Živnostenské oprávnenie príslušníkov 3. krajín

V nadväznosti na poslednú novelu obchodného zákonníka[2] sa do Živnostenského zákona zavádza výslovná úprava okamihu vzniku živnostenského oprávnenia príslušníkov 3. krajín, t.j. fyzických osôb s bydliskom v štáte, ktorý nie je členským štátom Európskej únie, zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore, ako ani zmluvným štátom Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj a ktoré súčasne nemajú udelený pobyt na území Slovenskej republiky. V prípade uvedených zahraničných osôb vzniká živnostenské oprávnenie najskôr dňom udelenia povolenia na pobyt na území Slovenskej republiky. Otázka udelenia povolenia na pobyt je predmetom osobitného zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Princíp jedenkrát a dosť

Tento princíp by mal byť založený na čo najefektívnejšom využívaní informačných systémov verejnej správy a  údajov známych z úradnej činnosti orgánov verejnej moci. V praxi by to malo znamenať, že živnostenský úrad viac nebude od fyzických a právnických osôb požadovať opakované preukazovanie niektorých skutočností potrebných na preukázanie podmienky bezúhonnosti (napr. miesto a okres narodenia, meno a priezvisko rodičov), ak už týmito údajmi disponuje (napr. prostredníctvom Registra obyvateľov Slovenskej republiky). 

Lehoty pozastavenia živnosti

Novela precizuje účinok pozastavenia živnostenského oprávnenia ku dňu uvedenému v oznámení o pozastavení prevádzkovania živnosti živnostenskému úradu, resp. najskôr ku dňu nasledujúcemu po dni doručenia takéhoto oznámenia. Aktuálna právna úprava účinky viaže na deň doručenia oznámenia, resp. neskorší dátum, ak je uvedený v oznámení. Zároveň sa Novelou úplne vypúšťajú minimálne a maximálne zákonné lehoty na pozastavenie živnosti. Podnikateľom sa tým poskytuje maximálna možná miera flexibility vzhľadom na ich aktuálne potreby a možnosti. Pre porovnanie v súčasnosti Živnostenský zákon vychádza z minimálnej šesťmesačnej lehoty a maximálnej trojročnej lehoty na pozastavenie živnosti.

Vypustenie požiadavky vyjadrenia Slovenskej živnostenskej komory

Pre urýchlenie konania o odpustení prekážky prevádzkovania živnosti v nadväznosti na zrušenie konkurzu alebo opätovné potvrdenie núteného vyrovnania Novela vypúšťa povinnosť živnostenského úradu vyžiadať si vyjadrenie Slovenskej živnostenskej komory, pričom živnostenský úrad sám v konaní rozhodne.

Lehoty nadobudnutej odbornej praxe pri remeselných živnostiach

Regulácia preukazovania odbornej spôsobilosti vyžadovanej pri remeselných živnostiach sa zmierňuje, a to skrátením minimálnej dĺžky praxe. Z  jednoročnej praxe v odbore sa prax skracuje na minimálne šesťmesačnú a  z  dvojročnej praxe v príbuznom odbore na minimálne jednoročnú.

Zníženie počtu remeselných živností

Remeselné živnosti (i) galvanizácia kovov a (ii) smaltovanie sa pre ich zriedkavé využitie zo zoznamu remeselných živností vypúšťajú. Uvedené má za dôsledok ich transformáciu na živnosti voľné. Pre úplnosť je potrebné poznamenať, že zmena sa nedotýka živnostenských oprávnení už vydaných na základe doterajších právnych predpisov.

Zníženie regulácie vybraných viazaných živností

Novelou ďalej dochádza k zníženiu miery regulácie niektorých viazaných živností (napr. prevádzkovanie cestovnej kancelárie, uskutočňovanie krajinno-architektonických sadovníckych diel), a to buď skrátením požadovanej praxe nadobudnutej v obore, alebo upresnením názvu požadovaného dokladu o odbornej spôsobilosti. Ako príklad možno uviesť viazanú živnosť sprostredkovanie predaja, prenájmu a kúpy nehnuteľností (realitná činnosť), v rámci ktorej sa vypúšťa podmienka dvojročnej praxe v odbore a upresňuje sa názov dokladu o odbornej spôsobilosti. Spôsobilosť na realitnú činnosť bude daná získaním buď (i) vysokoškolského vzdelania ekonomického, právnického, stavebného alebo architektonického smeru (pozn. bez zmeny Novelou), alebo (ii) úplného stredného vzdelania s maturitnou skúškou a súčasne tiež osvedčením o absolvovaní akreditovaného vzdelávacieho programu v odbore vydaného vzdelávacou inštitúciou akreditovanou Ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky.

Predĺženie lehoty na oznámenie zriadenia prevádzkarne

Zákonná lehota na oznámenie zriadenia prevádzkarne príslušnému živnostenskému úradu sa Novelou predlžuje zo dňa zriadenia prevádzkarne na 15 dní od jej zriadenia. Zároveň sa znižuje výška pokuty, ktorú živnostenský úrad môže uložiť za nesplnenie danej ohlasovacej povinnosti z 1.659 eur na 663 eur.

Zánik funkcie zodpovedného zástupcu

Novela udeľuje zodpovednému zástupcovi, t.j. fyzickej osobe ustanovenej podnikateľom na zabezpečenie odborného vykonávania činnosti počas prevádzkovania živnosti, možnosť priamo, teda bez súčinnosti podnikateľa, oznámiť ukončenie výkonu svojej funkcie. Základnými predpokladmi uvedeného postupu sú však samotné ukončenie funkcie a splnenie písomnej oznamovacej povinnosti voči podnikateľovi. Pre prípad ukončenia funkcie zodpovedného zástupcu udeľuje Živnostenský zákon podnikateľovi prechodné obdobie o dĺžke 15 dní, počítané od okamihu vedomosti podnikateľa o ukončení danej funkcie, na ustanovenie nového zodpovedného zástupcu, ibaže v živnosti pokračuje podnikateľ - fyzická osoba s bydliskom na území Slovenskej republiky, ktorý sám spĺňa všeobecné i osobitné podmienky na prevádzkovanie živnosti. V medziobdobí môže podnikateľ pokračovať v prevádzkovaní živnosti, no len ak tým neohrozí život, zdravie a bezpečnosť ľudí.

JUDr. Zuzana Rosinová, LL.M.

Advokátska kancelária RELEVANS s.r.o.

Dvořákovo nábrežie 8/A
811 02 Bratislava

Tel.: +421 2 323 54 602
e-mail: office@relevans.sk

---

[1] zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej v texte len „Živnostenský zákon“)

[2] zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov