21.7.2023
ID: 5804upozornenie pre užívateľov

Predpoklady nariadenia neodkladného opatrenia v aplikačnej praxi

V podmienkach slovenskej justície sa neraz spomína pomalá spravodlivosť, nízka efektivita súdnych konaní a ťažká vymožiteľnosť práva. Existujú však životné situácie, v ktorých je mimoriadne nebezpečné čakať na konečný verdikt súdu a je absolútne nevyhnutné, aby právne vzťahy boli bezodkladne upravené súdnou autoritou. Civilné procesné predpisy preto obsahujú inštitúty neodkladného opatrenia a zabezpečovacieho opatrenia.

V našom príspevku sa budeme venovať primárne neodkladným opatreniam, avšak pre úplnosť k zabezpečovaciemu opatreniu uvádzame, že žalobca sa zabezpečovacím opatrením domáha zabezpečenia svojej peňažnej pohľadávky ako veriteľ, teda potenciálny oprávnený v exekučnom konaní, nakoľko má dôvodnú obavu, že exekúcia rozhodnutia v konkrétnej veci bude ohrozená. Inštitút zabezpečovacieho opatrenia je na mieste použiť s cieľom zabezpečenia výlučne peňažnej pohľadávky veriteľa, ak tento v návrhu na jeho nariadenie osvedčí, že je tu dôvodná hrozba zmarenia exekúcie.

Právna povaha neodkladného opatrenia a zabezpečovacieho opatrenia

Nariadenie neodkladného opatrenia má charakter provizórneho riešenia vzťahov medzi stranami sporu a súd ho môže nariadiť iba za predpokladu, ak sledovaný účel nie je možné dosiahnuť zabezpečovacím opatrením a ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Zákon inými slovami prezumuje dva dôvody, existencia ktorých či už samostatne alebo aj kumulatívne umožňuje využitie inštitútu neodkladného opatrenia, a to:

  • potreba bezodkladnej úpravy pomerov,
  • obava z ohrozenia výkonu exekúcie.

Vždy je však potrebné splniť podmienku subsidiarity neodkladného opatrenia vo vzťahu k zabezpečovaciemu opatreniu.

Navrhovateľ má povinnosť osvedčiť potrebu nariadenia neodkladného opatrenia

Súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie pred začatím konania, počas konania a aj po jeho skončení. Nariadenie neodkladného opatrenia predpokladá, aby sa osvedčila danosť práva a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe dočasnej úpravy. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení, čo sa v praxi prejavuje tým, že sa nezisťujú tie skutočnosti, ktoré musí mať súd za zistené pred vydaním konečného rozhodnutia vo veci, a zároveň skutočnosti, z ktorých sa vyvodzuje dôvodnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, nemusia byť preukázané, avšak mali by byť osvedčené relevantnými dôkazmi. Aj pre návrh na nariadenie neodkladného opatrenia platí, že skutočnosti uvádzané navrhovateľom nie je postačujúce len tvrdiť, ale musia byť doložené dôkazmi, ktorými navrhovateľ svoj návrh opodstatňuje. Súd totiž nevykonáva riadne dokazovanie v zmysle ust. § 185 a nasl. CSP a pri rozhodovaní vychádza z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a listinnými dôkazmi osvedčených skutočností. Osobitnej povahe tohto procesnoprávneho inštitútu zodpovedá aj zjednodušený a zrýchlený postup pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia (spravidla súd rozhodne bez výsluchu, bez vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania). Navrhovateľ preto musí opísaním rozhodujúcich skutočností a pripojením listinných dôkazov hodnoverne presvedčiť súd o potrebe tejto procesnej ochrany (spravdepodobniť naliehavú potrebu dočasnej ochrany, ako aj existenciu nároku vo veci samej).

Proporcionalita neodkladného opatrenia vo vzťahu k povinnému (žalovanému)

Zmyslom neodkladného opatrenia je bezodkladná úprava pomerov strán, pričom musí byť v rámci ústavných a zákonných pravidiel poskytnutá ochrana tomu, kto o vydanie žiada, ako aj tomu, voči komu neodkladné opatrenie smeruje. Ochrana toho, proti komu má navrhované neodkladné opatrenie smerovať, však nemôže dosiahnuť takú intenzitu, aby prakticky znemožnila ochranu oprávnených záujmov druhej strany, teda toho, kto o vydanie neodkladného opatrenia žiada. Aj v prípade neodkladného opatrenia platí právo na súdnu ochranu a spravodlivý proces. Nie je teda možné, aby neodkladné opatrenie vydal nepríslušný súd bez zákonného podkladu ako prejav svojvôle, nakoľko by takýmto konaním došlo k porušeniu základných ústavných zásad.

Pred nariadením neodkladného opatrenia súd musí vždy zvážiť či:

  • sa v dôsledku neodkladného opatrenia nevytvorí nezvratný (nenapraviteľný) stav v právnych vzťahoch medzi stranami,
  • zásah do práv dotknutej strany je primeraný navrhovateľom neodkladného opatrenia osvedčenému porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov (zásada tzv. primeranosti – proporcionality zásahu),
  • neodkladným opatrením nedochádza k zásahu do práv dotknutej strany nad nevyhnutnú mieru.

