podľa Nariadenia 44/2001.

Vrátenie ceny letenky a provízia

SDEÚ v Dirk Harms a i. proti Vueling Airlines SA. C-601/17 jednoznačne určil, že v prípade, ak letecký dopravca vracia cestujúcemu cenu letenky z dôvodu zrušenia letu, je povinný cestujúcemu vrátiť aj výšku provízie získanej osobou vystupujúcou ako sprostredkovateľ medzi cestujúcim a leteckým dopravcom, okrem prípadu, ak bola táto provízia stanovená bez vedomia uvedeného leteckého dopravcu.

Mimoriadne okolnosti a právo na starostlivosť


Ak je zrušenie alebo omeškanie letu spôsobené mimoriadnymi okolnosťami, cestujúcim právo na náhradu podľa Nariadenia 261/2004 nevzniká. Právo cestujúcich na starostlivosť na náklady zodpovedného dopravcu podľa čl. 5 ods. 1 písm. b) Nariadenia a čl. 9 Nariadenia tým však nie je dotknuté. Zodpovedný dopravca je teda aj v takom prípade v závislosti od konkrétneho prípadu povinný zabezpečiť cestujúcim jedlo a občerstvenie, hotelové ubytovanie, prepravu medzi letiskom a ubytovaním a iné. SDEÚ tento záver vyslovil vo veci Denise McDonagh proti Ryanair Ltd. C-12/11, kde zároveň doplnil, že ak si letecký dopravca nesplnení tieto povinnosti, je cestujúci oprávnený len na vrátenie súm, ktoré sú vzhľadom na vlastné okolnosti každého prípadu nutné, vhodné a primerané na účely nápravy zlyhania leteckého dopravcu.

Záver

Nariadenie 261/2004 predstavuje pomerne účinný a relatívne jednoduchý právny nástroj na získanie jednorazovej paušálnej náhrady pre cestujúcich od leteckých dopravcov v prípade omeškania alebo zrušenia letov, ktoré majú miesto odletu alebo miesto príletu v niektorom z členských štátov Európskej únie. V praxi však môžu vznikať mnohé špecifické situácie, a to najmä s ohľadom na rezervácie pozostávajúce z viacerých letov, ktorých miesta odletu, príletu alebo medzipristátia sú často krát aj na území tretích krajín a prevádzkované viacerými leteckými dopravcami, ktorých sídlo môže byť tiež na území tretích krajín. Zdrojom odpovedí sú v týchto prípadoch predovšetkým rozhodnutia SDEÚ, ktorých stručný výber uvádzame vyššie.

JUDr. Katarína Siváková, LL.M.
JUDr. Katarína Siváková, LL.M.
Senior Lawyer


Dvořákovo nábrežie 8/A
811 02 Bratislava

Tel.: + 421 2 6252 7561
e-mail:  info@legate.sk


© EPRAVO.SK – Zbierka zákonov, judikatúra, právo | www.epravo.sk