11.7.2019
ID: 4529upozornenie pre užívateľov

Rozhodnutie o rozdelení zisku

V článku sa zaoberáme možnosťou prijatia rozhodnutia valného zhromaždenia o rozdelení zisku po tom, čo v danom kalendárnom roku valné zhromaždenie už skôr rozhodlo, že zisk z posledného účtovného obdobia vykázaný v riadnej individuálnej účtovnej závierke nebude rozdelený. Článok sa týka rozdeľovania zisku medzi spoločníkov spoločnosti s ručením obmedzeným a akcionárov akciovej spoločnosti.

V spoločnostiach s ručením obmedzeným a akciových spoločnostiach rozhoduje o schválení individuálnej účtovnej závierky spoločnosti a o rozdelení zisku vykázaného v individuálnej účtovnej závierke valné zhromaždenie. Pre obe právne formy spoločností platia základné zásady zakotvené v § 179 ods. 3 a 4 Obchodného zákonníka, ktoré určitým spôsobom obmedzujú možnosť vyplácania zisku spoločníkom/akcionárom spoločnosti. V nadväznosti na tieto pravidlá je nutné pri rozhodovaní o rozdelení zisku a vyplácaní podielov na zisku spoločníkom/akcionárom pamätať na (i) povinné prídely do rezervného fondu spoločnosti, (ii) na povinnosť predchádzať úpadku spoločnosti a (iii) na povinnosť zachovať určitú úroveň vlastného imania spoločnosti. Vyplatenie podielov na zisku spoločnosti, ktoré by bolo v rozpore s načrtnutými pravidlami, v sebe nesie riziko vzniku povinnosti spoločníka/akcionára vrátiť nesprávne vyplatený podiel.



Bartošík Šváby_logo


S odkazom na vyššie uvedené riziko vzniku povinnosti spoločníka/akcionára vrátiť nesprávne vyplatený podiel na zisku sa pozrieme na situáciu, kedy valné zhromaždenie spoločnosti najskôr schválilo riadnu individuálnu účtovnú závierku za posledné účtovné obdobie a rozhodlo, že zisk vykázaný v tejto účtovnej závierke sa nerozdelí, avšak neskôr došlo k prehodnoteniu tohto rozhodnutia o nerozdelení zisku. Otázka znie, (a) či opätovné rozhodnutie o rozdelení zisku vykázaného v poslednej účtovnej závierke by bolo v súlade so zákonom a (b) či takéto rozhodnutie je nejako časovo limitované.

  • Možnosť opätovného rozhodnutia o rozdelení zisku:
Ak valné zhromaždenie rozhodne o nerozdelení zisku vykázaného v riadnej individuálnej účtovnej závierke z posledného účtovného obdobia, charakter tohto „čistého“ zisku sa týmto rozhodnutím pretransformuje na tzv. nerozdelený zisk z minulých období, ktorý predstavuje iný vlastný zdroj spoločnosti. Použitie tohto vlastného zdroja spoločnosti nie je zákonom viazané, teda nerozdelený zisk z minulých období predstavuje z pohľadu zákona voľný zdroj spoločnosti.

Právna úprava spoločnosti s ručením obmedzeným a akciovej spoločnosti umožňuje rozdeliť medzi spoločníkov/akcionárov aj iné vlastné zdroje spoločnosti. Aj na rozdeľovanie iných zdrojov spoločnosti sa pritom aplikujú obmedzujúce pravidlá pre rozdeľovanie zisku v podobe povinnosti predchádzať úpadku spoločnosti a zachovať určitú úroveň vlastného imania spoločnosti.

Z uvedeného vyplýva, že po rozhodnutí valného zhromaždenia o nerozdelení čistého zisku z posledného účtovného obdobia je možné následne rozhodnúť o rozdelení nerozdeleného zisku z minulých období (t.j. vrátane nerozdeleného zisku z posledného účtovného obdobia) medzi spoločníkov/akcionárov. Aj pri rozdeľovaní nerozdeleného zisku z minulých období je však potrebné rešpektovať obmedzujúce pravidlá Obchodného zákonníka.