Uvedené v praxi znamená, že povinnému z neodkladného opatrenia (odporcovi, žalovanému) môže byť uložená povinnosť len vo vzťahu k veciam alebo právam, ktoré majú súvislosť s osvedčeným nárokom na plnenie povinnosti. Aj z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva vyplýva, že v rozhodnutiach všeobecných súdov musí existovať rozumný proporčný vzťah medzi použitými prostriedkami a sledovaným cieľom (napr. Scollo proti Taliansku z 28. septembra 1994 a iné).

Rozhodovanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia

Pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd posudzuje potrebu bezodkladnej úpravy pomerov vždy vo vzťahu k hmotnoprávnemu nároku uplatnenému žalobou (za predpokladu, že sa nejedná o návrh na nariadenie neodkladného opatrenia pred začatím súdneho konania, ktorým sa má zabezpečiť definitívna ochrana, napr. zdržovacie nároky). Vylúčené je poskytnutie tejto procesnej ochrany zjavne nedôvodnému alebo neexistujúcemu nároku. Je potrebné tiež zdôrazniť, že neodkladným opatrením nedochádza k prejudikovaniu konečného výsledku sporu, ale len k zabezpečeniu toho, aby konečné rozhodnutie mohlo mať vôbec reálny význam, a to aj preventívnymi účinkami tohto inštitútu, ktorý v naliehavých prípadoch môže zamedziť vzniku škody alebo inej ujmy či jej zväčšovaniu. Aj v prípade, že sú splnené formálne a vecné predpoklady požadované zákonom pre nariadenie neodkladného opatrenia, súd musí zvážiť, či nariadením nedôjde k nevyváženému zásahu do vzťahov strán sporu alebo tretích osôb, to znamená, že súd musí posúdiť aj proporcionalitu (primeranosť) zásahu predstavovaného nariadením neodkladného opatrenia.

Zhrnúc prezentované skutočnosti možno uzavrieť, že súd pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia posudzuje:

  • osvedčenie existencie právneho vzťahu medzi sporovými stranami,
  • osvedčenie naliehavosti a opodstatnenosti potreby neodkladnej úpravy pomerov alebo obavy z ohrozenia exekúcie,
  • či navrhované neodkladné opatrenie poskytne potrebnú ochranu z hľadiska princípu efektívnosti,
  • či navrhovaným neodkladným opatrením nebude vytvorený ireverzibilný (nenávratný) stav,
  • či právne účinky neodkladného opatrenia zodpovedajú proporcionálnemu zásahu,
  • či sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením, využitie ktorého má prednosť pred neodkladným opatrením.

Trvalá úprava pomerov neodkladným opatrením?

Civilný sporový poriadok priniesol v právnej úprave neodkladných opatrení významnú zmenu, keď upustil od výlučne provizórneho charakteru neodkladného opatrenia a od pôvodnej koncepcie bezpodmienečnej väzby predbežného opatrenia (v súčasnosti neodkladné opatrenie) na konanie vo veci samej. CSP pripúšťa, že neodkladným opatrením nariadeným pred začatím súdneho konania môže byť zabezpečená trvalá, definitívna ochrana bez potreby iniciovania konania vo veci samej (viď ust. § 336 ods. 1 veta druhá CSP, predovšetkým zdržovacie návrhy), a to v prípade tzv. návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia s charakterom podania vo veci samej. Ak to teda povaha veci pripúšťa, nariadením neodkladného opatrenie možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami, a preto súd povinnosť na podanie žaloby žalobcovi v takomto prípade neuloží. Naďalej však platí a prax potvrdzuje, že osobitným výrokom súd poučí žalovaného o možnosti podať žalobu vo veci samej, ktorá by sa mohla týkať nárokov na vrátenie do pôvodného stavu či nároku na náhradu škody, alebo inej ujmy, ak by mu výkonom neodkladného opatrenia vznikla.

Záver

V prípade potreby neodkladnej úpravy pomerov strán je najdôležitejšia rýchla reakcia, aby sme predišli škodám alebo zhoršeniu právneho stavu. Cieľom neodkladného opatrenia je aj zvýšenie právnej istoty navrhovateľa. Klientom odporúčame sa poradiť s advokátom, ktorý analyzuje skutkový stav, navrhne vhodný postup a posúdi, či je návrh na nariadenie neodkladného opatrenia namieste a aké sú šance na jeho nariadenie.


Mgr. Peter Lovász,
advokát

LOVÁSZ LEGAL s.r.o.

Železničiarska 18
811 04 Bratislava

Tel.:    +421 909 252 190
e-mail: office@lovaszlegal.com


© EPRAVO.SK – Zbierka zákonov, judikatúra, právo | www.epravo.sk