Poslať článok e-mailom

E-mail príjemcu:*
Vaše meno:*
E-mail odosielateľa:*
*) povinné položky
15.5.2014
ID: 1932upozornenie pre užívateľov

Zásady ochrany osobných údajov: Ľudia majú právo byť zabudnutí

Poskytovateľ internetového vyhľadávača je zodpovedný za vykonanie spracovania osobných údajov, ktoré sa nachádzajú na webových stránkach uverejnených tretími osobami. V prípade, že v nadväznosti na vyhľadávanie uskutočnené na základe zadania mena určitej osoby zoznam výsledkov zobrazí odkaz na webovú stránku, ktorá obsahuje informácie o dotknutej osobe, predmetná osoba sa môže priamo obrátiť na poskytovateľa vyhľadávača. V prípade, že ten nevyhovie jej žiadosti, na príslušné orgány, aby dosiahla odstránenie tohto odkazu zo zoznamu výsledkov.

Predmetom smernice Európskeho parlamentu a Rady 95/46/ES z 24. októbra 1995 (o ochrane fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov) je chrániť základné práva a slobody fyzických osôb (najmä ich právo na súkromný život) pri spracovaní osobných údajov a súčasne odstrániť prekážky voľného pohybu týchto údajov.

V roku 2010 pán Mario Costeja González, španielsky štátny príslušník, podal na Agencia Española de Protección de Datos (španielska agentúra na ochranu údajov, AEPD) sťažnosť proti La Vanguardia Ediciones SL (vydavateľ denníka rozširovaného vo veľkom rozsahu v Španielsku, najmä v regióne Katalánsko), ako aj proti spoločnostiam Google Spain a Google Inc. Pán Costeja González tvrdil, že v prípade, že používateľ internetu zadá jeho meno do vyhľadávača skupiny Google („Google Search“), zoznam výsledkov zobrazí odkazy na dve stránky denníka La Vanguardia z januára a marca 1998. Tieto stránky oznamujú najmä predaj nehnuteľností na dražbe, ktorý sa organizoval v nadväznosti na uplatnenie záložného práva s cieľom vymáhať dlhy pána Costeju Gonzáleza vyplývajúcich zo sociálneho zabezpečenia.

Touto sťažnosťou pán Costeja González žiadal, aby sa po prvé vydavateľovi La Vanguardia nariadilo buď vymazať alebo zmeniť uvedené stránky (aby sa na nich už neobjavovali jeho osobné údaje), alebo aby tento využil niektoré nástroje poskytované vyhľadávačmi s cieľom chrániť tieto údaje. Po druhé pán Costeja González žiadal, aby sa spoločnostiam Google Spain alebo Google Inc. nariadilo vymazať alebo skryť tieto osobné údaje, aby sa už neobjavovali vo výsledkoch vyhľadávania a v odkazoch na La Vanguardia. Pán Costeja González v tomto kontexte tvrdil, že uplatnenie záložného práva voči nemu je už viacero rokov v plnom rozsahu vysporiadané, a teda že táto informácia už je úplne irelevantná.

AEPD zamietla uvedenú sťažnosť v časti, v ktorej smerovala proti vydavateľovi La Vanguardia, keďže sa domnievala, že tento uverejnil uvedené informácie v súlade s právnymi predpismi. Naopak, táto sťažnosť bola prijatá v časti, v ktorej smeruje proti spoločnostiam Google Spain a Google Inc. AEPD požiadala tieto dve spoločnosti, aby prijali nevyhnutné opatrenia na stiahnutie údajov zo svojich indexov a na znemožnenie prístupu k nim v budúcnosti. Google Spain a Google Inc. podali dve žaloby na Audiencia Nacional (Španielsko), v ktorých navrhovali zrušiť uvedené rozhodnutie AEPD. Práve v tejto súvislosti sa španielsky súd obrátil na Súdny dvor so sériou otázok.

