30.4.2021
ID: 5059upozornenie pre užívateľov

Modernizácia obchodných spoločností na obzore: plánované zmeny v obchodných spoločnostiach v kontexte rekodifikácie súkromného práva

39fd767d99a204c30d315bfdcb2b4ce5/s295_97858220.jpg
Zdroj: shutterstock.com

Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky predložilo do legislatívneho procesu a na verejnú diskusiu legislatívny zámer rekodifikácie práva obchodných spoločností[1].

Čo je rekodifikácia?

Rekodifikácia súkromného práva je témou, ktorá v odbornej právnickej verejnosti rezonuje dlhodobo. A nie náhodou. Náš základný civilnoprávny kódex, Občiansky zákonník, je z roku 1964 a bol novelizovaný desiatky krát. Je pritom pochopiteľné, že zásadné spoločenské zmeny z roku 1989 sa museli prejaviť aj v podstatných úpravách noriem socialistického súkromného práva. Nové spoločenské zriadenie si vyžiadalo najmä posilnenie postavenia súkromného vlastníctva a úplne novú reguláciu celého jedného odvetvia ľudskej činnosti – súkromného podnikania. Na uvedenú potrebu dobový zákonodarca reagoval okrem rozsiahlej novelizácie samotného Občianskeho zákonníka tak, že prakticky celú oblasť právnych vzťahov súvisiacich s podnikateľskými korporáciami a záväzkových vzťahov vznikajúcich pri súkromnom podnikaní vyčlenil do samostatného právneho predpisu, Obchodného zákonníka.

Treba pritom povedať, že už v čase jej prijatia bola takáto úprava vnímaná ako dočasné riešenie vychádzajúce z predpokladu následnej rekodifikácie celého súkromného práva[2]. Jedným z jeho hlavných negatívnych prejavov je to, že väčšina inštitútov súvisiacich so súkromnoprávnymi záväzkami (napr. premlčanie, odstúpenie od zmluvy či zodpovednosť za škodu) je upravená v oboch právnych predpisoch, ale v každom inak, čo spôsobuje mnohé aplikačné problémy. V kontinentálnom právnom prostredí je pritom štandardom všeobecná úprava súkromného práva v jednom všeobecnom zákonníku – vrátane všeobecnej úpravy právnických osôb či záväzkových vzťahov pre podnikateľov i nepodnikateľov – a úprava obchodných korporácií v osobitnom zákone[3].

Doterajšie rekodifikačné snahy u nás sa pritom sústredili len na nové znenie Občianskeho zákonníka. Až teraz, v nadväznosti na programové vyhlásenie súčasnej vlády, bol predstavený aj legislatívny zámer rekodifikácie práva obchodných spoločností.

Prečo je potrebné nové právo obchodných spoločností?

Pochopiteľne, súčasná právna úprava obchodných spoločností nie je identická s tou, ktorá bola prijatá v roku 1991. Zásadné zmeny si vyžiadala predovšetkým integrácia Slovenska do Európskej únie. Množstvo z takmer 50 noviel Obchodného zákonníka však malo za cieľ len odstrániť praktické problémy vyplývajúce z nedostatkov existujúcej „dočasnej“ právnej úpravy. Pri súčasnej absencii rozhodovacej praxe súdov tak zákonodarca často siahal po nesystémových riešeniach administratívnej povahy (napr. pri prevodoch obchodných podielov v spoločnosti s ručením obmedzeným), ktoré vôbec neprispeli k prehľadnosti právnej úpravy obchodných spoločností.

Na druhej strane však zostávali dlhodobo neupravené alebo nedostatočne upravené mnohé vzťahy, ktoré si podnikateľská realita vyžiadala a museli preto existovať aj bez osobitnej právnej úpravy (napr. koncerny, akcionárske dohody či financovanie spoločníkmi mimo základného). Ak už bol rozpor medzi požiadavkami reality a zákonnou úpravou neúnosný, viac či menej úspešne sa presadzovali opäť len čiastkové, nesystémové riešenia s množstvom nových problémov (napr. neúspešná snaha o zavedenie tzv. „jednoeurovej“ spoločnosti s ručením obmedzeným či úspešné predstavenie novej právnej formy, jednoduchej spoločnosti na akcie).