V odbornej literatúre je možné sa stretnúť s názorom, že o rozdelení iných vlastných zdrojov spoločnosti nemusí rozhodovať valné zhromaždenie spoločnosti. Je pravdou, že zákon výslovne nezveruje právomoc rozhodovať o rozdelení iných vlastných zdrojov do rúk valného zhromaždenia. V prípade nerozdeleného zisku sa však prikláňame k názoru, že napriek presunu čistého zisku na účet nerozdeleného zisku z minulých období táto položka nestráca kvalitu výsledku hospodárenia, o použití (rozdelení) ktorého by mali naďalej rozhodovať spoločníci/akcionári v rámci valného zhromaždenia.

  • Časové hľadisko:
Otázkou zostáva, či valné zhromaždenie môže rozhodnúť o rozdelení nerozdeleného zisku posledného účtovného obdobia kedykoľvek po tom, čo bola schválená účtovná závierka za posledné účtovné obdobie.

Pri odpovedi na túto otázku uvedieme odkaz na českú judikatúru z obdobia pred prijatím českého Zákona o obchodných korporáciách, konkrétne na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR, ktoré bolo publikované pod R 80/2010. Závery tohto súdneho rozhodnutia (v rozsahu použiteľnom pre tento článok) boli následne potvrdené napríklad rozhodnutím Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 29 Cdo 2363/2011. Z týchto rozhodnutí vyplýva pravidlo, že ak zákon stanovuje určitú lehotu pre zvolanie valného zhromaždenia, pričom túto lehotu počíta od posledného dňa účtovného obdobia, logicky platí, že valné zhromaždenie by v tejto lehote malo aj odsúhlasiť výsledky hospodárenia tohto účtovného obdobia. Zároveň by táto lehota mala byť maximálnou možnou lehotou, do ktorej je možné využiť výsledky poslednej účtovnej závierky ako reálny obraz o účtovníctve spoločnosti, na základe ktorého je možné rozhodovať o rozdelení zisku. Po uplynutí tejto maximálnej lehoty už nie je možné účtovnú závierku použiť ako podklad pre rozdelenie zisku. V čase prijatia uvedených súdnych rozhodnutí český Obchodný zákonník v § 184 ods. 3 stanovoval lehotu 6 mesiacov od posledného dňa účtovného obdobia na zvolanie valného zhromaždenia.[1]

Spomínaný § 179 ods. 4 slovenského Obchodného zákonníka taktiež požaduje, aby spoločnosť pri rozdeľovaní zisku alebo iných vlastných zdrojov spoločnosti (t.j. aj nerozdeleného zisku minulých období) preverila stav vlastného imania podľa schválenej účtovnej závierky spoločnosti. Podľa súčasnej právnej úpravy Obchodného zákonníka platí, že akciová spoločnosť a spoločnosť s ručením obmedzeným sú povinné predložiť účtovnú závierku na schválenie príslušnému orgánu tak, aby ju tento schválil do 12 mesiacov odo dňa, ku ktorému sa účtovná závierka zostavuje.[2]

Aplikáciou záverov uvedenej českej judikatúry na slovenskú právnu úpravu by bolo možné uzavrieť, že príslušný orgán môže rozhodnúť o rozdelení zisku alebo iných vlastných zdrojov spoločnosti spoločníkom/akcionárom na základe schválenej účtovnej závierky z posledného obdobia maximálne do 12 mesiacov odo dňa, ku ktorému bola táto závierka zostavená. Po uplynutí tejto doby by už bolo možné rozhodnúť o rozdelení zisku alebo iných vlastných zdrojov spoločnosti len na základe novej účtovnej závierky.

