5.11.2021
ID: 5251upozornenie pre užívateľov

Zmeny v zákone o verejnom obstarávaní: Majú potenciál vyvážiť záujmy verejného a súkromného sektora, ale aj obmedziť práva uchádzačov

46439929f73e3dc0820775c9c8c0c57d/shutterstock_80552899_web.jpg
Zdroj: shutterstock.com

Parlament schválil a prezidentka podpísala veľkú novelu zákona o verejnom obstarávaní. Aké sú zmeny v systéme revíznych postupov? Obmedzí novela špekulatívne námietky alebo oslabí práva účastníkov obstarávaní? Ako sa bude rozhodovať o osude zmlúv uzavretých v rozpore so zákonom? A aké ďalšie dôsledky prinesie táto úprava do praxe? Problematiku analyzuje právny komentár JUDr. Jána Azuda z advokátskej kancelárie RUŹIČKA AND PARTNERS.

Smrť, dane a zmeny zákona o verejnom obstarávaní

Parafrázujúc slávny výrok Benjamina Franklina môžeme pokojne konštatovať, že v tomto svete nemôže byť považované za isté nič okrem smrti, daní a každoročných zmien zákona o verejnom obstarávaní. Neuplynul ani rok od posledného „revolučného“ návrhu obstarávacej legislatívy a parlament schválil veľkú novelu zákona o verejnom obstarávaní, ktorá je kompromisom medzi Úradom pre verejné obstarávanie a Úradom podpredsedu vlády. Hoci pôvodným plánom bola revolúcia, finálne znenie konzervuje, ba dokonca posilňuje postavenie Úradu pre verejné obstarávanie. Samozrejme, vždy je priestor zlepšiť právnu úpravu, neustále zmeny však znamenajú, že jej užívatelia si sotva môžu zvyknúť na určitý právny stav predtým, než je upresnený alebo dokonca úplne prepracovaný. V tomto článku sme sa pokúsili stručne zhodnotiť účinky vybraných aspektov proklamovanej „revolučnej“ zmeny zákona o verejnom obstarávaní v oblasti revíznych postupov.

Prevencia špekulatívneho konania alebo obmedzenie práv?

Na účely predchádzania špekulatívneho konania hospodárskych subjektov sa zákonodarca rozhodol oprášiť inštitút “zjavne nedôvodnej námietky”, ktorý bol navrhovaný už v roku 2019, avšak pre prezidentkino veto sa do platnej právnej úpravy nedostal. V prípade podania zjavne nedôvodnej námietky Úrad pre verejné obstarávanie konanie zastaví a ten, kto poruší zákaz podať takúto námietku, zodpovedá za škodu, ktorá tým inému vznikne. Úrad zároveň takémuto subjektu uloží povinnosť nahradiť trovy konania, ktoré vznikli úradu v súvislosti s vypracovaním odborného stanoviska alebo znaleckého posudku. Tento koncept vyzerá na papieri celkom dobre, ale definícia špekulatívnej námietky obsahuje príliš veľa právne neurčitých pojmov a samotná existencia tohto inštitútu môže odradiť hospodárske subjekty od uplatňovania práv, ktoré im garantuje európska úprava práva verejného obstarávania. Škody spôsobené „zjavne nedôvodnými námietkami“ môžu byť teoreticky obrovské. Bude preto veľmi zaujímavé pozorovať prax úradu a súdov, a to tak vo vzťahu k rozlišovaniu dôvodných a zjavne nedôvodných námietok, ako aj k typu škody, ktorá bude priznávaná z dôvodu „zneužitia“ revíznych postupov.

