Maďarsko „zákonom č. LXXIX z roku 2021, ktorým sa prijímajú prísnejšie opatrenia proti pedofilným páchateľom trestných činov a menia niektoré zákony na ochranu detí“, zmenilo niekoľko vnútroštátnych právnych predpisov s cieľom chrániť maloleté osoby. V dôsledku týchto novelizácií bol v podstate zakázaný alebo obmedzený prístup k obsahu, najmä v audiovizuálnej oblasti alebo v oblasti reklamy, ktorý znázorňuje či popularizuje odklon od identity zodpovedajúcej biologickému pohlaviu, zmenu pohlavia alebo homosexualitu. Na základe žaloby o nesplnenie povinnosti, ktorú v tejto súvislosti podala Európska komisia, Súdny dvor rozhodol, že Maďarsko porušilo právo Únie na niekoľkých rôznych úrovniach: primárne a sekundárne právo v oblasti služieb na vnútornom trhu, Chartu základných práv Európskej únie, článok 2 ZEÚ a všeobecné nariadenie o ochrane údajov (GDPR).

Maďarsko „zákonom č. LXXIX z roku 2021, ktorým sa prijímajú prísnejšie opatrenia proti pedofilným páchateľom trestných činov a menia niektoré zákony na ochranu detí“ (ďalej len „novelizačný zákon“), prijalo niekoľko zmien svojho vnútroštátneho práva. Hoci podľa tohto členského štátu sú tieto novelizácie určené na ochranu maloletých osôb, viaceré z nich majú v podstate za následok zákaz alebo obmedzenie prístupu k obsahu, ktorý je primárne zameraný na znázorňovanie alebo popularizáciu odklonu od identity zodpovedajúcej biologickému pohlaviu, zmeny pohlavia alebo homosexuality.

Európska komisia podala proti Maďarsku na Súdny dvor žalobu o nesplnenie povinnosti v súvislosti s prijatím novelizačného zákona. Navrhovala, aby Súdny dvor konštatoval, že došlo k porušeniu primárneho a sekundárneho práva Únie týkajúceho sa služieb na vnútornom trhu[1], viacerých práv zaručených Chartou základných práv Európskej únie (ďalej len „Charta“), článku 2 ZEÚ[2] a napokon všeobecného nariadenia o ochrane údajov (GDPR)[3].

Súdny dvor zasadajúci v pléne rozhodol, že žaloba je dôvodná, a to vo všetkých žalobných dôvodoch.

V prvom rade, tieto novelizácie porušujú slobodu poskytovať a prijímať služby, ktorá je zakotvená v primárnom práve Únie a v rôznych ustanoveniach smernice o elektronickom obchode, smernice o službách a smernice o audiovizuálnych mediálnych službách. Súdny dvor predovšetkým uviedol, že tieto novelizácie obmedzujú možnosť poskytovateľov mediálnych služieb alebo iných poskytovateľov vytvárať a šíriť obsah, ktorý je v zásade primárne zameraný na popularizáciu alebo znázorňovanie odklonu od identity zodpovedajúcej biologickému pohlaviu, zmeny pohlavia alebo homosexuality. Tieto novelizácie tak túto slobodu obmedzujú. Súdny dvor následne potvrdil, že podľa práva Únie je možné takéto obmedzenia odôvodniť presadzovaním najlepšieho záujmu dieťaťa alebo potrebou zachovať právo rodičov zabezpečiť vzdelanie a výchovu svojich detí v zhode s ich náboženským, filozofickým a pedagogickým presvedčením, ktoré sú zaručené Chartou4. Súdny dvor poukázal najmä na to, že ak neexistujú harmonizačné normy na úrovni Únie, majú členské štáty mieru voľnej úvahy pri vymedzovaní toho, aký obsah, a to najmä audiovizuálny, môže narušiť telesný, duševný alebo morálny vývin maloletých osôb.

