Vláda stiahla návrhy na skrátené konanie o pracovných novelách

Vláda SR ustúpila od plánu prerokovať viaceré legislatívne úpravy v skrátenom režime. Z parlamentu stiahla návrhy na skrátené legislatívne konanie k novelám zákona o inšpekcii práce, o nelegálnej práci a zamestnávaní a k novele zákona o sociálnej ekonomike. Dôvodom je, že poslanci o týchto vládnych návrhoch doposiaľ nezačali rokovať, takže zrýchlený režim už nie je opodstatnený.

Vláda schválila novú protikorupčnú stratégiu

Kabinet na svojom zasadnutí odsúhlasil Národnú protikorupčnú stratégiu Slovenskej republiky na roky 2026 – 2029. Dokument stojí na štyroch pilieroch: posilnenie kapacít, vzdelávanie a komunikácia, riadenie korupčných rizík a zber dát s monitoringom. Cieľom stratégie je znížiť mieru korupcie, zvýšiť transparentnosť vo verejnej správe a podporiť etické správanie. Vláda zároveň prijala akčný plán s konkrétnymi opatreniami, napríklad vytvorenie e-learningového programu pre protikorupčných koordinátorov a posilnenie protikorupčných politík na ministerstvách.

Prezident vymenoval 14 nových sudcov

Prezident SR Peter Pellegrini vymenoval do funkcie 14 sudcov všeobecných súdov. Na slávnostnom akte v Prezidentskom paláci vyzval nových sudcov, aby si pri výkone povolania zachovali nezávislosť a odolávali akýmkoľvek tlakom. Zdôraznil, že od ich rozhodnutí závisí napĺňanie ústavného práva občanov na spravodlivosť a že silné a spravodlivé súdnictvo je pilierom štátnosti. Prezident vyjadril dôveru, že novovymenovaní sudcovia prispejú k posilneniu viery verejnosti v nezávislé súdy.

Lipšic dostal písomné pokarhanie v disciplinárnom konaní

Najvyšší správny súd rozhodol v disciplinárnej veci prokurátora Daniela Lipšica. Uznal ho za vinného v jednom z troch bodov návrhu – konkrétne za nevhodné správanie voči vedúcej úradu generálnej prokuratúry, ktorú mal hrubo osočiť. Za tento skutok dostal Lipšic disciplinárny trest, a to písomné pokarhanie. V ďalších dvoch bodoch návrhu bol oslobodený. Rozhodnutie je právoplatné a Lipšic ostáva naďalej pôsobiť na Generálnej prokuratúre SR.

Študenti protestovali proti smerovaniu vlády

Vo štvrtok večer sa v Bratislave a Žiline konali demonštrácie študentov stredných a vysokých škôl. Mladí ľudia tak vyjadrili nespokojnosť s krokmi súčasnej vlády a politickým smerovaním Slovenska, ktoré podľa nich ohrozuje demokraciu, ľudské práva, proeurópsku orientáciu či ochranu životného prostredia. Viaceré študentské platformy sa spojili, aby mobilizovali svojich rovesníkov po celej krajine. Organizátori uviedli, že chcú vytvoriť hnutie s jasnými požiadavkami na vládu a postaviť sa na ochranu hodnôt, ktoré považujú za ohrozené.

Kaliňák a Zŕňa apelujú na obrannú sebestačnosť

Minister obrany Robert Kaliňák a náčelník Generálneho štábu Daniel Zŕňa sa zhodli na potrebe zvýšiť obrannú sebestačnosť Slovenska. Po pracovnom rokovaní deklarovali záujem posilniť domácu výrobu vojenskej techniky a zbrojársky priemysel tak, aby bola armáda menej závislá od zahraničných dodávateľov. Zároveň zdôraznili význam modernizácie ozbrojených síl a investícií do nových technológií, ktoré majú zvýšiť obranné schopnosti štátu.

Benešove dekréty pod drobnohľadom Bruselu

Slovenská legislatíva posilňujúca ochranu tzv. Benešových dekrétov sa dostala do centra pozornosti európskych inštitúcií. Skupina europoslancov Európskeho parlamentu (najmä z frakcie EĽS) iniciovala diskusiu o tom, či nedávno schválené ustanovenia slovenského Trestného zákona neporušujú princípy právneho štátu EÚ. Európska komisia už potvrdila prijatie listu od poradkyne maďarského premiéra, ktorá v mene Budapešti kritizuje slovenské zákony pre údajné porušovanie práv občanov EÚ maďarskej národnosti. Vecou sa má zaoberať výbor Európskeho parlamentu pre vnútorné veci a následne môže prísť aj na plénum EP.

Europoslanci chcú záruky v dohode EÚ – Mercosur

Európsky parlament odsúhlasil, aby kontroverzná obchodná dohoda medzi EÚ a krajinami Mercosuru smerovala na preskúmanie Súdnemu dvoru EÚ. Viacerí slovenskí europoslanci tento krok podporili a zdôraznili potrebu ochrany domácich poľnohospodárov a zamestnancov. Miriam Lexmann (KDH) uvítala, že do dohody boli zapracované záruky pre európskych farmárov, a vyzdvihla význam zmluvy pre slovenský automobilový priemysel. Ľubica Karvašová (PS) označila podpis dohody za strategický krok, ktorý pomôže diverzifikovať obchodné vzťahy a posilniť konkurencieschopnosť ekonomiky, pričom pripomenula nutnosť dodržiavania prísnych európskych noriem pri dovoze tovarov.

