Stravovanie zamestnancov je upravené v ustanovení § 152 Zákonníka práce. V zmysle odseku 2 tohto ustanovenia má zamestnávateľ povinnosť zabezpečiť stravovanie zamestnancov či už (i.) vo vlastnom stravovacom zariadení, (ii.) v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa alebo (iii.) prostredníctvom subjektu, ktorý má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby, ak ich sprostredkuje u subjektu, ktorý má oprávnenie poskytovať stravovacie služby.

V rámci balíka na zlepšenie podnikateľského prostredia vláda plánovala pridať ďalší spôsob, a to poskytnutie finančného príspevku na stravovanie zamestnanca zo strany zamestnávateľa. Hoci nebolo zverejnené paragrafové znenie, podľa vyjadrení vládnych predstaviteľov možno predpokladať, že tento príspevok by pre zamestnávateľa zostal daňovým výdavkom, pričom zamestnanec by z neho neplatil daň a ani ďalšie odvody.

Výška príspevku na stravovanie je určovaná opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky. Súčasne platné opatrenie č. 176/2019 s účinnosťou od 1. júla 2019 zavádza sumu stravného podľa troch časových pásiem. Pre časové pásmo 5 až 12 hodín s jedná o sumu 5,10 eur, pre 12 až 18 hodín 7,60 eur a pri pásme nad 18 hodín je suma stravného vo výške 11,60 eur.

Odsek 3 ustanovenia § 152 Zákonníka práce uvádza, že zamestnávateľ prispieva na stravovanie vo výške 55 % ceny jedla alebo najviac na každé jedlo do sumy 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín.

Nasledujúci odsek 3 ustanovenia § 152 Zákonníka práce upravuje minimálnu výšku stravného lístku, ktorá musí predstavovať najmenej 75 % stravného. Pri časovom pásme 5 až 12 hodín sa jedná o sumu 3.83 eur. Matematicky preto platí, že ak zamestnávateľ poskytuje zamestnancovi stravný lístok v minimálnej výške 3.83 eur, prispieva na daný lístok sumou 2,11 eur, pričom zostatok 1,72 eur uhrádza priamo zamestnanec, spravidla formou zrážky zo mzdy.

Ak by v budúcnosti mal zamestnávateľ možnosť poskytovať túto sumu prostredníctvom finančného príspevku na stravovanie vyzeralo by to zrejme tak, že by zamestnancovi pripísal k jeho mzde príspevok na stravovanie vo výške 2,11 eur a zrážky zo mzdy zamestnanca by sa zrušili. Hoci by takto zamýšľaný postup vyžadoval ďalšie legislatívne úpravy, najmä s ohľadom na preukazovanie využitia príspevku, predstavoval by administratívne najjednoduchší spôsob poskytnutia stravného zamestnancovi, čo by bolo v súlade s avizovaným znižovaním administratívnej záťaže zamestnávateľov.

Hoci sa zavedenie dobrovoľnosti gastrolístkov pôvodne objavilo medzi predstavovanými opatreniami na zlepšenie podnikateľského prostredia a zníženie administratívneho zaťaženia, zo schvaľovaného znenia nakoniec vypadlo, avšak zo strany vládnych predstaviteľov bolo prisľúbené, že k téme sa vrátia na jeseň, pretože zmenu systému gastrolístkov má v programe väčšina strán súčasnej vládne koalície a bolo spomenuté aj v programovom vyhlásení vlády. Posledné vyjadrenia naznačujú, že výber medzi finančným príspevkom a stravovacou poukážkou bude na strane zamestnanca.

Debata o systéme stravovania zamestnancov pritom nie je vonkoncom nová. Systém gastrolístkov bol schválený už prvou vládou Mikuláša Dzurindu. V roku 2011 bola predmetom hlasovania v Národnej rade novela Zákonníka práce, ktorou mali byť gastrolístky zrušené, pričom táto zmena neprešla o jeden hlas. Pravdepodobne najväčšia debata o stravných lístkoch prebehla v roku 2016 a to potom, keď Protimonopolný úrad udelil spoločnostiam vydávajúcim gastrolístky pokutu za dve kartelové dohody spočívajúce v rozdelení trhu a v limitácii maximálneho počtu stravovacích poukážok prijímaných v obchodných reťazcoch v celkovej výške takmer 3 milióny eur.