Cieľom aktuálnej rekodifikácie však podľa ministerstva nemá byť len odstránenie vyššie načrtnutých nedokonalostí súčasnej právnej úpravy, ale zásadná reforma korporačného práva reflektujúca modernizačné trendy vo vyspelých európskych jurisdikciách, harmonizáciu právnych predpisov na úrovni Európskej únie, ako aj digitalizáciu a elektronizáciu života.

Čo konkrétne by sa malo zmeniť?

Ministerstvo spravodlivosti predovšetkým počíta s podrobnejšou všeobecnou úpravou právnických osôb v novom občianskom zákonníku, ktorá má obsahovať aj základy koncernového práva. V novom zákone o obchodných spoločnostiach by potom mali byť podrobnejšie upravené len otázky súvisiace s osobitným charakterom obchodných spoločností ako špecifického druhu právnických osôb. Dôraz by mal byť pritom kladený na kapitálové spoločnosti (spoločnosť s ručením obmedzeným a akciová spoločnosť). Ministerstvo počíta predovšetkým s novou úpravou povinností a zodpovednosti členov orgánov, práv a povinností spoločníkov či pravidiel ochrany kapitálu spoločnosti a jej veriteľov.

Odstránenie dvojkoľajnosti právnej úpravy záväzkových vzťahov je jedným z podstatných motívov celého rekodifikačného procesu. Napriek tomu by mali byť tie záväzkové vzťahy, ktoré majú výlučne korporátny charakter, upravené v novom zákone o obchodných spoločnostiach a nie v novom občianskom zákonníku. Táto úprava by pritom mala byť podrobnejšia, ako úprava v súčasnom Obchodnom zákonníku. Malo by ísť najmä o problematiku prevodov obchodných podielov či akcií, ich účinkov, obmedzenia dispozície s nimi, predkupného práva k nim či iných práv spojených s obchodnými podielmi a akciami (napr. právo na podiel na zisku). Nová právna úprava by taktiež mala riešiť problematiku osobitných dohôd spoločníkov a akcionárov a s nimi súvisiacich inštitútov (drag along či tag along práva alebo shoot-out).

Zrejme najväčšie zmeny čakajú spoločnosť s ručením obmedzeným. Ministerstvo napríklad navrhuje, aby obchodný podiel spoločníka mohol byť inkorporovaný v cennom papieri, prípadne aby jedna osoba mohla vlastniť viacero obchodných podielov v jednej spoločnosti. Nová úprava by navyše mala umožňovať vytváranie obchodných podielov rôznych druhov, t.j. s rôznymi obchodnými podielmi by mohli byť spojené rôzne práva. Okrem toho ministerstvo počíta so zmenou režimu tvorby základného imania spoločností s ručením obmedzeným. Buď by malo byť všeobecne znížené požadované základné imanie na 1 euro, alebo by sa mal uplatniť model nižšieho základného imania pri založení spoločnosti a jeho postupného dopĺňania na vyššiu sumu (napr. 5000 eur) z dosiahnutých hospodárskych výsledkov spoločnosti pri dočasnom zákaze vyplácania podielov na zisku spoločníkom.

