Švarc systém: Príliš jednoduchá odpoveď na zložitý problém

f2e2baedecc94366bdcf8ab5952ba4e1/ym (2).jpg

Zdroj: shutterstock.com

Prečo by predajca v obchode nemohol byť živnostníkom? Švarc systém patrí medzi najčastejšie skloňované pojmy v slovenskom podnikateľskom prostredí. Tradične sa prezentuje ako jednoznačný problém, ktorý treba potláčať. Realita dnešného trhu práce, daňovo-odvodového nastavenia a ústavných princípov je však výrazne komplexnejšia. Na konferencii SLOVCA Flagship 2025 sa Peter Varga na túto tému pozrel z právneho, ekonomického aj ústavnoprávneho hľadiska a pred advokátmi prezentoval právny názor, na základe ktorého aj predajca v Eurovei môže byť živnostníkom (kontraktorom).

Švarc systém ako dôsledok, nie príčina

Diskusia o švarc systéme sa často vedie moralizujúcim tónom. Zamestnávanie „živnostníkov namiesto zamestnancov“ je však vo veľkej miere dôsledkom extrémnej daňovo-odvodovej arbitráže medzi jednotlivými formami výkonu práce.

Rozdiely medzi zamestnancom, živnostníkom a jednoosobovou s. r. o. sú pri rovnakom ekonomickom výkone natoľko výrazné, že trh na ne prirodzene reaguje. Aj po posledných konsolidačných opatreniach ostáva kontraktorský model pre mnohé profesie ekonomicky výhodnejší, a to často bez akéhokoľvek podvodného úmyslu. Z nášho pohľadu ide o systémový problém, nie o individuálne zlyhanie podnikateľov.

Závislá práca a hranice jej výkladu

Zákonník práce definuje závislú prácu prostredníctvom viacerých znakov. V praxi sa však často uplatňuje čisto mechanický, gramatický výklad, bez ohľadu na kontext, vôľu zmluvných strán či reálne socio-ekonomické podmienky.

Judikatúra aj právna teória pritom rozlišujú:

profesie, ktoré nemôžu byť vykonávané ako kontrakt,
profesie, ktoré sú obojaké (môžu byť zamestnaním aj podnikaním),
profesie, ktoré majú byť výlučne zamestnanecké.

Automatický predpoklad, že každá osobná a pravidelná činnosť je závislou prácou, neobstojí ani právne, ani ekonomicky. Výklad práva musí reflektovať realitu trhu práce v roku 2025, nie situáciu z obdobia vysokej nezamestnanosti spred dvadsiatich rokov.

Ústavnoprávny rozmer: sloboda podnikania nie je prázdny pojem

Kľúčovým aspektom celej diskusie je ústavný rozmer. Sloboda podnikania patrí medzi základné práva a jej obmedzenie musí prejsť testom proporcionality. Otázka preto neznie, či štát môže regulovať švarc systém, ale: či sleduje legitímny cieľ, či sú zvolené prostriedky primerané a či existujú menej invazívne alternatívy.

Ak je hlavným cieľom konsolidácia verejných financií, existujú jednoduchšie a transparentnejšie nástroje než preklasifikovanie zmluvných vzťahov spätne a s likvidačnými dôsledkami. Navyše, zásah do vlastníckych práv a právnej istoty podnikateľov má často výrazne širšie dopady, než si zákonodarca pripúšťa.

Prečo je potrebný pragmatický prístup

V Highgate Group sa na tému švarc systému pozeráme pragmaticky, právne, daňovo aj podnikateľsky. Nie je naším cieľom obchádzať pravidlá, ale pomáhať klientom nastaviť vzťahy tak, aby:

rešpektovali platné právo,
zohľadňovali ekonomickú realitu,
obstáli pri kontrole aj v prípadnom spore.

Jednoduché a represívne riešenia v tejto oblasti nefungujú. Potrebný je sofistikovanejší výklad, odborná diskusia a systémové zmeny, ktoré budú reflektovať realitu moderného trhu práce.