Poslať článok e-mailom

E-mail príjemcu:*
Vaše meno:*
E-mail odosielateľa:*
*) povinné položky
22.3.2023
ID: 5704upozornenie pre užívateľov

Aká budúcnosť čaká Register partnerov verejného sektora a jeho „navštevovanosť“ vo svetle judikatúry Súdneho dvora EÚ?

Veľký senát Súdneho dvora Európskej únie svojím rozhodnutím zo dňa 22.novembra 2022 rozhodol o dvoch predbežných otázkach v spojených veciach C-37/20 a C-601/20, ktoré mu boli predložené zo strany Okresného súdu v Luxemburgu [1], čím upútal značnú pozornosť keď konštatoval, že ustanovenie čl. 30 ods. 5 pís. c) smernice 2015/849 zo dňa 20.5.2015 [2] (ďalej len „AML Smernica“), ktorého znenie bolo následne zmenené ustanovením čl. 1 ods. 15 písm. c) smernice 2018/843 zo dňa 30.5.2018 [3] (ďalej len „Novela AML Smernice“) je neplatné v rozsahu, v ktorom sa týka povinností členských štátov, aby zabezpečili prístup k údajom o konečných užívateľoch výhod v príslušných registroch členských štátov každej osobe - verejnosti (ďalej len „Rozhodnutie SD EÚ“). V podmienkach Slovenskej republiky je v súčasnosti týmto transparentným registrom Register partnerov verejného sektora, ktorého prevádzkovateľom je Ministerstvo spravodlivosti SR a ktorého obsah je prístupný bez obmedzení pre každého, kto sa o tento obsah zaujíma.

Aké dôvody SD EÚ viedli k vysloveniu jeho neplatnosti?

Odôvodnenie Rozhodnutia SD EÚ je pomerne rozsiahle a obsahuje viaceré vecné argumenty, a to predovšetkým s poukazom na právo každej osoby (i) na rešpektovanie súkromného a rodinného života, obydlia a komunikácie zakotvené v čl. 7 Charty [4] základných práv Európskej únie (ďalej len „Charta“), ako aj (ii) právo každého na ochranu osobných údajov zakotvené v čl. 8 Charty [5]. Ani jedno z uvedených práv garantovaných Chartou však nie je právom absolútnym a práve z toho dôvodu bolo pre SD EÚ kľúčovým práve posúdenie otázky, či je ustanovenie čl. 30 ods. 5 písm. c) v znení Novely AML Smernice (ďalej len „Napadnuté ustanovenie“) v súlade s čl. 52 ods. 1 Charty [6], a síce, či je takéto obmedzenie predovšetkým vhodné, nevyhnutné a primerané, respektíve či jeho účel zodpovedá obmedzovaniu dotknutých ľudských práv zaručených Chartou.

V rámci skúmania vyššie uvedených kritérií, za dodržania ktorých je obmedzovanie ľudských práv zaručených Chartou prípustné je ďalej potrebné zaoberať sa otázkou, aký cieľ zákonodarcu Európskej únie bol sledovaný Napadnutým ustanovením. Prioritným účelom AML Smernice je (stručne povedané) zabrániť využívaniu finančného systému Európskej únie na účely prania špinavých peňazí a financovania terorizmu, ako aj zabezpečiť náležitú transparentnosť informácií o vlastníckych štruktúrach v hospodárskom a finančnom sektore. Zjednodušene povedané, účelom zakotvenia povinnosti identifikovať a viesť evidenciu konečných užívateľov výhod (skutočných majiteľov) je snaha o zamedzenie zneužívania zložitých vlastníckych štruktúr v rámci navzájom prepojených právnických osôb. Zložité vlastnícke štruktúry finančných skupín môžu „jednoduchým“ spôsobom skresľovať alebo úplne zatajiť pôvod majetku tých pravých konečných užívateľov výhod (o ktorých nikdy nemusíme mať vedomosť), a takisto môžu účelovo zakrývať protiprávnu činnosť v rámci realizácie príslušných transakcií.

Rozhodnutie SD EÚ tak nemá žiaden vplyv na povinnosť členských štátov naďalej zabezpečovať identifikáciu a vedenie evidencie skutočných majiteľov a umožňovať prístup k týmto údajom pre subjekty, pre ktoré je to nevyhnutné na účely plnenia povinností vyplývajúcich zo Smernice AML.