V rovnakom duchu by mala byť modernizovaná aj právna úprava akciovej spoločnosti. Jej hlavným motívom by malo byť jednoznačnejšie rozdelenie medzi súkromné a verejné akciové spoločnosti, pričom podstatná časť právnej úpravy verejných akciových spoločností, ako aj iných prostriedkov využívaných na investovanie by mala byť obsiahnutá v predpisoch práva kapitálového trhu. Akciové spoločnosti budú môcť vydávať viac druhov akcií, s ktorými budú môcť byť spojené rôzne práva vymedzené stanovami. Mala by byť ale zrušená možnosť vydávať akcie na doručiteľa. Podľa názoru ministerstva totiž vydávanie akcií na doručiteľa v zaknihovanej podobe (ako je upravené v súčasnosti po zrušení listinných akcií na doručiteľa) popiera podstatu akcií na doručiteľa. Ministerstvo zároveň uvažuje nad prehodnotením súčasného modelu publicity akcionárskej štruktúry[4] v prospech jej väčšej transparentnosti; konkrétne návrhy v tomto smere však nepredstavilo.

Ministerstvo počíta so zjednodušením a elektronizáciou procesov nielen pri zakladaní, ale aj pri činnosti spoločnosti a jej orgánov (napr. elektronické hlasovanie spoločníkov či akcionárov mimo valného zhromaždenia, t.j. per rollam).

V nadväznosti na zásadné zmeny vo všeobecnej úprave obchodných spoločností a na zmodernizovanie právnych foriem spoločnosti s ručením obmedzeným a akciovej spoločnosti by sa mala stať právna forma jednoduchej spoločnosti na akcie nadbytočnou. Ministerstvo ju preto navrhuje zrušiť, pričom existujúce jednoduché spoločnosti na akcie budú mať možnosť transformovať sa na spoločnosti s ručením obmedzeným a tie, ktoré túto možnosť nevyužijú, sa budú riadiť právnou úpravou akciových spoločností.

Rekodifikácia práva obchodných spoločností si, pochopiteľne, vyžiada zásahy do súvisiacich právnych predpisov. Zmeny budú musieť podstúpiť napríklad predpisy regulujúce transparentnosť a publicitu obchodných spoločností (najmä zosúladenie a zefektívnenie publikačných mechanizmov v obchodnom registri a obchodnom vestníku, centrálnom depozitári cenných papierov a registri partnerov verejného sektora), zákon o konkurze a reštrukturalizácii či predpisy práva kapitálového trhu a úpravy cenných papierov.

Ďalšie kroky

Medzirezortné pripomienkové konanie k predstavenému legislatívnemu zámeru bude trvať až do 26. februára. Na diskusiu ministerstvo prizve zástupcov podnikateľských združení, právnických profesií a akademickej obce. Paragrafové znenie nového právneho predpisu by malo byť predložené vláde do konca júna 2022.

Relevans

Advokátska kancelária RELEVANS s.r.o.

Dvořákovo nábrežie 8/A
811 02 Bratislava

Tel.: +421 2 323 54 602
e-mail: office@relevans.sk

 

[2] Mlkvá Illýová, Zuzana: Transformácia občianskeho práva po roku 1989. In: Rok 1989 ako medzník vo vývoji štátu a práva. - Bratislava : Wolters Kluwer SR, 2019. - S. 11-20. [Bratislavské právnické fórum 2019. Bratislava, 14.02.2019 - 15.02.2019]

https://www.flaw.uniba.sk/fileadmin/praf/Veda/Konferencie_a_podujatia/BPF_2019/Rok_1989_ako_medznik_vo_vyvoji_statu_a_prava_zbornik_BPF.pdf

[3] V tomto duchu rekodifikovala svoje súkromné právo aj Česká republika, s ktorou sme po rozdelení spoločného štátu spomenuté dedičstvo porevolučných legislatívnych zmien zdieľali. Od 1.1.2014 tak v Českej republike platí tzv. nový občanský zákoník (zákon č. 89/2012 Sb. Občanský zákoník ) a zákon o obchodních korporacích (zákon č. 90/2012 Sb. o obchodních společnostech a družstvech).

[4] Vo všeobecnosti platí, že zoznam akcionárov nie je verený. Iba ak má spoločnosť jediného akcionára, zapisujú sa údaje o ňom do obchodného registra.


© EPRAVO.SK – Zbierka zákonov, judikatúra, právo | www.epravo.sk