2.10.2018
ID: 4231upozornenie pre užívateľov

Predžalobná výzva a paušálna náhrada nákladov spojených s vymáhaním pohľadávky

e49f2a4b0136bf07328dff0fb3f02744/shutterstock_55551469.jpg
Zdroj: shutterstock.com

Veritelia v obchodnoprávnych vzťahoch majú popri nároku na dlžnú sumu a úroky z omeškania (či už zákonné alebo zmluvne dohodnuté) aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s vymáhaním pohľadávok vo výške 40 EUR, ktorá sa priznáva jednorazovo, bez ohľadu na dĺžku omeškania a bez potreby zaslania upomienky.[1]

 
 Dvořák Hager Partners SK
 
Paušálna náhrada nákladov spojených s uplatnením pohľadávky bola do nášho právneho poriadku zavedená novelou Obchodného zákonníka s účinnosťou od 1. 2. 2013, a to zákonom č. 9/2013 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „Novela“). Predmetná Novela transponovala smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2011/7/EÚ o boji proti oneskoreným platbám v obchodných transakciách (ďalej len „Smernica“). Otázkou vzťahu medzi paušálnou náhradou nákladov a ďalšími nákladmi spojenými s vymáhaním pohľadávok (nákladmi na upomienky a predžalobnú výzvu) sa pritom zaoberal aj Súdny dvor Európskej únie (ďalej len „Súdny dvor“) vo svojom nedávnom rozsudku vo veci C‑287/17 zo dňa 13. 9. 2018 (ďalej len „Rozsudok“).

Súdny dvor sa v prejedávanej veci zaberal otázkou, či paušálna náhrada nákladov spojených s uplatnením pohľadávky kryje všetky náklady spojené s uplatnením pohľadávky, alebo či je možné popri týchto nákladoch uplatňovať aj ďalšie náklady spojené s vymáhaním pohľadávky, ako napr. náklady na právne služby v súvislosti s vypracovaním predžalobnej výzvy. Konkrétne išlo o prípad, v ktorom si Česká pojišťovna, a.s. uplatňovala voči svojmu bývalému obchodnému partnerovi pohľadávku na dlžnom poistnom vo výške 1.160 Kč, pričom si súčasne uplatňovala aj nárok na paušálnu náhradu trov konania vo výške 1.200 Kč a nárok na náhradu trov právneho zastúpenia (v rámci ktorého si v súlade s českým právom uplatňovala aj nárok na náhradu nákladov na predžalobnú výzvu vypracovanú advokátskou kanceláriou). Súdny dvor sa preto na dopyt českého konajúceho súdu zaoberal otázkou, či si možno popri nároku na paušálnu náhradu nákladov uplatňovať aj iné náklady spojené s vymáhaním pohľadávok, najmä náklady súvisiace s vypracovaním a zaslaním predžalobnej výzvy.

Súdny dvor v nadväznosti na položenú otázku poukázal na to, že paušálna náhrada nákladov nepredstavuje maximálnu sumu nákladov, ktoré si možno voči dlžníkovi uplatňovať. Ako základný predpoklad totiž konštatoval názor, že popri paušálnej náhrade nákladov možno uplatňovať aj ďalšie náklady spojené s uplatnením pohľadávok. Avšak, ako kategoricky nesprávny považoval názor, že paušálna náhrada nákladov kryje len interné a administratívne náklady. Tento nesprávny názor si osvojil napr. aj slovenský zákonodarca, ktorý v dôvodovej správe k Novele uvádza: „paušálna náhrada nákladov spojených s uplatnením pohľadávky predstavuje náhradu tzv. administratívnych interných monitorovacích nákladov, ktoré vznikajú pri kontrole dodržiavania zmluvných záväzkov.“ Takýto názor následne smeroval k deleniu nákladov na interné a ostatné (externé), čo by mohlo viesť k záveru o oprávnenosti veriteľov uplatňovať si popri paušálnej náhrade nákladov aj všetky externé náklady v plnej výške (náklady na vymáhanie pohľadávok agentúrou alebo advokátom), s čím Súdny dvor nesúhlasí.

Porovnávaním jednotlivých jazykových verzií Smernice Súdny dvor poukázal na to, že Smernica nerozlišuje medzi internými a ostatnými nákladmi, ktoré delenie možno nájsť napr. v anglickej alebo francúzskej jazykovej verzii, keďže účelom právnej úpravy Smernice je pokrytie všetkých nákladov spojených s vymáhaním pohľadávok. Inými slovami, Súdny dvor konštatuje, že paušálna náhrada nákladov kryje všetky náklady spojené s vymáhaním pohľadávky (tak interné ako aj externé) s tým, že pokiaľ tieto náklady prevýšia sumu 40 EUR, môže si túto prevyšujúcu sumu nákladov veriteľ v primeranej výške uplatniť popri paušálnej náhrade nákladov. Rozdiel medzi paušálnou náhradou nákladov a ďalšími nákladmi však spočíva v tom, že nárok na paušálnu náhradu nákladov je automatický bez potreby osobitného preukazovania, zatiaľ čo vo vzťahu k prevyšujúcim nákladom by sa mala posudzovať primeranosť ich vynaloženia (aby v tomto smere nedochádzalo k neúčelnému vynakladaniu nákladov).

V slovenskom právnom prostredí, na rozdiel od českej právnej úpravy, nemožno náklady na právne (alebo iné externé) služby spojené s predsúdnym vymáhaním pohľadávok, najmä v súvislosti s vypracovaním a zaslaním predžalobnej výzvy, považovať za trovy súdneho konania. Bráni tomu ustanovenie § 251 Civilného sporového poriadku, ktoré za trovy konania považuje „všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.“ Keďže náklady na predžalobnú výzvu alebo upomienku nevznikajú v súdnom konaní, ale pred jeho začatím, nemožno sa ich preplatenia domáhať cestou náhrady trov konania. Tieto náklady však možno zahrnúť pod príslušenstvo pohľadávky v zmysle § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého príslušenstvom pohľadávky sú „úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.“

Pokiaľ sa teda veriteľ rozhodne, že si popri istine, úrokoch z omeškania, paušálnej náhrade nákladov spojených s vymáhaním pohľadávok bude od dlžníka uplatňovať aj náklady na právne zastúpenie v súvislosti s predžalobnou výzvou v rámci príslušenstva pohľadávky, mal by si tieto náklady, v nadväznosti na závery Rozsudku, uplatňovať len v primeranej výške (teda vo výške, ktorá spolu s ostatnými nákladmi vynaloženými na uplatnenie pohľadávky prevyšuje sumu 40 EUR), a mal by tento svoj nárok riadne preukázať (napr. dokladom o úhrade faktúry za právne služby). V opačnom prípade sa vystavuje riziku, že nárok na náhradu nákladov ako príslušenstvo pohľadávky môže byť v prevyšujúcej sume súdom zamietnutý ako neprimeraný.


Mgr. Ján Macej, PhD.,
advokát



Cintorínska 3/a
811 08 Bratislava

Tel.:    + 421 2 327864 - 11
Fax:     + 421 2 327864 - 41

______________________
[1] Pozri § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka v spojení s § 2nariadenia vlády č. 21/2013 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka.


© EPRAVO.SK – Zbierka zákonov, judikatúra, právo | www.epravo.sk