Súdny dvor EÚ však v tomto rozhodnutí (v stručnosti) konštatoval, že právo fyzických osôb na súkromie zaručené Chartou má prednosť pred takou transparentnosťou údajov o konečných užívateľoch výhod, ktorá umožňuje tieto údaje vyhľadávať a analyzovať komukoľvek. V Rozhodnutí SD EÚ boli preskúmavané dva prípady, v ktorých sa fyzické osoby domáhali toho, aby údaje o konečných užívateľoch výhod neboli prístupné verejnosti, pričom si SD EÚ túto argumentáciu sťažovateľov osvojil. Sťažovatelia argumentovali najmä tvrdeniami, že prístup verejnosti k ich osobným údajom, ktoré sú obsahom registrov konečných užívateľov výhod so sebou prináša neprimerané riziko najmä v krajinách s vysokou mierou kriminality, v dôsledku čoho môžu byť vystavený nebezpečenstvu únosov alebo útokov na ich osobu.

Ktoré skupiny osôb sú v súčasnosti najčastejšími návštevníkmi Registra partnerov verejného sektora?

Osoby, ktoré v súčasnosti využívajú možnosti analyzovať vlastnícke štruktúry (ak im to ešte príslušné registre umožňujú) možno demonštratívne zaradiť do štyroch skupín:

  1. Orgány verejnej moci a spolupracujúce inštitúcie [8],
  2. verejní obstarávatelia a ďalšie osoby v Slovenskej republike, ktoré sú povinné v rámci obstarávania verejných zákaziek podľa zákona o verejnom obstarávaní zisťovať, či ich dodávateľ spĺňa podmienku zápisu v Registri partnerov verejného sektora;
  3. Právnické osoby súkromného práva, ktoré zisťujú a preverujú svojich klientov a obchodných partnerov pred realizáciou určitej spolupráce alebo finančnej transakcie na základe zákonných povinností (banky, poisťovne, emitenti cenných papierov prijatých na obchodovanie na regulovaných trhoch);
  4. Verejnosť, vrátane investigatívnych novinárov, aktivistov a ďalšie osoby, ktoré môžu tieto informácie analyzovať aj iba z dôvodu, pretože ich v konkrétnej situácii zaujímajú.

Aké práva môžu dotknuté osoby uplatňovať v súvislosti s pretrvávajúcim protiprávnym stavom v podobe zásahu do práva na súkromie a ochranu osobných údajov?

V tomto kontexte prichádzajú do úvahy viaceré alternatívy, ktorých miera úspešnosti môže byť rôzna. V rámci hypotetických úvah o tomto bezprecedentnom charaktere zásahu do práv fyzických osôb garantovaných Chartou (respektíve Ústavou SR) možno uviesť najmä nasledovné právne prostriedky ochrany:

  • Návrh na začatie konania podľa ust. § 100 ods. 1 zákona o ochrane osobných údajov [9] adresovaný Úradu na ochranu osobných údajov, ktorému zákon zveruje kompetencie na výkon kontroly v rámci konaní o ochrane osobných údajov. Predmetom takéhoto konania by bolo najmä posúdenie, či prevádzkovanie takejto verejne dostupnej evidencie aj naďalej zodpovedá najmä zásade zákonnosti spracúvania osobných údajov a či sú dodržiavané práva dotknutých osôb;
  • Žaloba na ochranu osobnosti (súkromia) v dôsledku zásahu do práva upraveného v ust. § 11 Občianskeho zákonníka. Ak by príslušný súd takejto žalobe vyhovel, do úvahy by v tomto prípade prichádzalo aj uplatnenie nároku na náhradu nemajetkovej ujmy, ktorá fyzickej osobe vznikla v súvislosti s týmto zásahom.

A aké následky môže mať Rozhodnutie SD EÚ na Register partnerov verejného sektora a obdobné registre členských štátov?