Vo svojom vyhlásenom rozsudku Súdny dvor najskôr konštatuje, že automatickým, neustálym a systematickým preskúmavaním informácií uverejnených na internete poskytovateľ vyhľadávača v zmysle smernice „zbiera“ takéto údaje. Súdny dvor sa okrem toho domnieva, že poskytovateľ vyhľadávača „vyhľadáva“, „zaznamenáva“ a „organizuje“ tieto údaje v rámci svojich indexačných programov predtým, než ich „uschováva“ na svojich serveroch a prípadne „odhaľuje“ a „sprístupňuje“ svojim používateľom vo forme zoznamov výsledkov vyhľadávania. Tieto operácie, ktoré sú výslovne a nepodmienečne uvedené v smernici, musia byť kvalifikované ako „spracovanie“, pričom je irelevantné, že poskytovateľ vyhľadávača rovnaké operácie uplatňuje bez rozlíšenia aj na iný druh informácií, než sú osobné údaje. Súdny dvor pripomína, že operácie uvedené v smernici sa musia kvalifikovať ako takéto spracovanie tiež za predpokladu, že sa týkajú výlučne informácií takto už uverejnených v médiách. Všeobecná výnimka z uplatnenia smernice by v takomto prípade smernicu zbavila z veľkej časti jej významu.

Súdny dvor ďalej rozhodol, že poskytovateľ vyhľadávača musí byť považovaný za „kontrolóra (prevádzkovateľa)“ spracovania v zmysle smernice, keďže je to práve on, kto stanovuje ciele a prostriedky tohto spracovania. Súdny dvor v tejto súvislosti zdôrazňuje, že keďže činnosť vyhľadávača doplňuje činnosť editorov webových stránok a môže významne ovplyvniť základné práva na súkromný život a na ochranu osobných údajov, poskytovateľ tohto vyhľadávača musí v rámci svojich zodpovedností, kompetencií a možností zaručiť, že jeho činnosť spĺňa požiadavky smernice. Len týmto spôsobom totiž môžu záruky stanovené smernicou mať plný účinok a účinná a úplná ochrana dotknutých osôb (a najmä ich súkromného života) môže byť skutočne dosiahnutá.

Pokiaľ ide o územnú pôsobnosť smernice, Súdny dvor uvádza, že Google Spain je dcérskou spoločnosťou Google Inc. na španielskom území a v dôsledku toho aj „ustanovením (prevádzkarňou)“ v zmysle smernice. Súdny dvor odmieta tvrdenie, podľa ktorého sa spracovanie osobných údajov prostredníctvom Google Search nevykonáva v rámci činností tejto prevádzkarne v Španielsku. Súdny dvor sa v tejto súvislosti domnieva, že keďže sa tieto údaje spracovávajú pre potreby vyhľadávača poskytovaného podnikom, ktorý, hoci sa nachádza v treťom štáte, má prevádzkareň v členskom štáte, toto spracovanie sa vykonáva „v kontexte činností“ tejto prevádzkarne v zmysle smernice, pokiaľ je táto prevádzkareň v dotknutom členskom štáte určená na zabezpečovanie podpory a predaja reklamného priestoru ponúkaného týmto vyhľadávačom s cieľom dosiahnuť výnosnosť služby ponúkanej týmto vyhľadávačom.

Pokiaľ ide ďalej o rozsah zodpovednosti poskytovateľa vyhľadávača, Súdny dvor konštatuje, že tento poskytovateľ je za určitých podmienok povinný odstrániť zo zoznamu výsledkov, ktoré sa zobrazia v nadväznosti na vyhľadávanie uskutočnené na základe zadania mena určitej osoby, odkazy na webové stránky uverejnené tretími osobami, ktoré obsahujú informácie týkajúce sa uvedenej osoby. Súdny dvor spresňuje, že táto povinnosť môže existovať aj za predpokladu, že toto meno a tieto informácie nie sú ešte predtým alebo súčasne vymazané z týchto webových
stránok, a to prípadne aj vtedy, ak je ich uverejnenie na uvedených stránkach ako také v súlade s právnymi predpismi.

