V rámci tohto konania o nesplnení povinnosti Komisia tvrdí, že Maďarsko a Česká republika si nesplnili povinnosti, ktoré im vyplývajú zo smernice, pretože ich právne predpisy vo všeobecnosti umožňujú, aby boli podozrivé alebo obvinené osoby vypočuté orgánmi bez prítomnosti ich obhajcu, ak sa obhajca nedostaví v určitej lehote.2 Maďarsko a Česká republika však zastávajú názor, že právo na prístup k obhajcovi stanovené v smernici je dodržané, ak sa týmto osobám poskytne možnosť prítomnosti obhajcu. Z tohto dôvodu možnosť uskutočniť výsluch, ak sa obhajca nedostaví v určitej lehote, nepredstavuje výnimku z tohto práva.

Komisia tiež namieta, že do maďarského práva neboli prebrané osobitné požiadavky smernice týkajúce sa vzdania sa práva na prístup k obhajcovi, ktoré vyžadujú, aby bola podozrivá alebo obvinená osoba informovaná o dôsledkoch vzdania sa tohto práva. Maďarsko však tvrdí, že podľa jeho právneho systému sa práva na prístup k obhajcovi nemožno vzdať, a preto usudzuje, že tieto požiadavky nie je potrebné preberať.

Vo svojich návrhoch, ktoré predniesla dnes, generálna advokátka Tamara Ćapeta zastáva názor, že Maďarsko a Česká republika si nesplnili svoje povinnosti vyplývajúce z práva Únie.

Generálna advokátka sa domnieva, že smernica stanovuje všeobecné právo podozrivých alebo obvinených na prítomnosť obhajcu počas výsluchu zo strany príslušných orgánov, pokiaľ sa tohto práva nevzdali alebo sa neuplatňuje výnimka stanovená v smernici. Maďarské a české právne predpisy, ktoré vo všeobecnosti umožňujú vypočúvanie týchto osôb bez prítomnosti ich obhajcu len z toho dôvodu, že sa obhajca nemohol dostaviť v stanovenej lehote, sú preto v rozpore so smernicou.
V reakcii na tvrdenia účastníkov konania generálna advokátka zdôrazňuje, že takýto výklad je v súlade so znením a kontextom smernice a že opačný výklad by narušil jej ciele zabezpečiť spoločnú úroveň práv na spravodlivý proces v celej Európskej únii.

Generálna advokátka ďalej konštatuje, že keďže maďarské právo umožňuje podozrivým alebo obvineným osobám rozhodnúť sa, že nevyužijú právo na prístup k obhajcovi, v praxi to má v podstate rovnaký následok ako vzdanie sa práva a skutočnosť, že tento právny inštitút nemusí byť v Maďarsku formálne uznaný, nezbavuje tento členský štát povinnosti dostatočne a v plnom rozsahu vykonávať ustanovenia smernice.
UPOZORNENIE: Súdny dvor nie je viazaný návrhmi generálnych advokátov. Úlohou generálnych advokátov je nezávisle navrhnúť Súdnemu dvoru právne riešenie veci, ktorá im bola pridelená. Sudcovia Súdneho dvora od tohto okamihu začínajú v tejto veci poradu. Rozsudok bude vyhlásený neskôr. UPOZORNENIE: Žalobu o nesplnenie povinnosti smerujúcu proti členskému štátu, ktorý si nesplnil svoje povinnosti vyplývajúce z práva Únie, môže podať Komisia alebo iný členský štát. Ak Súdny dvor určí, že došlo k nesplneniu povinnosti, dotknutý členský štát je povinný bezodkladne vykonať rozsudok. Ak sa Komisia domnieva, že členský štát nevykonal rozsudok, môže podať novú žalobu s návrhom na uloženie peňažných sankcií. V prípade neoznámenia opatrení na prebratie smernice Komisii však Súdny dvor môže na návrh tejto inštitúcie uložiť sankcie v rámci prvého rozsudku.

[1] Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/48/EÚ z 22. októbra 2013 o práve na prístup k obhajcovi v trestnom konaní a v konaní o európskom zatykači a o práve na informovanie tretej osoby po pozbavení osobnej slobody a na komunikáciu s tretími osobami a s konzulárnymi úradmi po pozbavení osobnej slobody (ďalej len „smernica“)
[2] Stanovená lehota predstavuje v prípade Maďarska aspoň 2 hodiny a v prípade Českej republiky 48 hodín.

Zdroj: Riaditeľstvo pre komunikáciu
Oddelenie pre tlač a informácie curia.europa.eu
TLAČOVÉ KOMUNIKÉ č. 36/26
Luxemburg 12 marca 2026
Návrhy generálnej advokátky vo veciach C-660/24 a C-681/24 | Komisia/Maďarsko a Komisia/Česká republika (Časové obmedzenie práva na prístup k obhajcovi)