Poslať článok e-mailom

E-mail príjemcu:*
Vaše meno:*
E-mail odosielateľa:*
*) povinné položky
27.10.2022
ID: 5578upozornenie pre užívateľov

Legislatívna regulácia crowdfundingu

Rozmýšľate do čoho investovať v súčasnej inflačnej situácii? Ako si rozdeliť svoje investičné portfólio? Jednou z možností je aj zapojiť sa do crowdfundingu ako investor. Resp. do hromadného či kolektívneho investovania prostredníctvom crowdfundingovej platformy. Hoci ide o inovatívnu formu financovania, nejde už o tak veľmi „divoký západ“. Už aj na Slovensku sa objavujú spoločnosti prevádzkujúce takéto platformy a umožňujúce túto formu investovania a zároveň prístupu k financiám bez účasti bánk.

Čo je však dôležitejšie, táto oblasť už je legislatívne regulovaná aj na európskej úrovni.

Konkrétne Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/1503 zo 7. októbra 2020 o európskych  poskytovateľoch služieb hromadného financovania pre podnikanie a o zmene nariadenia (EÚ) 2017/1129 a smernice (EÚ) 2019/1937 (ďalej len „Nariadenie“), ktoré sa uplatňuje od 10. 11. 2021. Toto Nariadenie je súčasťou „digitálnej“ regulačnej revolúcie. Stanovuje jasné požiadavky na organizáciu poskytovateľov služieb hromadného financovania, udeľovanie povolení týmto poskytovateľom a dohľad nad nimi, na prevádzku platforiem hromadného financovania, ako aj na transparentnosť a marketingovú komunikáciu v súvislosti s takýmto poskytovaním služieb. Prechodné obdobie na poskytovanie crowdfundingových služieb podľa vnútroštátneho práva uplynie onedlho - 10. novembra 2022, prípadne skorším udelením povolenia na výkon činnosti.

Regulačný rámec, ktorý v Európskej únii upravuje crowdfunding dopĺňa aj súbor regulačných technických predpisov a vykonávacích technických predpisov (tzv. Level 2 legislatíva), ktorých prijatie a zverejnenie v Úradnom vestníku EÚ sa očakáva v blízkej budúcnosti. V súčasnosti je na webovom sídle orgánu ESMA zverejnený návrh Level 2 legislatívy vo forme záverečnej správy.

Čo je to crowdfunding?

Nariadenie ujasňuje a zjednocuje aj mnoho pojmov z oblasti crowdfundingu. Samotný crowdfunding definuje ako „službu hromadného financovania“, ktorou je v zmysle uvedeného ustanovenia „spárovanie záujmov investorov a vlastníkov projektov o financovanie podnikania prostredníctvom využívania platformy hromadného financovania.V závislosti od toho, či za poskytnuté finančné prostriedky podporovateľ dostane protiplnenie, od povahy takéhoto protiplnenia a od právnej povahy vzťahov medzi príslušnými osobami, rozlišujeme najmä tieto formy crowdfundingu:

  • model bez protiplnenia (donation based) – založený na darovaní, tzv. donačný, kedy podporovatelia spravidla prispievajú na projekt menšieho rozsahu, napríklad s cieľom podpory rozvoja umenia, vedy, na dobročinné, alebo verejno-prospešné účely a neočakávajú protiplnenie od osoby žiadajúcej o príspevok na svoj projekt,

  • modely s protiplnením (reward based), pri ktorých majú podporovatelia nárok na získanie protiplnenia zo strany osoby žiadajúcej o príspevok na svoj projekt:

    • crowdfunding založený na odmene, kedy podporovatelia spravidla získavajú materiálnu (nie finančnú) odmenu za poskytnuté finančné prostriedky, ako napríklad výrobok, alebo službu od majiteľa projektu,

    • požičiavanie (lending, loan based crowdfunding alebo crowdlending), kedy podporovatelia, resp. investori skupinovo a s úrokom požičiavajú finančné prostriedky konkrétnym osobám spravidla na ich podnikateľské aktivity. Patrí sem aj poskytovanie pôžičiek „peer to peer“ spôsobom (označovaným aj ako „P2P“ alebo „person-to-person“, čo znamená „od človeka k človeku“),

    • investičný, resp. podielový crowdfunding (investment based crowdfunding, crowdinvesting), kedy sa podporovatelia stávajú investormi do vlastného kapitálu spoločností (získajú podiel na ich majetku), resp. ich spolumajiteľmi, a

    • hybridné, resp. kombinované modely.

Typy crowdfundingu, ktoré Nariadenie reguluje, sú ina modely s protiplnením, a to crowdlending (uľahčovanie poskytovania pôžičiek) a crowdinvesting (uľahčovanie financovania prostredníctvom prevoditeľných cenných papierov a tzv. prijatých nástrojov na účely crowdfundingu). Z pôsobnosti tohto Nariadenia  sú vylúčené tzv. P2P (peer-to-peer) crowdfundingové platformy, ktoré sú zamerané na sprostredkovávanie spotrebiteľských pôžičiek medzi spotrebiteľmi navzájom.

Hlavnými subjektmi zúčastňujúcimi sa na hromadnom financovaní sú teda poskytovateľ služby (hromadného financovania), investor (sofistikovaný a nesofistikovaný) a vlastník projektu.

Poskytovateľ služieb hromadného financovania, resp. prevádzkovateľ crowdfundingovej platformy je podľa Nariadenia regulovaný a licencovaný subjekt, ktorým môže byť len právnická osoba, ktorá spája dopyt po financovaní určitého projektu s osobami ochotnými poskytnúť na tento účel finančné prostriedky. V podmienkach SR je príslušným regulačným orgánom udeľujúcim povolenie na poskytovanie crowdfundingových služieb ustanovená Národná banka Slovenska.