Je pravdou, že nie je v kompetencií SD EÚ svojou rozhodovacou činnosťou priamo zrušiť ako nezákonnú (respektíve zakázať) v súčasnosti zavedenú transparentnosť verejných registrov, ktoré umožňujú „nahliadnuť“ do ich obsahu komukoľvek. Napriek tomu, niektoré členské štáty po vydaní Rozhodnutia SD EÚ prístup do svojho národného registra skutočných majiteľov obmedzili s okamžitou platnosťou. V konkrétnom prípade sa členské štáty môžu inšpirovať neodkladnou reakciou Holandska, Rakúska alebo Luxemburska [7], ktoré prístup do svojich registrov skutočných majiteľov obmedzili len pár dní po vydaní Rozhodnutia SD EÚ. Inými slovami povedané, keďže SD EÚ svojim rozhodnutím konštatoval neplatnosť povinnosti členských štátov v podobe Napadnutého ustanovenia, naďalej už neexistuje právny základ primeraného zásahu do práv fyzických osôb garantovaných Chartou, a síce údaje obsiahnuté v príslušných registroch skutočných majiteľov by už po Rozhodnutí SD EÚ nemali byť prístupné pre každého.

V kontexte vyššie uvedeného bude v nadchádzajúcom období povinnosťou zákonodarcov členských štátov EÚ zabezpečiť, aby boli údaje v registroch skutočných majiteľov (vrátane Registra partnerov verejného sektora) prístupné iba takému okruhu osôb, ktorého sa dotýkajú povinnosti stanovené AML Smernicou a príslušných vnútroštátnych predpisov členských štátov, ktoré AML Smernicu implementujú. Zároveň nemožno opomenúť aj osoby, ktoré by mali byť oprávnené požadovať poskytnutie údajov vedených v týchto registroch na základe preukázania svojho legitímneho záujmu tak, ako to predpokladala AML Smernica pred zavedením (neplatného) Napadnutého ustanovenia na základe Novely AML Smernice.

Ak v blízkej budúcnosti k vyššie uvedeným zmenám nedôjde je možné sa domnievať, že v nadchádzajúcom období výrazne pribudne počet individuálnych sťažností, žiadostí, žalôb a návrhov fyzických osôb, ktoré sa budú domáhať obmedzenia sprístupňovania ich osobných údajov v týchto verejných registroch, pričom Rozhodnutie SD EÚ môže byť v týchto situáciách ich  „nepriestrelným“ argumentom.


Mgr. Richard Plevák,

advokátsky koncipient

 
 
Twin City Tower
Mlynskè nivy 10
821 09 Bratislava
 
Tel.:       +421 2 321 130 31
Fax:       +421 2 321 441 48

[1] „Tribunal d’arrondissement de Luxembourg“

[2] Smernica Európskeho parlamentu a Rady č. 2015/49 o predchádzaní využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu, ktorou sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 648/2012 a zrušuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/60/ES a smernica Komisie 2006/70/ES

[3] Smernica Európskeho parlamentu a Rady č. 2018/843, ktorou sa mení smernica (EÚ) 2015/849 o predchádzaní využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu a smernice 2009/138/ES a 2013/36/EÚ

[4] „Každý má právo na rešpektovanie svojho súkromného a rodinného života, obydlia a komunikácie.“

[5] „Každý má právo na ochranu osobných údajov, ktoré sa ho týkajú. Tieto údaje musia byť riadne spracované na určené účely na základe súhlasu dotknutej osoby alebo na inom oprávnenom základe ustanovenom zákonom. Každý má právo na prístup k zhromaždeným údajom, ktoré sa ho týkajú, a právo na ich opravu.“

[6] „Akékoľvek obmedzenie výkonu práv a slobôd uznaných v tejto charte musí byť ustanovené zákonom a rešpektovať podstatu týchto práv a slobôd. Za predpokladu dodržiavania zásady proporcionality možno tieto práva a slobody obmedziť len vtedy, ak je to nevyhnutné a skutočne to zodpovedá cieľom všeobecného záujmu, ktoré sú uznané Úniou, alebo ak je to potrebné na ochranu práv a slobôd iných.“

[7] Bližšie pozri aj: https://www.transparency.org/en/blog/cjeu-ruling-eu-public-beneficial-ownership-registers-what-next-for-corporate-transparency

[8] Napríklad subjekty zo zoznamu: https://www.minv.sk/?NES_LP

[9] Zákon č. 18/2018 Z. z.  o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

 


© EPRAVO.SK – Zbierka zákonov, judikatúra, právo | www.epravo.sk