V dôsledku dlhodobej diskusie sa vyprofilovali pomerne jasné argumenty pre a proti systému stravných lístkov.

Argumenty obhajujúce systém stravných lístkov sú prezentované primárne vydavateľmi stravných lístkov, avšak v roku 2016 ich argumentáciu čiastočne prevzalo aj Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky a to potom, kedy Protimonopolný úrad vyššie spomínaným rozhodnutím o udelení pokút za kartelové dohody navrhoval Ministerstvu systém upraviť alebo zrušiť.

Častým argumentom je, že prípadné zrušenie stravných lístkov by mohlo priviesť k tomu, že zamestnanci prestanú počas obedných prestávok chodiť na obedy, keďže peniaze na stravovanie budú môcť použiť aj iným spôsobom. Takáto forma pravidelného stravovania následne zodpovedá zásadám správnej výživy umožňujúca zamestnancom podávať požadovaný pracovný výkon.

Takisto sa argumentuje tým, že stravné lístky privádzajú do stravovacích zariadení a reštaurácií zákazníkov, ktorí majú, hlavne v čase obednej prestávky, zásadný vplyv na ich tržby. V tejto súvislosti bol pri možnej zmene systému gastrolístkov prezentovaný aj taký názor, že používanie gastrolístkov by malo byť umožnené iba v stravovacích zariadeniach (a teda nie aj pri nákupe potravín), za účelom zvýšenia podpory gastrosektoru, ktorý utrpel v súvislosti s COVID-19 opatreniami.

V neposlednom rade sú gastrolístky prezentované ako častý benefit, ktorý bežne funguje aj v zahraničí.

Zástancovia umožnenia poskytovania stravovania formou peňažného príspevku tieto argumenty spochybňujú.

V prvom rade poukazujú na to, že stravovací návyk zamestnancov nie je naviazaný na existenciu stravovacích poukážok, čo je zrejmé aj z toho, že počas obedovej prestávky sa v zariadeniach vyskytujú aj osoby, ktoré od zamestnávateľa stravný lístok nedostávajú, napríklad živnostníci či tzv. „dohodári“.

Argumentujú taktiež vysokými nákladmi zamestnávateľov a podnikateľov v gastrosektore, ktorého beneficientami sú práve emitenti gastrolístkov, ktorých marže sú dlhodobo nadpriemerné. Zatiaľ čo v zmysle odseku 5 ustanovenia § 152 Zákonníka práce je výška poplatku za sprostredkované stravovacie služby maximálne 3 % z hodnoty sumy uvedenej na stravovacej poukážke, tento poplatok sa uplatňuje iba vo vzťahu emitenta gastrolístku a zamestnávateľa. Výška iných poplatkov, napr. poplatku, ktorí znášajú podnikatelia v gastrosektore pri preplácaní gastrolístkov či výška ďalších administratívnych či spracovateľských poplatkov nie je zákonne žiadnym spôsobom upravená.

Takisto zdôrazňujú vysokú administratívnu záťaž všetkých článkov v obehovom reťazci gastrolístkov a argument o podpore gastrobiznisu otáčajú tým, že práve zníženie administratívnej záťaže a zrušenie poplatkov v súvislosti s gastrolístkami bude účelnejšia forma podpory prevádzok. Rovnako zdôrazňujú, že z dôvodu viacerých emitentov gastrolístkov nie sú lístky automaticky akceptované vo všetkých prevádzkach a obchodoch s potravinami.

Avizovaný plán vládnych predstaviteľov zavádzajúci možnosť poskytnutia finančného príspevku namiesto gastrolístkov ponechávajúci možnosť ich využívania predstavuje kompromis medzi ich úplným zrušením a ponechaním súčasného systému, ktorý sa strany vládnej koalície zaviazali v programovom vyhlásení vlády zmeniť. Uvidíme, či bude predstavený a schvaľovaný na jeseň tohto roka tak, ako bolo prisľúbené.

Mgr. Adam Oleš,
advokátsky koncipient
 

 

Eversheds Sutherland, advokátska kancelária, s.r.o.

Cintorínska 3/a
811 08 Bratislava

Tel:      +421 232 786 411
E-mail: bratislava@eversheds-sutherland.sk