Zákaz podávania námietok pri menších verejných obstarávaniach

Zákaz špekulatívnych námietok zákonodarcovi nestačil, preto sa rozhodol úplne zakázať podávanie námietok vo vzťahu k menším verejným obstarávaniam. Od účinnosti novely tak nebude možné podať námietky napríklad pri zadávaní zákaziek na stavebné práce s predpokladanou hodnotou 800 000 eur a menej, pri zadávaní podlimitných zákaziek verejným obstarávateľom na dodanie tovaru alebo poskytnutie služby alebo pri zadávaní podlimitnej koncesie. Na prvý pohľad to nevyzerá ako zásadná zmena, počet takýchto zákaziek je však obrovský a dopad na hospodárske subjekty, ktoré by chceli uplatňovať svoje práva, bude značný. V súvislosti s tým je tiež dôležité upozorniť na novú úpravu predbežného opatrenia, ktorým môže úrad pozastaviť konanie kontrolovaného v prípade podaných námietok. Toto nebude po novom možné, ak pôjde o preskúmavanie postupu zadávania zákazky na stavebné práce, ktorej predpokladaná hodnota je v intervale medzi 800 000 a 3 000 000 eur. V takom prípade úrad nebude môcť ani rozhodnúť o nariadení odstránenia protiprávneho stavu alebo o zrušení súťaže, ale len deklaratórne skonštatovať porušenie zákona a uviesť výpočet jeho ustanovení, v rozsahu namietaných skutočností, ktoré boli porušené. V prípade podania námietok vo vzťahu k takýmto zákazkám bude preto na rozhodnutí zadávateľa, či napriek námietkam uzavrie zmluvu alebo počká na rozhodnutie o námietkach. Je otázne, aký efekt bude mať táto zmena, keďže zadávatelia zákaziek zrejme nebudú natoľko odvážni, aby uzatvárali zmluvy napriek konaniu o námietkach a riskovali dôsledky z následne konštatovaného porušenia zákona.

Koniec rady úradu

Novela zákona ruší radu ako odvolací orgán úradu. Hoci rada zostane formálne existovať, aby rozhodovala o odvolaniach, ktoré sa budú vzťahovať na zákazky vyhlásené pred účinnosťou zákona, s účinnosťou novely prestane pôsobiť vo vzťahu k novým verejným obstarávaniam. Konanie úradu o námietkach bude teda už len jednoinštančné a jeho rozhodnutia v prvom stupni budú preskúmateľné súdom. Na konanie o správnych žalobách proti rozhodnutiam úradu sa pritom zavádza kauzálna príslušnosť Krajského súdu v Trnave. Kompetencia rady preskúmať právoplatné rozhodnutia úradu sa presúva na predsedu úradu. Hoci nemáme ambíciu hodnotiť politické rozhodnutie o zmenách v „rovnováhe moci“ orgánov úradu, obávame sa, že prelínajúce sa právomoci odchádzajúcej rady a predsedu spolu s komplikovanými prechodnými ustanoveniami, majú potenciál viesť k obrovskému zmätku a konfúzii pre zadávateľov zákaziek, ako aj hospodárske subjekty. 

Väčšie právomoci súdu

Popri tom, že Krajský súd v Trnave sa fakticky stane odvolacím orgánom proti prvostupňovým rozhodnutiam úradu, súdy získajú viac právomocí aj vo vzťahu k rozhodovaniu o osude zmlúv uzavretých v rozpore so zákonom o verejnom obstarávaní. Súd bude môcť ponechať takú zmluvu v platnosti, ak prevažujúce dôvody všeobecného záujmu vyžadujú, aby naďalej platila. Súd tiež bude môcť za určitých podmienok rozhodnúť, že nevysloví neplatnosť zmluvy od počiatku a zmluvu zruší v rozsahu, v akom ešte nebola splnená alebo v rozsahu, v akom je možné plnenia, ktoré boli poskytnuté na jej základe, vrátiť v ich pôvodnej hodnote. Napokon súd bude môcť tiež rozhodnúť, že nevysloví neplatnosť zmluvy od počiatku, ale zruší zmluvu s účinkami ku dňu uvedenému v rozhodnutí, najneskôr však ku dňu, kedy uplynie 12 mesiacov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia súdu. Hoci sa poškodení uchádzači môžu takýmito rozhodnutiami cítiť dotknutí, nová úprava je praktická z dôvodu vyváženia záujmov hospodárskych subjektov a zadávateľov zákaziek, ktorí nemôžu zo dňa na deň nahradiť svojich kľúčových dodávateľov.

Celkové posúdenie

Rozsah zmien, ktoré prináša novela zákona o verejnom obstarávaní, je obrovský. Nejde síce o proklamovanú revolúciu, ale dopad na všetkých účastníkov sektora bude významný. Zostáva len čakať, ako bude nový systém fungovať v praxi a najmä, ako dlho vydrží, kým bude opäť zmenený. Naše presvedčenie, že systém potrebuje predovšetkým stabilitu a nie neustále „vylepšovanie“, však zostáva neotrasené.

Ján Azud
JUDr. Ján Azud,
Partner

 

 


RUŽIČKA AND PARTNERS s. r. o.

Vysoká 2/B
811 06 Bratislava

Tel.:    +421 2 3233 3444
Fax:    +421 2 3233 3443
e-mail: office-ba@r-p.sk

PFR 2020


© EPRAVO.SK – Zbierka zákonov, judikatúra, právo | www.epravo.sk