Súdny dvor v tomto kontexte zdôrazňuje, že spracovanie osobných údajov vykonané poskytovateľom vyhľadávača umožňuje každému používateľovi internetu, ktorý uskutoční vyhľadávanie na základe zadania mena fyzickej osoby, aby získal prostredníctvom zoznamu výsledkov štruktúrovaný prehľad informácií na internete týkajúcich sa tejto osoby. Súdny dvor navyše zdôrazňuje, že tieto informácie sa potenciálne týkajú mnohých aspektov súkromného života a že bez uvedeného vyhľadávača by pravdepodobne mohli byť len veľmi zložito vzájomne prepojené. Používatelia internetu môžu takto vytvoriť viac či menej podrobný profil vyhľadávaných osôb. Navyše účinok zásahu do práv určitej osoby sa znásobuje z dôvodu významnej úlohy internetu a vyhľadávačov v modernej spoločnosti, ktoré dávajú informáciám obsiahnutým v zoznamoch výsledkov všadeprítomný charakter. Vzhľadom na jeho potenciálnu závažnosť nemožno podľa Súdneho dvora tento zásah odôvodniť samotným hospodárskym záujmom poskytovateľa vyhľadávača na spracovaní údajov.

Napriek tomu, keďže odstránenie odkazov zo zoznamu výsledkov by mohlo mať v závislosti od dotknutej informácie vplyv na legitímny záujem používateľov internetu, ktorí by prípadne mohli mať záujem na prístupe k predmetnej informácii, Súdny dvor konštatuje, že treba hľadať spravodlivú rovnováhu najmä medzi týmto záujmom a základnými právami dotknutej osoby, a osobitne jej právom na rešpektovanie súkromného života a právom na ochranu osobných údajov. Súdny dvor tejto súvislosti zdôrazňuje, že hoci práva dotknutej osoby vo všeobecnosti tiež prevažujú nad uvedeným záujmom používateľov internetu, táto rovnováha môže v konkrétnych prípadoch závisieť od povahy predmetnej informácie a od jej citlivosti pre súkromný život dotknutej osoby, ako aj od záujmu verejnosti získať túto informáciu, ktorý sa môže líšiť najmä v závislosti od úlohy tejto osoby vo verejnom živote.

Nakoniec v odpovedi na otázku, či smernica umožňuje dotknutej osobe vyžadovať odstránenie odkazov na webové stránky zo zoznamu výsledkov z dôvodu, že si želá, aby tam uvedené informácie, ktoré sa jej týkajú, boli po určitom čase „zabudnuté“, Súdny dvor uvádza, že ak sa v nadväznosti na žiadosť dotknutej osoby konštatuje, že zahrnutie týchto odkazov na zoznam výsledkov je za súčasného stavu nezlučiteľné so smernicou, informácie a odkazy nachádzajúce sa na uvedenom zozname výsledkov musia byť vymazané. Súdny dvor v tejto súvislosti uvádza, že aj spracovanie správnych údajov, ktoré bolo pôvodne v súlade s právnymi predpismi, sa môže časom stať nezlučiteľným s touto smernicou, pokiaľ sa tieto informácie vzhľadom na všetky okolnosti charakterizujúce daný prípad javia ako neadekvátne, nerelevantné alebo už nerelevantné, alebo neprimerané vo vzťahu k účelom ich spracovania a k uplynutému času. Súdny dvor dodáva, že v rámci posúdenia takejto žiadosti podanej dotknutou osobou proti spracovaniu vykonanému poskytovateľom vyhľadávača treba najmä preskúmať, či táto osoba má právo na to, aby predmetné informácie týkajúce sa jej už v súčasnosti neboli prepojené s jej menom prostredníctvom zoznamu výsledkov zobrazeného v nadväznosti na vyhľadávanie uskutočnené na základe zadania jej mena. Pokiaľ ide o takýto prípad, odkazy na webové stránky obsahujúce tieto informácie musia byť odstránené z tohto zoznamu výsledkov, ibaže by existovali osobitné dôvody ako úloha uvedenej osoby vo verejnom živote, ktoré by odôvodňovali prevažujúci záujem verejnosti na prístupe k týmto informáciám v rámci takéhoto vyhľadávania.

Súdny dvor spresňuje, že dotknutá osoba môže adresovať takéto žiadosti priamo poskytovateľovi vyhľadávača, ktorý musí riadne preskúmať ich dôvodnosť. Pokiaľ prevádzkovateľ spracovania týmto žiadostiam nevyhovie, dotknutá osoba sa môže obrátiť na dozorný orgán alebo súdny orgán, aby uskutočnili nevyhnutné overenia a v nadväznosti na to nariadili tomuto prevádzkovateľovi konkrétne opatrenia.


Zdroj: Súdny dvor Európskej únie


© EPRAVO.SK – Zbierka zákonov, judikatúra, právo | www.epravo.sk