Súdny dvor však rozhodol, že táto miera voľnej úvahy sa musí vykonávať v súlade s Chartou, a najmä zákazom diskriminácie na základe pohlavia a sexuálnej orientácie zaručeným jej článkom 21 ods. 1. V prejednávanej veci Súdny dvor konštatoval, že to tak nebolo. Aspekty novelizačného zákona, ktoré sa opierajú o kritérium znázorňovania alebo popularizácie odklonu od identity zodpovedajúcej biologickému pohlaviu, zmeny pohlavia alebo homosexuality, totiž vychádzajú z predpokladu, že akékoľvek znázorňovanie alebo popularizácia tohto druhu môže bez ohľadu na svoj konkrétny obsah ohroziť najlepší záujem dieťaťa. Takýto prístup však svedčí o uprednostňovaní určitých sexuálnych identít a sexuálnych orientácií na úkor iných, ktoré sú v dôsledku toho stigmatizované, čo je nezlučiteľné s požiadavkami, ktoré v spoločnosti založenej na pluralizme vyplývajú zo zákazu diskriminácie na základe pohlavia a sexuálnej orientácie. V prípade takéhoto narušovania podstaty tohto zákazu sa predmetné obmedzenia v žiadnom prípade nejavia ako odôvodnené, najmä s ohľadom na cieľ spočívajúci v presadzovaní najlepšieho záujmu dieťaťa. Súdny dvor spresnil, že maloleté osoby možno primerane chrániť pred programami, ktoré nie sú vhodné pre ich vek, bez toho, aby tým dochádzalo k takejto priamej diskriminácii na základe pohlavia a sexuálnej orientácie, aká vyplýva z predmetných novelizácií.

V druhom rade uvedené novelizácie predstavujú obzvlášť závažný zásah do viacerých základných práv chránených Chartou, a to zákazu diskriminácie na základe pohlavia a sexuálnej orientácie, rešpektovania súkromného a rodinného života5, ako aj slobody prejavu a práva na informácie6.

Predmetné maďarské právne predpisy predovšetkým stigmatizujú a marginalizujú osoby, ktoré nie sú cisrodové, vrátane transrodových osôb, alebo nie sú heterosexuálne, ako osoby škodlivé pre telesný, duševný a morálny vývin maloletých osôb, a to len z dôvodu ich sexuálnej identity alebo sexuálnej orientácie. Názov novelizačného zákona ich spája s pedofilnou trestnou činnosťou, čo môže túto stigmatizáciu posilniť a vyvolať voči týmto osobám nenávistné správanie.

Za týchto okolností dotknuté zásahy narúšajú podstatu vyššie uvedených základných práv, a preto ich nemožno odôvodniť cieľmi, ktoré uvádza Maďarsko, a to presadzovaním najlepšieho záujmu dieťaťa alebo právom rodičov zabezpečiť výchovu a vzdelávanie svojich detí v zhode s ich náboženským, filozofickým a pedagogickým presvedčením.

Súdny dvor tiež konštatoval, že Maďarsko v prejednávanej veci porušilo právo na ľudskú dôstojnosť7. Vyplýva to zo skutočnosti, že v dôsledku aspektov novelizačného zákona, ktoré Komisia spochybňuje, sa so skupinou osôb, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou pluralitnej spoločnosti, zaobchádza ako s hrozbou pre spoločnosť, pri ktorej sa vyžaduje osobitné právne zaobchádzanie, a to len z dôvodu ich sexuálnej identity alebo sexuálnej orientácie. Stigmatizujúca a urážlivá povaha novelizačného zákona vedie k vytvoreniu, udržaniu alebo posilneniu ich sociálnej „neviditeľnosti“, čo porušuje ich dôstojnosť.

V treťom rade, Súdny dvor po prvýkrát konštatoval samostatné porušenie článku 2 ZEÚ, v ktorom sú uvedené hodnoty, na ktorých je založená Únia a ktoré sú spoločné pre všetky členské štáty. Aspekty novelizačného zákona zamerané na obsah, ktorý popularizuje alebo znázorňuje odklon od identity, ktorá zodpovedá biologickému pohlaviu, zmenu pohlavia alebo homosexualitu, totiž predstavujú ucelený súbor diskriminačných opatrení, ktoré zjavne a obzvlášť závažným spôsobom zasahujú do práv osôb, ktoré nie sú cisrodové, vrátane transrodových osôb, alebo nie sú heterosexuálne, ako aj do hodnôt úcty k ľudskej dôstojnosti, rovnosti a rešpektovania ľudských práv, vrátane práv osôb patriacich k menšinám.