Investorom je v zmysle Nariadenia „každá fyzická alebo právnická osoba, ktorá prostredníctvom platformy hromadného financovania poskytuje pôžičky alebo nadobúda prevoditeľné cenné papiere alebo prijaté nástroje na účely hromadného financovania.“ Dôležité je delenie investorov podľa Nariadenia na „sofistikovaných“ a „nesofistikovaných“, pričom sofistikovaným investorom je profesionálny klient podľa smernice MiFID II a osoby, ktoré poskytovateľ služieb schválil ako sofistikovaných investorov. Nesofistikovaným investorom je investor, ktorý nie je sofistikovaným investorom a je zvýhodnený tým, že má 4-dňovú predzmluvnú lehotu na premyslenie, teda zrušenie ponuky investovať bez sankcie. Musí prejsť aj vstupným testom znalostí a simuláciou schopnosti znášať stratu.

Vlastníkom projektu je v zmysle Nariadenia „každá fyzická alebo právnická osoba, ktorá sa snaží získať financovanie prostredníctvom platformy hromadného financovania, pričom projekt hromadného financovania je „podnikateľská činnosť alebo činnosti, na ktoré sa vlastník projektu usiluje získať financie prostredníctvom ponuky hromadného financovania“, s celkovou protihodnotou nižšou ako 5 mil. eur. Crowdfunding nie je len dobrým spôsobom získania pôžičky na podnikanie, ale poskytuje vlastníkom projektu aj iné výhody. Získanie finančnej podpory projektu znamená aj podporu myšlienky projektu a podnikateľského zámeru.  Môže to byť aj efektívna forma marketingu.

Ochrana investora

Hlavným dôvodom prijatia Nariadenia bola okrem snahy uľahčiť vlastníkom projektu (najmä malým a stredným podnikom, či startupom a scaleupom) alternatívny prístup k financovaniu za rovnakých a regulovaných podmienok aj ochrana investorov. Investor je pritom chránený na viacerých úrovniach. Poskytovateľ služieb je Nariadením viazaný zabezpečiť aspoň minimálnu úroveň náležitej starostlivosti vo vzťahu k vlastníkom projektu. Poskytovateľ služieb musí mať ďalej zavedené primerané systémy a kontroly na riadenie rizík a musí poskytovať takéto služby v súlade s požiadavkami Nariadenia, inak mu hrozia pokuty až do výška 500 000 EUR alebo 5% ročného obratu. Poskytovateľovi služieb ukladá Nariadenie aj rozsiahle informačné povinnosti - musí poskytnúť potenciálnym investorom dokument kľúčových investičných informácií a pravidelne informovať investora elektronickými prostriedkami o jeho portfóliu. Na poskytovateľa služieb sú kladené aj prudenciálne požiadavky buď vo forme vlastných zdrojov alebo formou poistnej zmluvy, resp. ich kombináciou vo výške 25 000 EUR a ¼ fixných režijných nákladov za predošlý rok. Poskytovateľ služieb musí tiež umožniť klientom inzerovať záujem o predaj pôžičiek alebo prevoditeľných CP na elektronickej výveske a uchovávať záznamy týkajúce sa služieb a transakcií po dobu 5 rokov.

Výhody a riziká crowdfundingu

Hromadné financovanie je spôsob dlhodobého investovania do jednej alebo aj viacerých spoločností (portfólio) z rôznych oblastí podnikania, ktoré si investor vyberie z ponuky poskytovateľa služby podľa toho, čo ho osloví, ktorá oblasť je mu blízka a jej rozumie, alebo podľa iných kritérií. Investor sa tak stane spoločníkom napríklad developerskej alebo kozmetickej firmy cez účelovú firmu – tzv. SPV. Dochádza tak k prepojeniu podporovateľov s podnikateľskými subjektmi.

Takéto investovanie nesie so sebou samozrejme aj riziká. Ak vlastník projektu nedosiahne plánovaný rast, môže investor prísť o všetky investované finančné prostriedky. Neodporúča sa preto investovať viac ako 10% čistého majetku investora. Poskytovateľ služieb je povinný upozorniť investorov aj na to, že takéto investície nie sú kryté systémom ochrany vkladov v súlade so smernicou 2014/49/EÚ, ani systémom náhrad pre investorov v súlade so smernicou 97/9/ES.

Crowdfunding má však aj výhody oproti iným formám investovania. Výhoda tejto formy investovania spočíva v tom, že investor má kontrolu nad investíciou a spolurozhodujete o nej. Investor môže mať právo na výkon hlasovacích práv v spoločnosti podľa výšky investície (vždy je určená minimálna investícia), a tak sa spolupodieľať na rozhodovaní vo veciach riadenia spoločnosti. Výhoda takéhoto investovania spočíva aj v tom, že investor má rovnaké právo na vyplácanie podielu na zisku spoločnosti ako samotný zakladatelia/spoločníci spoločnosti (tieto sa môžu pohybovať aj od 30 do 50%), a to s likviditnou preferenciou. Čiže investor je pri exite vyplácaný prednostne.  


JUDr. Silvia Nipčová, LL.M.

Rödl & Partner Advokáti, s.r.o.
 
Lazaretská 8
811 08 Bratislava

Tel.:   +421 2 57 200 400
e-mail: bratislava‎@‎roedl.sk

 


© EPRAVO.SK – Zbierka zákonov, judikatúra, právo | www.epravo.sk