Komisia ustála pokus o vyslovenie nedôvery

Európska komisia na čele s Ursulou von der Leyenovou prežila hlasovanie o vyslovení nedôvery v Európskom parlamente. Návrh na odvolanie Komisie podporilo 165 europoslancov, proti bolo 390 (na schválenie by bola potrebná dvojtretinová väčšina všetkých poslancov EP). Podľa informácií TASR hlasovalo za pád Komisie aj osem zo štrnástich slovenských europoslancov, kým zvyšná šestica bola proti. Predmetné hlasovanie iniciovala krajne pravicová frakcia, pričom jeho neúspech znamená, že Komisia von der Leyenovej pokračuje vo funkcii až do riadneho konca mandátu.

Poľský Sejm schválil zákon o justícii

V Poľsku vládna koalícia v parlamente presadila tzv. zákon o právnom štáte, ktorého cieľom je obnoviť dôveru verejnosti v súdnictvo a právnu istotu. Nová legislatíva upravuje status sudcov vymenovaných po roku 2017 za predchádzajúcej vlády strany PiS – reaguje tak na chaos spôsobený spochybňovaním rozsudkov vydaných týmito sudcami. Minister spravodlivosti Waldemar Żurek pri predstavovaní návrhu uviedol, že ide o ukončenie právnej neistoty a garanciu nezávislého, nestranného rozhodovania. Opozičná strana PiS však zákon ostro kritizuje ako protiústavný a varuje, že môže paralyzovať poľské súdy tým, že otvorí možnosť napadnúť stovky už uzavretých prípadov.

Prezident privíta lídrov opozície

Prezident Peter Pellegrini avizoval, že v najbližších dňoch prijme na rokovanie zástupcov opozičných strán. Stretnutie iniciovali samotní opoziční lídri v reakcii na aktuálne politické dianie a legislatívne kroky vlády. Hlava štátu má záujem vypočuť si ich názory a uistiť sa, že aj opozícia má priestor komunikovať svoje obavy. Cieľom konzultácie je prispieť k upokojeniu situácie a podporiť dialóg medzi vládnou väčšinou a opozíciou na pôde demokratických inštitúcií.

Najvyšší súd oslobodil Štefana Harabina za výroky

Najvyšší súd SR oslobodil bývalého predsedu Najvyššieho súdu a exministra spravodlivosti Štefana Harabina spod obžaloby vedenej pre jeho verejné výroky o vojne na Ukrajine. Harabin čelil obvineniu z extrémizmu za kontroverzné vyjadrenia, no podľa definitívneho verdiktu skutok nebol trestným činom. Rozhodnutie privítala Slovenská národná strana, ktorej predstavitelia ho označili za víťazstvo slobody slova. Poslankyňa SNS Dagmar Kramplová vyhlásila, že prípad bol „vykonštruovaný“ pre Harabinove názory a avizovala legislatívny návrh, ktorý má lepšie chrániť občanov pred údajnou šikanou za ich politické postoje.

Sudcovia chcú posilniť dôveru v justíciu

Súdna rada SR zvolila na svojom prvom tohtoročnom zasadnutí 26 sudcov, ktorí budú pôsobiť v nových disciplinárnych senátoch. Ide o súčasť legislatívnych zmien v justícii, pričom návrat k dvojinštančnému disciplinárnemu konaniu má zvýšiť transparentnosť a spravodlivosť pri posudzovaní previnení sudcov. Predsedníčka Súdnej rady Marcela Kosová ocenila aktívny prístup sudcovských organizácií a označila to za jasný signál, že sudcom záleží na dôvere verejnosti v súdnictvo. Zastúpenie sudcov z rôznych stupňov (od okresných až po Najvyšší súd) má zabezpečiť vyváženosť a dôveryhodnosť disciplinárnych konaní.

Rezort zdravotníctva vyvrátil fámy o doplatkoch za lieky

Ministerstvo zdravotníctva SR poprelo tvrdenia opozície, že by sa chystali zmeny v úhradách liekov pre dôchodcov. Reagovalo tak na kampaň, podľa ktorej mali seniorom vzrásť doplatky za lieky. Rezort uistil verejnosť, že žiadne takéto úpravy sa nechystajú, a obvinil opozičných politikov zo zbytočného strašenia dôchodcov. Zároveň pripomenul, že každá prípadná zmena v liekovej politike by prešla riadnym legislatívnym procesom a odbornou diskusiou.

Diskusia o vzniku Národného mediálneho úradu

Vo vládnej koalícii sa vedie debata o zriadení nového regulačného orgánu – Národného mediálneho úradu. Ten by mal zastrešiť dohľad nad médiami a koordinovať kompetencie, ktoré v súčasnosti vykonávajú viaceré rady a regulačné orgány. Koaličná poslankyňa Martina Šimkovičová (SNS) podporila túto myšlienku a označila ju za dobrý krok k efektívnejšej kontrole mediálneho obsahu. Nový úrad by podľa nej mohol posilniť zodpovednosť médií a prispieť k vyššej kultúre verejnej diskusie, pričom detaily jeho kompetencií a štatútu sú zatiaľ predmetom odbornej diskusie.