Tento zákon je teda v rozpore so samotnou identitou Únie ako spoločného právneho poriadku v spoločnosti vyznačujúcej sa pluralizmom. Maďarsko sa pri odôvodnení prijatia zákona, ktorý porušuje vyššie uvedené hodnoty, nemôže platne odvolávať na svoju národnú identitu.

Vo štvrtom rade, Súdny dvor konštatoval, že predmetné maďarské právne predpisy porušujú GDPR, ako aj právo na ochranu údajov zaručené Chartou, keďže sa nimi novelizoval zákon o registri trestov s cieľom rozšíriť prístup k informáciám zaznamenaným v registri trestov týkajúcich sa osôb, ktoré sa dopustili trestných činov v sexuálnej oblasti a sexuálne motivovaných trestných činov spáchaných na deťoch. Hoci sa takýto prístup môže za určitých okolností ukázať ako legitímny, Súdny dvor v podstate konštatoval, že maďarské právne predpisy s dostatočnou presnosťou nevymedzujú osoby oprávnené na prístup k údajom z registrov trestov, ani hmotnoprávne podmienky prístupu potrebné na poskytnutie primeraných záruk pre práva a slobody osôb, ktorých údaje sú dotknuté. UPOZORNENIE: Žalobu o nesplnenie povinnosti smerujúcu proti členskému štátu, ktorý si nesplnil svoje povinnosti vyplývajúce z práva Únie, môže podať Komisia alebo iný členský štát. Ak Súdny dvor určí, že došlo k nesplneniu povinnosti, dotknutý členský štát je povinný bezodkladne vykonať rozsudok. Ak sa Komisia domnieva, že členský štát nevykonal rozsudok, môže podať novú žalobu s návrhom na uloženie peňažných sankcií. V prípade neoznámenia opatrení na prebratie smernice Komisii však Súdny dvor môže na návrh tejto inštitúcie uložiť sankcie v rámci prvého rozsudku.

[1] Konkrétne článok 56 ZFEÚ a tieto predpisy sekundárneho práva Únie: smernica 2000/31/ES Európskeho parlamentu a Rady z 8. júna 2000 o určitých právnych aspektoch služieb informačnej spoločnosti na vnútornom trhu, najmä o elektronickom obchode (smernica o elektronickom obchode), smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/123/ES z 12. decembra 2006 o službách na vnútornom trhu, smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/13/EÚ z 10. marca 2010 o koordinácii niektorých ustanovení upravených zákonom, iným právnym predpisom alebo správnym opatrením v členských štátoch týkajúcich sa poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb (smernica o audiovizuálnych mediálnych službách).
[2] Článok 2 ZEÚ stanovuje: „Únia je založená na hodnotách úcty k ľudskej dôstojnosti, slobody, demokracie, rovnosti, právneho štátu a rešpektovania ľudských práv vrátane práv osôb patriacich k menšinám. Tieto hodnoty sú spoločné členským štátom v spoločnosti, v ktorej prevláda pluralizmus, nediskriminácia, tolerancia, spravodlivosť, solidarita a rovnosť medzi ženami a mužmi.“
[3] Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov).
[4] Pozri v uvedenom poradí článok 24 ods. 2 Charty a článok 14 ods. 3 Charty.
[5] Článok 7 Charty.
[6] Článok 11 Charty.
[7] Článok 1 Charty.

Zdroj: Riaditeľstvo pre komunikáciu
Sekcia pre tlač a informácie curia.europa.eu
TLAČOVÉ KOMUNIKÉ č. 59/26
Luxemburg 21. apríla 2026
Rozsudok Súdneho dvora vo veci C-769/22 | Komisia/Maďarsko (Hodnoty Únie)