V roku 2022 žalujúca strana VP na základe tých istých lekárskych potvrdení požiadala tento orgán najmä o to, aby v súlade so všeobecným nariadením o ochrane údajov (GDPR2) opravil údaj o jej rode v tomto registri. Táto žiadosť však bola zamietnutá z dôvodu, že žalujúca strana VP nepreukázala, že podstúpila chirurgickú zmenu pohlavia.

Žalujúca strana VP podala proti tomuto zamietavému rozhodnutiu žalobu na Súd hlavného mesta Budapešť (Maďarsko). Tento súd, ktorý spresnil, že maďarské právo neupravuje konanie o právnom uznaní transrodovej identity, sa Súdneho dvora pýtal, či jednak GDPR ukladá vnútroštátnemu orgánu zodpovednému za vedenie verejného registra povinnosť opraviť osobné údaje týkajúce sa rodovej identity fyzickej osoby, ak tieto údaje nie sú správne, a jednak, či členský štát môže prostredníctvom správnej praxe podmieniť výkon práva na opravu takýchto údajov predložením dôkazov, najmä o chirurgickej zmene pohlavia.

Súdny dvor v prvom rade poznamenal, že podľa GDPR a najmä podľa zásady správnosti, ktorá je v ňom stanovená3, má dotknutá osoba právo, aby prevádzkovateľ bez zbytočného odkladu opravil nesprávne osobné údaje, ktoré sa jej týkajú. Toto nariadenie tak konkretizuje základné právo zakotvené v Charte základných práv Európskej únie (ďalej len „Charta“)4, podľa ktorého má každý právo na prístup k zhromaždeným údajom, ktoré sa ho týkajú, a právo na ich opravu. V tejto súvislosti Súdny dvor pripomenul, že správnosť a úplnosť týchto údajov sa musí posúdiť vzhľadom na účel, na ktorý boli získané.

V prejednávanej veci Súdny dvor, ktorý pripomenul, že dotknuté spracúvanie patrí do vecnej pôsobnosti GDPR, uviedol, že maďarskému súdu prináleží, aby overil správnosť predmetného údaja z hľadiska účelu, na ktorý bol tento údaj získaný. Ak by cieľom získania tohto údaja bolo identifikovať dotknutú osobu, zdá sa, že uvedený údaj sa týka rodovej identity, ktorú táto osoba vnútorne prežíva, a nie rodovej identity, ktorá jej bola pripísaná pri narodení. V tomto kontexte Súdny dvor spresnil, že členský štát sa nemôže so zámerom brániť právu na opravu odvolávať na neexistenciu konania o právnom uznaní transrodovej identity vo svojom vnútroštátnom práve. Platí totiž, že hoci právo Únie nezasahuje do právomoci členských štátov v oblasti osobného stavu osôb a právneho uznávania ich rodovej identity, tieto štáty musia pri výkone tejto právomoci dodržiavať právo Únie, vrátane GDPR, s prihliadnutím na Chartu.

Súdny dvor tak dospel k záveru, že GDPR sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátnemu orgánu zodpovednému za vedenie verejného registra ukladá povinnosť opraviť osobné údaje týkajúce sa rodovej identity fyzickej osoby, ak Súdny dvor v druhom rade konštatoval, že na účely výkonu svojho práva na opravu môže byť táto osoba povinná predložiť relevantné a dostatočné dôkazy, ktoré možno rozumne požadovať na účely preukázania nesprávnosti uvedených údajov. Členský štát však v žiadnom prípade nemôže podmieniť výkon práva na opravu predložením dôkazov o chirurgickej zmene pohlavia.

Takáto požiadavka totiž zasahuje najmä do podstaty práva na nedotknuteľnosť osoby a práva na rešpektovanie súkromného života, ktoré sú uvedené v článkoch 3 a 7 Charty. Navyše takáto požiadavka nie je v žiadnom prípade nevyhnutná ani primeraná na účely zabezpečenia spoľahlivosti a koherencie verejného registra, akým je azylový register, keďže lekárske potvrdenie, vrátane predchádzajúcej psychodiagnostiky, môže v tejto súvislosti predstavovať relevantný a dostatočný dôkaz. 

[1]Názov tejto veci je fiktívny. Nezodpovedá skutočnému menu ani názvu žiadneho z účastníkov konania.
[2]Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES.
[3]Pozri článok 5 ods. 1 písm. d) a článok 16 GDPR.
[4]Pozri článok 8 ods. 2 druhú vetu.

Zdroj: Riaditeľstvo pre komunikáciu
Sekcia pre tlač a informácie curia.europa.eu
TLAČOVÉ KOMUNIKÉ č. 34/25
Luxemburg 13. marca 2025
Rozsudok Súdneho dvora vo veci C-247/23 | [Deldits]1