V roku 2018 holandská Nadácia pre prevenciu užívania tabaku medzi mladými ľuďmi požiadala holandský Úrad pre kontrolu potravín a spotrebiteľských výrobkov (NVWA), aby zabezpečil, že cigarety s filtrom v Holandsku spĺňajú maximálne úrovne emisií dechtu, nikotínu a oxidu uhoľnatého. Tieto úrovne sú stanovené v smernici Únie1.

Keďže NVWA túto žiadosť zamietol, vec sa dostala pred holandské súdy. V roku 2020 položil súd v Rotterdame Súdnemu dvoru prejudiciálne otázky týkajúce sa niektorých ustanovení smernice. Súdny dvor poskytol odpovede v rozsudku z 22. februára 20222.

V nadväznosti na tento rozsudok súd v Rotterdame rozhodol, že na normy ISO, na ktoré odkazuje holandské právo, sa nemožno voči nadácii odvolávať a že metóda merania úrovní emisií opísaná v týchto normách nie je v súlade so smernicou. Táto metóda, hoci sa na ňu odvolal normotvorca Únie, totiž dostatočne nezohľadňuje okolnosť, že časť filtra cigarety je pri jej používaní, v súlade so zamýšľaným účelom, zakrytá fajčiarom. Proti tomuto rozsudku súdu v Rotterdame bolo podané odvolanie, v rámci ktorého boli Súdnemu dvoru predložené nové prejudiciálne otázky. Predkladajúci vnútroštátny súd sa najmä pýta, či je takýto výsledok odôvodnený, ak jednotlivec, ktorý sa snaží dosiahnuť kontrolu dodržiavania noriem uplatniteľných na cigarety uvádzané na trh, mal prístup k predmetným normám ISO.

Súdny dvor vo svojom rozsudku potvrdil, že nadácia, ktorej účel sa zdá byť v súlade s cieľom ochrany ľudského zdravia sledovaným smernicou, musí mať možnosť overiť, či cigarety vyrobené a uvedené na trh spĺňajú úrovne emisií stanovené smernicou, a to vzhľadom na metódy merania stanovené normami ISO, na ktoré táto smernica odkazuje. Takýto jednotlivec musí teda v súlade so zásadou právneho štátu mať voľný prístup k týmto normám. To znamená, že tento prístup musí byť všeobecný, účinný, bezplatný a nediskriminačný.

Súdny dvor tiež poznamenal, že pokiaľ normotvorca Únie stanovuje povinnosti súvisiace s medzinárodnými normami a zameriava sa na ochranu záujmov, ako je ľudské zdravie, prináleží Európskej únii, aby znášala náklady spojené so zavedením voľného prístupu k oficiálnej a autentickej verzii týchto noriem. To sa týka najmä prípadu, keď sú uvedené normy chránené právami duševného vlastníctva.

Súdny dvor v tejto súvislosti konštatoval, že všetci účastníci konania mali prístup k obsahu oficiálnej a autentickej verzie noriem ISO, na ktoré odkazuje smernica, ktorá je predmetom tohto konania. Za takýchto okolností sa nadácia nemôže dovolávať iných metód merania, než sú metódy predpísané týmito normami ISO, aj keď tieto normy neboli uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie. UPOZORNENIE: Návrh na začatie prejudiciálneho konania umožňuje súdom členských štátov v rámci sporu, ktorý rozhodujú, položiť Súdnemu dvoru otázky o výklade práva Únie alebo o platnosti aktu Únie. Súdny dvor nerozhoduje vnútroštátny spor. Vnútroštátnemu súdu prináleží, aby rozhodol právnu vec v súlade s rozhodnutím Súdneho dvora. Týmto rozhodnutím sú rovnako viazané ostatné vnútroštátne súdne orgány, na ktoré bol podaný návrh s podobným problémom.

[1]Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/40/EÚ z 3. apríla 2014 o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov týkajúcich sa výroby, prezentácie a predaja tabakových a súvisiacich výrobkov a o zrušení smernice 2001/37/ES.
[2] Rozsudok z 22. februára 2022, C-160/20, Stichting Rookpreventie Jeugd a i. (pozri tiež TK č. 29/22).

Zdroj: Riaditeľstvo pre komunikáciu
Sekcia pre tlač a informácie curia.europa.eu
TLAČOVÉ KOMUNIKÉ č. 60/26
Luxemburg 21. apríla 2026
Rozsudok Súdneho dvora vo veci C-155/24 | Nederlandse Voedsel- en Warenautoriteit a i.