Pre úplnosť uvádzame, že lehota 12 mesiacov na schválenie účtovnej závierky nekorešponduje s lehotou, ktorú Obchodný zákonník predpokladá pri možnosti zvýšenia základného imania spoločnosti z majetku spoločnosti (t.j. aj z nerozdeleného zisku z minulých období).[3] Pri zvýšení základného imania spoločnosti z vlastných zdrojov zákon stanovuje, že rozhodnúť o zvýšení imania možno iba na základe účtovnej závierky, od schválenia ktorej neuplynulo viac ako 6 mesiacov. Vzniká tak rozdiel medzi maximálnou dobou, do ktorej je možné schváliť individuálnu účtovnú závierku a dobou, do ktorej je možné použiť účtovnú závierku ako podklad pre zvýšenie základného imania z vlastných zdrojov spoločnosti. Z dôvodovej správa k zákonu č. 264/2017 Z. z., ktorý implementoval 12 mesačnú lehotu na schválenie účtovnej závierky do Obchodného zákonníka, pritom nevyplýva, že by sa pri predĺžení pôvodne 6 mesačnej lehoty na schválenie účtovnej závierky pamätalo aj na lehotu týkajúcu sa zvyšovania základného imania z vlastných zdrojov spoločnosti.[4] Sme toho názoru, že pre rozdeľovanie zisku a iných vlastných zdrojov je rozhodujúca doba, ktorú zákon predpokladá ako maximálnu pre schválenie účtovnej závierky z posledného obdobia, t.j. 12 mesiacov. V zmysle zákona je totiž možné až do uplynutia tejto doby schváliť účtovnú závierku, na základe ktorej môže valné zhromaždenie rozhodovať o rozdelení zisku.
 
JUDr. Ivana Romanská,
advokátka

Bartošík Šváby s.r.o.

BBC V, block A
Plynárenská 7/A
821 09 Bratislava


Tel:        + 421 - 2 - 524 421 81
Fax:       + 421 - 2 - 524 421 82
e-mail:    office@bartosiksvaby.sk

__________________________________________
[1] § 184 ods. 3 českého zákona č. 513/1991 Sb. Obchodní zákoník: „Valné zhromaždenie sa koná najmenej raz za rok v lehote určenej stanovami, avšak najneskôr do šiestich mesiacov od posledného dňa účtovného obdobia a zvoláva ho predstavenstvo, prípadne jeho člen, ak sa predstavenstvo na zvolaní valného zhromaždenia bez zbytočného odkladu neuznieslo a zákon stanovuje povinnosť valné zhromaždenie zvolať alebo ak predstavenstvo nie je dlhodobo schopné sa uznášať, ak tento zákon nestanoví inak.“
[2] § 40 ods. 1 slovenského zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení účinnom od 01.01.2018. Znenie predmetného ustanovenia Obchodného zákonníka účinného do 31.12.2017 predpokladalo lehotu 6 mesiacov od uplynutia účtovného obdobia.
[3] § 144 a § 208 ods. 2 Obchodného zákonníka v platnom a účinnom znení
[4] Dôvodová správa k zákonu č. 264/2017 Z. z. „Predkladaná úprava má za cieľ zjednotiť povinnosti podľa Obchodného zákonníka s povinnosťami podľa účtovných predpisov (§ 23a zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve) vzhľadom na fungovanie registra účtovných závierok za zachovania pravidla, že splnením povinnosti uloženia závierky do registra účtovných závierok sa považuje za splnenú aj povinnosť uloženia listiny do zbierky listín, nakoľko register účtovných závierok a zbierka listín medzi sebou s cieľom zníženia administratívnej záťaže komunikujú. Lehota na schválenie účtovnej závierky je maximálna, rovnako tak lehota na jej uloženie do zbierky listín. Do zbierky listín sa údaje z registra účtovných závierok v zásade prenášajú automatizovane.“


© EPRAVO.SK – Zbierka zákonov, judikatúra, právo | www.epravo.sk